Blues pre Borisa
17.12.2013 Filed in: Články
Je ťažké písať o človeku, s ktorým ste pred pár týždňami zažili snáď jeho najlepší koncert. Ťažké písať v minulom čase o človeku, ktorého ste mali za mladíka. Boris Čiampor, harmonikár, bluesman ale aj výtvarník, výrobca gitár, aparatúr, manžel, otec, kamarát, ale predovšetkým bluesman, si už vyhráva s jeho milovaným Little Walterom, Willie Dixonom, či Sonny Boy Williamsonom.
Boris sa doslova oddal hre na fúkaciu harmoniku a svoju hru doviedol do európskych rozmerov. Napriek tomu ste sa stretávali so skromným človekom, ktorý ale mal svoj nekompromisný názor na muziku a hlavne na blues.
Laci Červenák, basák, ZVA 12-28 band:
Boris bol a navždy ostane ako jeden zo spoluzakladateľov ZVA 12-28 Bandu. Jeden letný deň, roku 1990 nám ho predstavil, teraz už tiež nebohý Vlado „John Peklo“ Vlha a odvtedy začalo jedno veľké priateľstvo. Podľa mňa bol jeden z najlepších harmonikárov v strednej Európe.
S kapelou ZVA 12-28 band žal úspechy na domácej, ale aj zahraničnej pôjde. Kapela sa stala legendou a ozdobou každého bluesového podujatia. V nej sa vypracoval na hráča veľkého formátu, takže si neskôr mohol dovoliť zariskovať. Keď už materský band strácal čisto bluesové pozície, neváhal a odišiel.
Ján Litecký Šveda:
Bol to človek s vyhraneným vkusom a podľa toho aj žil. Jednoducho mal svoj štýl. V blues to bola jeho láska k chicagskému blues 50. rokov, ktorej zostal verný celý život. Keď sa jeho pôvodná kapela ZVA 12-28 pustila viac svojskými cestami, pre Borisa to už nebolo celkom ono a tak vedel, že niet inej cesty, než sa rozísť. Takže si založil vlastnú kapelu „B. & The MoneyMakers“, kde sa opäť mohol vyžiť v svojom štýle. Treba ale dodať, že tvorivo, nebola to iba umelohmotná napodobenina tisíckrát prežutých vzorcov, o čom svedčila aj objavná práca s repertoárom. A už len posledná spomienka na štýlového človeka – na Bluesbál v roku 2005 v Stoke prišiel v maske ako porotca vtedy frčiacej relácie „Slovensko hľadá superstar“, čo bola nielen milá frčka popmusic od bluesmana, ale zároveň pritom vyzeral ako starý dandy.
Áno, Boris mal aj veľký zmysel pre humor, niekedy bol ako dieťa. Toto zúročoval aj vo svojej výtvarnej práci pre Habakuky na Donovaloch, či vo výrobe netradičných strunových nástrojov. Tieto potom využíval v jeho novej kapele B. & The MoneyMakers. Tu začal aj spievať, čo v prvej fáze bola vlastne tiež sranda. No vypracoval sa, našiel si svoj štýl a všetci sme sa spolu s ním tešili.
Ďuro Turtev spomína:
Bol skvelý človek, šikovný muzikant a zručný umelec. Fascinoval neskonalým úprimným tešením sa z vecí, čo sa darili. A nie iba jemu. Jeho fajné harmoniky poznáme zo skupiny ZVA 12-28 Band a jeho hlas podporený groovmi B. & The MoneyMakers zostane s nami na CD Bluesová spoločnosť No.9.
Borisov bluesový vzor bol fenomenálny chicágsky harmonikár Little Walter (koniec 50-tych rokov min. storočia), ktorý bol v experimentoch so zvukom prirovnávaný k Jimi Hendrixovi či Charlie Parkerovi. Zvuk Borisovej harmoniky sa naplno v tomto duchu rozvíjal až v kapele B. & The MoneyMakers. Bol znalec chicagskej harmoniky. Farba zvuku, spôsoby vyhrávok, sóla, ústne wah‑wah či prebudené „kvílenie“ vedel pri jeho slušnej technike v elektrickej kapele použiť veľmi vhodne. Skreslený prebudený zvuk na tzv. astatic mikrofón sa mu s vlastnoručne vyrobeným kombom výborne kamarátili. V kapele ZVA 12-28 Band bol - ako Little Walter - skôr „backside“ harmonikár avšak v kapele B. & The MoneyMakers bol svojim prejavom a zvukom veľmi dominantný a pridal tu aj ďalší výrazový prostriedok - spev.
