Buskávanie v Ostrave

Coloursy tohto roku prvýkrát ponúkali divákom i možnosť stať sa na chvíľu účinkujúcimi a vyskúšať si hranie na festivalovom pódiu. Ak hovoríme o pódiu, to malo, samozrejme, rozmery tomu zodpovedajúce, čiže asi 2 x 3 metre, čo v porovnaní so stageom Českej sporiteľne možno mohlo niekomu privodiť malé frustračné šteklenie na krku a i jeho poloha mimo hlavných ťahov dávala tušiť, že to bude taký malý boj o divákovu pozornosť.
Busking stage, ako sa toto pódium nazvalo, si pod palec vzal brniansky výrobca akustických gitár Furch a neďaleko neho svoje modely i vystavoval. Zároveň tu na každého účinkujúceho čakal jeden nástroj z dielne, mikrofón a ozvučenie ako na openmicových scénach.
O pódium bol záujem a každý účinkujúci mal na svoje vystúpenie polhodinku. Zazrel som tu i mladé slovenské pesničkárky Dominiku Fričovú, či Katku Žilovú a napokon aj ja som si strihol svoj set. A pocity?
Fajn, postupne sa pod pódiom pousádzali ľudia, vnímavo reagovali, ostali do konca a aj prídavok si vytlieskali, čo viac si priať?
Večer na hlavnom pódiu potom patril Damienovi Riceovi, ktorý spolu s Glenom Hansardom, Gemmou Hayes a ďalšími, dnes už slávnymi, dublinskými pesničkármi vzišiel práve z fenoménu buskingu, teda pouličného hrania. Z ich produkcie je jasné, že to bola výborná škola na hlasivky a na dynamiku hry.
Ak sa chystáte na budúci rok na Colours of Ostrava ako diváci a zároveň ste i interpretmi, skúste si toto pódium. Budete mať o jeden príjemný zážitok viac.

Števo Šanta