Ad Acta

Spolu s týmto číslom časopisu sa v limitovanom počte do stánkov dostáva aj debutové CD skupiny Ad Acta. „Posledný let je tretím albumom kapely, ale prvým oficiálnym nosičom, preto ho nazývame aj debutom. Keď sa pozriem na tvorbu kapely spätne, vidím ho ako logické vyústenie všetkých vplyvov, ale predovšetkým ako výslednicu celej tvorby, pretože sú na ňom skladby na pomedzí všetkým žánrov- blues, jazz, funky, akustickej hudby a podobne. Sú na ňom takmer výlučne nové skladby, ale s vplyvom môjho doterajšieho hudobného vývoja“, hovorí Peter Kriška, gitarista, skladateľ a hlavný životabudič skupiny.

peter-kriska-ad-acta
Who is Peter Kriška?
Rodák z Levíc, ktorý sa na vysokoškolské roky vypravil až do Prešova. Popri štúdiu na pedagogickej fakulte sa venoval aj hudbe a hľadaniu spoluhráčov, s ktorými by bol hudobne aj ľudsky spriaznený. Keďže už pred VŠ pôsobil ako gitarista vo viacerých hudobných zoskupeniach v rámci Levíc a okolia, mal pomerne jasnú predstavu, akým smerom by sa mala vyvíjať kapela, ktorú práve zakladal. Písal sa rok 1987, kedy vzniklo gitarové duo Peter Kriška a Peter Kleja, základ novej kapely Ad acta...

Vplyvy
Od stredoškolských čias sa snažím utvárať si vlastný názor na dianie okolo seba vstrebávajúc všetky možné dostupné informácie. Preto by som mohol povedať, že ma ovplyvňovalo vlastne všetko – pozitívne aj negatívne. Myslím, že všetci by sme mali mať všetky zmysly otvorené, inak sa staneme „mantinelistami“. Z hudobnej stránky by som ako každý muzikant mohol spomenúť stovky vzorov muzikantov a kapiel, ktoré mali na mňa v danom čase vplyv. S odstupom času však vidím, že to bolo zo všetkých žánrov niečo resp. niekto, kto ma sprevádza dodnes – King Crimson, Phil Keaggy, Jeff Beck, ale aj Beethoven, Pat Metheny, Stevie Ray Vaughan, veľmi ma ovplyvnili aj gitaristi ako Andrej Šeban a Michal Pavlíček. Viac k bigbítu či rockovej hudbe ma posunulo vystúpenie Pražského výběru so skladbou Olda je přítel můj. Neskutočná energia, vtip, hudobná nápaditosť.... Podobný vplyv mal na mňa aj koncert Demikátu, ktorý považujem dodnes za najlepšiu slovenskú rockovú kapelu, teda myslím tú zostavu so Šebanom. Ale trebárs aj Mozartovo Rekviem, prvá platňa Pata Methenyho s Jacom Pastoriom alebo Filipova či Ursinyho tvorba.

Vzdelanie, profesie...
Od vysokoškolských čias som mal dojem, že by som sa mal živiť v nejakej „normálnej“ profesii (rozumej nemuzikantskej), aby som bol dostatočne nezávislý a nemusel hrať to čo nechcem. Jednoducho som si nevedel predstaviť, že budem hrať nejaké cover verzie alebo niekomu nahrávať gitary do pesničiek, ktorá sa mi nepáčia. Videl som okolo seba plno muzikantov, ktorí hrávali zábavy, v lepšom prípade išli na čas von do baru zarobiť marky a podobne, vrátili sa s novým nástrojom, ale hrali už len nacvičené schémy bez kreativity. Len niektorí z nich boli schopní napredovať v tvorbe, inak zapadli do stereotypného života hrania cudzích skladieb. Ja som to nechcel, vtedy som to tak cítil a tak som sa venoval tzv. „normálnej“ práci, najprv som učil, keďže mám pedagogickú fakultu, neskôr som si urobil aj iné školy, rozšíril som si vzdelanie a teraz zjednodušene povedané pracujem v štátnej správe a hudbe sa venujem vtedy, keď mám inšpiráciu a chcem ňou niečo vyjadriť.