V kapele Boris neustále experimentoval s nástrojmi, kombami, mikrofónmi, zvukom. Nakoniec dosiahol vždy čo chcel, ale už zase vymýšľal niečo nové, ako by obohatil zvuk kapely, či doviedol ho k svojim predstavám o blues. Často som s ním viedol debaty o kapele, urobili sme demo nahrávky, často sme sa nezhodli, ale vo význame takto zameranej kapely áno. Neuznával moderný bluesrockový trend, napríklad o Claptonovi mal tiež nelichotivý názor. Bol skrátka osobnosť.
Teo Bindas, gitarista B. & The MoneyMakers:
Chce sa mi s ním hrať... a debatiť, vymieňať si názory, aj sa o nich trebárs prieť. Bol to človek odsúdený na tvorivosť. Nikdy som si nemyslel, že báger, lokomotíva, či kosačka, môžu byť také krásne...
Vlado „Chlebo“ Chlebničan, basgitarista B. & The MoneyMakers:
Boris robil aj kompromisy, ale čo sa týka štýlu bol nekompromisný. Bol to technický typ a neustále vyrábal harmonikové aparáty, stále hľadal dokonalý zvuk. Hoci nikdy nepočul naživo svoje idoly, mal dokonale napočúvané to svoje Chicago a vedel o ňom takmer všetko. Boris nám všetkým v kapele túto hudbu priblížil úplne inak, ako sme ju poznali. Doviedol nás ku koreňom a ukázal nám, kde je prameň. Chcel, aby kapela znela autenticky, ale zároveň moderne. Snáď to budeme môcť počuť z nahrávky, ktorú sme ešte stihli zaznamenať.
V tomto duchu sa nesie aj spomienka Ericha „Boboša“Procházku:
Naposledy som ho videl keď sme hrali pred pár mesiacmi vo Zvolene a on prišiel v čiernej koženej bunde a smial sa, že tam dnes prvý krát nemusí hrať a že si prišiel oddýchnuť a popočúvať. Bol celý vytešený a nadšený z toho, ako dobre mu šlape nová kapela a budil dojem úplne spokojného muzikanta, ktorý sa už môže obzrieť dozadu a uvidí tam plody svojej práce. Keď za mnou jedného dňa prišla moja žena a povedala, že Boris Čiampor zomrel, napadli ma slová pesničky Jimmieho Vaughana: „Heaven done called another blues stringer back home.“ Keby sme to preložili pre náš nástroj, bolo by to: „Heaven done called another blues harper back home.“ Toho chalana je strašná škoda! Bol to jeden z poctivých a čestných muzikantov, ktorý celý život venoval jednému a nikdy neuhol z cesty ani doprava ani doľava. Ako harmonikári sme si často spolu sadli a rozoberali naše technické možnosti - prácu s mikrofónmi, nové nástroje alebo aparáty. V poslednej dobe používal svoje vlastné aparáty. Pracoval na svojom zvuku a uberal sa zaujímavým smerom. Mal toho pred sebou ešte veľa.
Takýto bol Boris Čiampor - hudobník,
bluesman, v spomienkach kolegov hudobníkov aj spoluhráčov z kapely.
Nakoniec úsmevná spomienka Matěja Ptaszeka:
Borise Čiampora jsem poprvé poznal v Uherském Brodě na koncertu Johnyho Wintera v roce 2008. Bylo tam krom bluesových nadšenců a rockerů i mnoho muzikantů, kteří se tvářili jako mistři světa a naparovali se jako pávi. Ne tak Boris. Boris byl milý, veselý, laskavý, srdečný a komunikativní človíček s velkou dávkou humoru, a co víc, životního optimismu a nadhledu. Víte, skvělejch muzikantů je vcelku dost, ale o poznání méně je těch, kteří krom své hráčské virtuozity a tvůrčí geniality jsou i přejícní, skromní a empatičtí lidé. A takovým byl právě Boris. Krom toho, že to byl úžasný muzikant s bohatou koncertní praxí, tak to byl i nesmírně skromný a laskavý člověk. Měl jsem tu velkou čest přespat po jedné společné hudební akci u něj doma. Na tak úžasnou a veselou chlastačku do konce svých dnů nezapomenu. Zkrátka Boris Čiampor byl mimořádně silná osobnost. Ne nadarmo se říká, že ti nejlepší odcházejí jako první... Vsadím se, že takový Vasil Biľak tu bude do stodvaceti.
