GABRIELLE APLIN
17.12.2013 Filed in: Recenzie
English Rain
Parlophone
Anglická pesničkára Gabrielle Aplin sa zjavila (pre mňa) celkom nebadane – jedného dňa som sa zoznámil s jej piesňou „Please Don’t Say You Love Me“ a došlo mi, že som narazil na niečo zaujímavé. To však neznamená že Gabrielle neexistovala – už štyri roky pred albumom „English Rain“ vydávala svoje EP pod vlastnou značkou Never Fade Records a hlavne sa prezentovala aj na sociálnej sieti YouTube, kde veľký ohlas zaznamenali nielen jej skladby ale aj cover verzie známych piesní iných autorov. Istotne aj vďaka tomu začiatkom minulého roka podpísala zmluvu s vydavateľstvom Parlophone kde pod producentským dohľadom Mikea Spencera natočila English Rain. Jej fanúšikov poteší, že na albume sa v nových aranžérskych šatách objavia piesne, ktoré predtým poznali len v ich úsporných YouTube verziách. Nechýba tu ani jeden z jej coverov (Power of Love). Gabriellin debut je veľmi príjemný až pohládzajúci. Textovo sa táto mladá Angličanka pohybuje tam, kde je to prirodzené, keď je človek v jej veku zamilovaný alebo zranený, keď sa cíti stratený či opustený. Zároveň však vie prekvapiť vyzretosťou, keď v piesni spomínanej v úvode recenzie upozorňuje na príliš skoré používanie vážnych milostných vyznaní (v angličtine majú na to výstižné označenie – „L‑word“). Texty Aplin obalila do plachých, pastelových melódií podporených akustickými aranžmánmi nad ktorými jasne vládne jej mäkký hlas a úprimný (i keď trochu jednotvárny) prejav - Aplinin výraz ani v expresívnejších momentoch nemení veľa na svojom dievčensky zasnenom charaktere a dramatický efekt niektorým skladbám dodáva skôr ich šikovne skomponovaný vývoj.
Myslím si, že s vydaním tohto albumu už Gabrielle nie je viac odkázaná na prezentáciu prostredníctvom sociálnych sietí. Predpokladám skôr, že miesto toho využije svoje skúsenosti a investuje ich v ďalšej profesionálnej kariére, pretože som presvedčený že to je to, čo ju teraz čaká. Album „English Rain“ nie je tým najvyzretejším albumom, tie ešte len prídu, no pre ňu určite najdôležitejším.
Parlophone
Anglická pesničkára Gabrielle Aplin sa zjavila (pre mňa) celkom nebadane – jedného dňa som sa zoznámil s jej piesňou „Please Don’t Say You Love Me“ a došlo mi, že som narazil na niečo zaujímavé. To však neznamená že Gabrielle neexistovala – už štyri roky pred albumom „English Rain“ vydávala svoje EP pod vlastnou značkou Never Fade Records a hlavne sa prezentovala aj na sociálnej sieti YouTube, kde veľký ohlas zaznamenali nielen jej skladby ale aj cover verzie známych piesní iných autorov. Istotne aj vďaka tomu začiatkom minulého roka podpísala zmluvu s vydavateľstvom Parlophone kde pod producentským dohľadom Mikea Spencera natočila English Rain. Jej fanúšikov poteší, že na albume sa v nových aranžérskych šatách objavia piesne, ktoré predtým poznali len v ich úsporných YouTube verziách. Nechýba tu ani jeden z jej coverov (Power of Love). Gabriellin debut je veľmi príjemný až pohládzajúci. Textovo sa táto mladá Angličanka pohybuje tam, kde je to prirodzené, keď je človek v jej veku zamilovaný alebo zranený, keď sa cíti stratený či opustený. Zároveň však vie prekvapiť vyzretosťou, keď v piesni spomínanej v úvode recenzie upozorňuje na príliš skoré používanie vážnych milostných vyznaní (v angličtine majú na to výstižné označenie – „L‑word“). Texty Aplin obalila do plachých, pastelových melódií podporených akustickými aranžmánmi nad ktorými jasne vládne jej mäkký hlas a úprimný (i keď trochu jednotvárny) prejav - Aplinin výraz ani v expresívnejších momentoch nemení veľa na svojom dievčensky zasnenom charaktere a dramatický efekt niektorým skladbám dodáva skôr ich šikovne skomponovaný vývoj.
Myslím si, že s vydaním tohto albumu už Gabrielle nie je viac odkázaná na prezentáciu prostredníctvom sociálnych sietí. Predpokladám skôr, že miesto toho využije svoje skúsenosti a investuje ich v ďalšej profesionálnej kariére, pretože som presvedčený že to je to, čo ju teraz čaká. Album „English Rain“ nie je tým najvyzretejším albumom, tie ešte len prídu, no pre ňu určite najdôležitejším.
Peter „Petiar“ Lachký