Evolúcia
Prvé CD s jednoduchým názvom „...ad acta“ bolo inštrumentálne, predovšetkým akustické, ale aj s jazzrockovými skladbami. Druhé CD „Live in Stará pekárna Brno“ vyšlo vlastným nákladom, je to živý záznam z druhého obdobia kapely, kde sú popri inštrumentálkach už aj spievané skladby, avšak väčšinou cover verzie. CD „Posledný let“ je album vytvárajúci rovnováhu medzi spievanými skladbami a inštrumentálkami, samozrejme všetky z vlastnej dielne. Väčšinu textov napísal náš bývalý spevák Jozef Fábik, hudobná stránka je mojou záležitosťou, samozrejme vplyv na výsledný zvuk majú aj aranžmány, ktoré sme dolaďovali priamo na skúškach a v štúdiu pri nahrávaní. Dal som prednosť skladbám ako celku, nie sú založené len na gitarách, ako tomu bolo na prvých albumoch. Nástrojová rozmanitosť dáva skladbám iný rozmer, myslím že sú vzdušnejšie a pestrejšie.

História kapely je pomerne dlhá, ale nie jednoliata. Akými fázami vývoja kapela prechádzala?
Je to pravda, kapela vznikla síce pred 26 rokmi, ale tvorivá fáza je zhruba polovica z tohto obdobia. Je to predovšetkým preto, lebo vznikla ako pôvodne vysokoškolská kapela, keďže všetci sme študovali v Prešove. V tom čase sme vytvorili veľmi veľa hudby, žiaľ je z toho zachytené minimum, nebolo to tak ako teraz, keď nie je problém vo veľmi slušnej kvalite nahrať v podstate čokoľvek. Pri prvom albume sme mali aj šťastie aj smolu... Hrali sme v Košiciach, myslím že to bolo v M klube na Moldavskej, videl nás tam Gejza Szabadoš st. a pozval nás do košického rozhlasu nahrávať, bolo to niekedy okolo roku 1989. Nahrali sme inštrumentálny, akusticky zameraný album s tým, že by mohol vyjsť oficiálne v Opuse, avšak porevolučná doba začala byť zameraná inak a album nevyšiel. Po rokoch sme si ho vydali vo vlastnom náklade. Neskôr kapela menila svoje výrazové prostriedky, hrali sme čoraz viac elektrických jazzrockových skladieb a v roku 1992 na festivale Jazz Prešov sme odohrali posledný koncert.

V Prešove ten festival existuje dodnes...
Je to tak a veľmi ma to teší. Totiž myšlienka aj realizácia vytvoriť tento festival vznikla práve u nás – Peťo Adamkovič, pianista Ad acty a ja sme sa rozhodli také niečo vytvoriť a s prispením priateľov a vtedajších spolužiakov, ako boli Jano Melich alebo Marcel Forgáč, sa nám to podarilo a festival funguje úspešne dodnes.

Rok 1992 bol dosť dávno. Čo sa dialo s kapelou neskôr?
Po vysokoškolských rokoch sme sa rozpŕchli a začali žiť pracovným a rodinným životom. Až po roku 2000 som začal dávať pomaly dokopy ďalšiu zostavu, Peťo Adamkovič už mal AMC trio a hral jazz, aj ostatní už boli niekde inde a tak sme s Peťom Klejom ostali sami. Do kapely sme získali ďalších muzikantov, z ktorých doposiaľ ostal len skvelý basgitarista Tibor Borský. Album „Posledný let“ sme nahrávali už v novom zložení, okrem mňa a Tibora je to maďarská rytmika z Budapešti – bubeník Peter Szendofi a pianista Robert Varga. Zvyšok je z Levíc – moja dcéra Barbora na priečnu flautu a spevák a gitarista Juraj Zaujec.