Boris sa doslova oddal hre na fúkaciu harmoniku a svoju hru doviedol do európskych rozmerov. Napriek tomu ste sa stretávali so skromným človekom, ktorý ale mal svoj nekompromisný názor na muziku a hlavne na blues.
Laci Červenák, basák, ZVA 12-28 band:
Boris bol a navždy ostane ako jeden zo spoluzakladateľov ZVA 12-28 Bandu. Jeden letný deň, roku 1990 nám ho predstavil, teraz už tiež nebohý Vlado „John Peklo“ Vlha a odvtedy začalo jedno veľké priateľstvo. Podľa mňa bol jeden z najlepších harmonikárov v strednej Európe.
S kapelou ZVA 12-28 band žal úspechy na domácej, ale aj zahraničnej pôjde. Kapela sa stala legendou a ozdobou každého bluesového podujatia. V nej sa vypracoval na hráča veľkého formátu, takže si neskôr mohol dovoliť zariskovať. Keď už materský band strácal čisto bluesové pozície, neváhal a odišiel.
Ján Litecký Šveda:
Bol to človek s vyhraneným vkusom a podľa toho aj žil. Jednoducho mal svoj štýl. V blues to bola jeho láska k chicagskému blues 50. rokov, ktorej zostal verný celý život. Keď sa jeho pôvodná kapela ZVA 12-28 pustila viac svojskými cestami, pre Borisa to už nebolo celkom ono a tak vedel, že niet inej cesty, než sa rozísť. Takže si založil vlastnú kapelu „B. & The MoneyMakers“, kde sa opäť mohol vyžiť v svojom štýle. Treba ale dodať, že tvorivo, nebola to iba umelohmotná napodobenina tisíckrát prežutých vzorcov, o čom svedčila aj objavná práca s repertoárom. A už len posledná spomienka na štýlového človeka – na Bluesbál v roku 2005 v Stoke prišiel v maske ako porotca vtedy frčiacej relácie „Slovensko hľadá superstar“, čo bola nielen milá frčka popmusic od bluesmana, ale zároveň pritom vyzeral ako starý dandy.
Áno, Boris mal aj veľký zmysel pre humor, niekedy bol ako dieťa. Toto zúročoval aj vo svojej výtvarnej práci pre Habakuky na Donovaloch, či vo výrobe netradičných strunových nástrojov. Tieto potom využíval v jeho novej kapele B. & The MoneyMakers. Tu začal aj spievať, čo v prvej fáze bola vlastne tiež sranda. No vypracoval sa, našiel si svoj štýl a všetci sme sa spolu s ním tešili.
Ďuro Turtev spomína:
Bol skvelý človek, šikovný muzikant a zručný umelec. Fascinoval neskonalým úprimným tešením sa z vecí, čo sa darili. A nie iba jemu. Jeho fajné harmoniky poznáme zo skupiny ZVA 12-28 Band a jeho hlas podporený groovmi B. & The MoneyMakers zostane s nami na CD Bluesová spoločnosť No.9.
Borisov bluesový vzor bol fenomenálny chicágsky harmonikár Little Walter (koniec 50-tych rokov min. storočia), ktorý bol v experimentoch so zvukom prirovnávaný k Jimi Hendrixovi či Charlie Parkerovi. Zvuk Borisovej harmoniky sa naplno v tomto duchu rozvíjal až v kapele B. & The MoneyMakers. Bol znalec chicagskej harmoniky. Farba zvuku, spôsoby vyhrávok, sóla, ústne wah‑wah či prebudené „kvílenie“ vedel pri jeho slušnej technike v elektrickej kapele použiť veľmi vhodne. Skreslený prebudený zvuk na tzv. astatic mikrofón sa mu s vlastnoručne vyrobeným kombom výborne kamarátili. V kapele ZVA 12-28 Band bol - ako Little Walter - skôr „backside“ harmonikár avšak v kapele B. & The MoneyMakers bol svojim prejavom a zvukom veľmi dominantný a pridal tu aj ďalší výrazový prostriedok - spev.
V kapele Boris neustále experimentoval s nástrojmi, kombami, mikrofónmi, zvukom. Nakoniec dosiahol vždy čo chcel, ale už zase vymýšľal niečo nové, ako by obohatil zvuk kapely, či doviedol ho k svojim predstavám o blues. Často som s ním viedol debaty o kapele, urobili sme demo nahrávky, často sme sa nezhodli, ale vo význame takto zameranej kapely áno. Neuznával moderný bluesrockový trend, napríklad o Claptonovi mal tiež nelichotivý názor. Bol skrátka osobnosť.
Teo Bindas, gitarista B. & The MoneyMakers:
Chce sa mi s ním hrať... a debatiť, vymieňať si názory, aj sa o nich trebárs prieť. Bol to človek odsúdený na tvorivosť. Nikdy som si nemyslel, že báger, lokomotíva, či kosačka, môžu byť také krásne...
Vlado „Chlebo“ Chlebničan, basgitarista B. & The MoneyMakers:
Boris robil aj kompromisy, ale čo sa týka štýlu bol nekompromisný. Bol to technický typ a neustále vyrábal harmonikové aparáty, stále hľadal dokonalý zvuk. Hoci nikdy nepočul naživo svoje idoly, mal dokonale napočúvané to svoje Chicago a vedel o ňom takmer všetko. Boris nám všetkým v kapele túto hudbu priblížil úplne inak, ako sme ju poznali. Doviedol nás ku koreňom a ukázal nám, kde je prameň. Chcel, aby kapela znela autenticky, ale zároveň moderne. Snáď to budeme môcť počuť z nahrávky, ktorú sme ešte stihli zaznamenať.
V tomto duchu sa nesie aj spomienka Ericha „Boboša“Procházku:
Naposledy som ho videl keď sme hrali pred pár mesiacmi vo Zvolene a on prišiel v čiernej koženej bunde a smial sa, že tam dnes prvý krát nemusí hrať a že si prišiel oddýchnuť a popočúvať. Bol celý vytešený a nadšený z toho, ako dobre mu šlape nová kapela a budil dojem úplne spokojného muzikanta, ktorý sa už môže obzrieť dozadu a uvidí tam plody svojej práce. Keď za mnou jedného dňa prišla moja žena a povedala, že Boris Čiampor zomrel, napadli ma slová pesničky Jimmieho Vaughana: „Heaven done called another blues stringer back home.“ Keby sme to preložili pre náš nástroj, bolo by to: „Heaven done called another blues harper back home.“ Toho chalana je strašná škoda! Bol to jeden z poctivých a čestných muzikantov, ktorý celý život venoval jednému a nikdy neuhol z cesty ani doprava ani doľava. Ako harmonikári sme si často spolu sadli a rozoberali naše technické možnosti - prácu s mikrofónmi, nové nástroje alebo aparáty. V poslednej dobe používal svoje vlastné aparáty. Pracoval na svojom zvuku a uberal sa zaujímavým smerom. Mal toho pred sebou ešte veľa.
Takýto bol Boris Čiampor - hudobník,
bluesman, v spomienkach kolegov hudobníkov aj spoluhráčov z kapely.
Nakoniec úsmevná spomienka Matěja Ptaszeka:
Borise Čiampora jsem poprvé poznal v Uherském Brodě na koncertu Johnyho Wintera v roce 2008. Bylo tam krom bluesových nadšenců a rockerů i mnoho muzikantů, kteří se tvářili jako mistři světa a naparovali se jako pávi. Ne tak Boris. Boris byl milý, veselý, laskavý, srdečný a komunikativní človíček s velkou dávkou humoru, a co víc, životního optimismu a nadhledu. Víte, skvělejch muzikantů je vcelku dost, ale o poznání méně je těch, kteří krom své hráčské virtuozity a tvůrčí geniality jsou i přejícní, skromní a empatičtí lidé. A takovým byl právě Boris. Krom toho, že to byl úžasný muzikant s bohatou koncertní praxí, tak to byl i nesmírně skromný a laskavý člověk. Měl jsem tu velkou čest přespat po jedné společné hudební akci u něj doma. Na tak úžasnou a veselou chlastačku do konce svých dnů nezapomenu. Zkrátka Boris Čiampor byl mimořádně silná osobnost. Ne nadarmo se říká, že ti nejlepší odcházejí jako první... Vsadím se, že takový Vasil Biľak tu bude do stodvaceti.
Ján Graus
Martin Chrobák