Juraja asi pozná viac ľudí, možno v komerčnejšej podobe. Ako k tomu prišlo, že začal pôsobiť v Ad acte?
Juraj sa stal známym až v čase, keď sme mali album takmer celý hotový. Poznáme sa z Levíc dlhšiu dobu, stretli sme sa na nejakej akcii, kde sme si aj spoločne zahrali a keďže som hľadal speváka a Juraj súhlasil, začali sme spolu hrať. Je to výborný muzikant, je škoda, že ho ľudia poznajú vlastne len na základe súťaže a s komerčne orientovanými skladbami, navyše väčšinou cover verziami.

Albumu „Posledný let“ ste nahrávali v medzinárodnej zostave v Maďarsku.
Keď som skladal dohromady zostavu pre nahrávanie albumu a vlastne ďalšiu fázu Ad acty, oslovil som môjho dlhoročného priateľa Petiho Szendofiho, vynikajúceho maďarského bubeníka, a ten súhlasil. To bol základ, všetko ďalej išlo rýchlo a po niekoľkých skúškach sme začali nahrávať v Székesfehérvári, kde je jazzová vysoká škola s vlastným štúdiom. Bolo to v roku 2012, mixáž a postmastering sme robili v Angel štúdiu Gaba Vohlárika v Zelenči. CD vyšlo v máji 2013. Bola to zaujímavá skúsenosť, to maďarské štúdio je veľmi dobre vybavené, skvelý zvukár, ale najpodstatnejšie asi je, že tam vlastne môžu nahrávať len tí, ktorí na škole učia, prípadne študenti. Keďže Szendofi s mnohými ďalšími ako Tamás Barabás, Miki Birta tam tiež učia, podarilo sa nám tam dostať. V tomto vidím veľkú podporu pre rozvoj hudby.

Ad Acta a plány do budúcnosti.
Album „Posledný let“ by sme radi pokrstili v Bratislave aj v Leviciach, možno nepôjde o krst v pravom slova zmysle, ale o dvojkoncert s Bandom Petra Lipu, na čom pracujeme. Peter dokonca prijal aj úlohu „krstného otca“ a sme veľmi radi, že sme toto CD vydali práve vo vydavateľstve East West Promotion. S Petrom sa poznám skutočne veľmi dlho. Pomáhal mi pri organizovaní festivalu Jazz Prešov v roku 1992 a spája nás dlhoročné kamarátstvo. Vážim si ho ako človeka aj ako muzikanta. Určite plánujeme urobiť aj nejaké ďalšie koncerty, uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Aktuálne info o kapele je na našom webe www.adactamusic.com

Levice a kultúrny život.
V Leviciach som v roku 2000 založil občianske združenie Jazz & Blues Club, ktorého cieľom bolo vytvárať možnosti na hranie pre amatérske kapely, mladých muzikantov ako aj vytvoriť podujatia s kvalitnými profesionálnymi hudobníkmi. Myslím, že sa toho podarilo urobiť dosť veľa, stovky menších klubových koncertov, ale predovšetkým vytvoriť dva festivaly, na ktoré mohli byť Levice hrdé – World & Etno Fest (5 ročníkov), ale predovšetkým Jazz & Blues Fest Levice, ktorého sa uskutočnilo 11 ročníkov a odohralo sa na ňom množstvo skvelých koncertov s muzikantmi a kapelami takmer z celého sveta. Žiaľ, ťarcha chodu občianskeho združenia a organizovania festivalu vrátane zháňania peňazí a všetkých administratívno­‑ekonomických záležitostí ostala na mne a keďže mám plno iných (pracovných, rodinných...) povinností, rozhodol som sa to ukončiť. Viem, že mnohým ľuďom dal festival a dianie okolo neho mnoho pozitívneho a som tomu úprimne rád, ale už som to jednoducho sám ďalej ťahať nedokázal, prispelo k tomu aj to, že som pracovne v Bratislave a na diaľku robiť takéto veci je mimoriadne náročné. Snáď sa nájde nejaký ďalší zanietenec, ktorý bude v tomto pokračovať...

Martin Chrobák