Riffy desaťročia
05.01.2013 Filed in: Seriály
Ak sa povie skupina Prúdy, mnohí si v prvom rade vybavia dvojicu Hammel, Varga. Spolu s nimi sa v Prúdoch stretli ďalšie hudobné osobnosti, ktorých tvorivé cesty sa v priebehu desaťročí rozdeľovali a spájali v rôznych projektoch. Po rozpade Prúdov vzniká Collegium Musicum, neskôr Fermáta.
II. 60 - 70 roky • Gitary z Prúdov
„Za pol roka bol každý okrem Paľa už priemerne dvakrát vyhodený z kapely a poniektorý člen (hm) už dva- až päťkrát odišiel z kapely. Jak vidno, onedlho to bude zrelé na Pezinok.“
denník Fedora Freša, basgitarista
V našom rozprávaní o gitarových úvodoch a riffoch pokračujeme odkazmi bigbítovej éry. Sedemdesiate roky zdedili silnú generáciu hudobníkov, ktorých osudom bol, obdobne ako vo svete, rýchly koniec alebo dinosaurí vek. Prúdy začali ako prví so slovenskými textami. Už v začiatkoch a aj na prvej platni Zvoňte, zvonky badať iný prístup k bigbítovej hudbe. Hlavné skladateľské slovo v Prúdoch mali Hammel s Vargom. Kým prvý inklinoval viac k folku a jednoduchým piesňam, druhý bol bohém odchovaný na klasickej hudbe. Z hudobných úvodov a motívov preto dominuje klávesový part a folkrockový úvod. V Prúdoch, ako aj neskôr na projektoch organizovaných Hammelom a Vargom, sa pozícia gitaristu, štúdiového či koncertného, menila. Navyše Varga bol povestný kritikou a pedantnosťou nielen voči vlastnej hre, ale aj hre ostatných členov. V začiatkoch na gitare hral Peter Saller. Gitarový zvuk Prúdov v sedemdesiatych rokoch vytváral predovšetkým František Griglák. Netreba zabudnúť i na Collegiovského gitaristu Rastislava Vlacha. S Hammelom a Vargom spolupracoval ako sólogitarista i Radim Hladík (odporúčame album Na II. programe sna). Je teda pochopiteľné, že z repertoáru prúdovskej generácie sa v sedemdesiatych rokoch nazbieralo dosť výrazných, zapamätateľných a osobitých gitarových riffov a úvodov na jednu kapitolu.
Zvonky, zvoňte
Zvoňte, zvonky, 1969
(Marian Varga / Rudolf Skukálek)
interpret: Prúdy, gitara: Peter Saller
Pieseň Zvonky, zvoňte otvára prvú bigbítovú slovenskú dlhohrajúcu platňu a do určitej miery je akousi reprezentatívnou hymnou generácie svojej doby. Oproti tradičným bigbítovým postupom je pieseň posunutá o poltón nižšie, obsahuje dynamické zmeny, klávesy, gitary, basa i bicie majú v skladbe svoj priestor a zároveň sa dopĺňajú. Poznávacím znamením piesne je klávesový úvod obohatený o gitarovú vyhrávku. Klávesová linka sa ako odkaz objavuje v závere albumu Zelená pošta (´72). Z albumu do pozornosti dávame aj riff z piesne Poď so mnou.
Horiaci dom
Pokoj Vám, 1969/1998
(Tomáš Seidman / Rudolf Skukálek)
interpret: Pavol Hammel a Prúdy
gitara: Fedor Frešo
Horiaci dom je jedinou skladbou na albume Pokoj Vám, kde hosťuje Marián Varga. Takmer všetky gitarové a basové linky sú nahrané cez basgitaru alebo mandolínu. Album Hammel nahral iba s Fedorom Frešom a Vladom Mallým. Horiaci dom vyčnieva so svojím basgitarovým riffom v a mol. Uvádzame ho v zápise pre gitaru.
Medulienka
1971
(F. Griglák, P. Hammel / K.Peteraj)
interpret: Pavol Hammel a Prúdy
gitara: František Griglák
Najhitovejšia skladba z výberu, ktorá sa na svet dostala najprv ako B strana singla Poviem ti pozri. Medzičasom zľudovela a je povinnou súčasťou táborákových piesní. Dodnes koluje s obľubou v rádiách, no takmer vždy bez gitarového úvodu. Skladbu otvára predohra v a mol, ktorej základ Griglák vymyslel ešte ako štrnásťročný. Ako uvádza, začiatkom sedemdesiatych rokoch veľmi počúval nahrávky Led Zeppelin, čo je počuť aj v Medulienke.
Piesne z kolovrátku
Konvergenice, 1971
(M. Varga, F. Frešo, F. Griglák, D. Hájek / K. Peteraj)
interpret: Collegium Musicum
gitara: František Griglák
Piesne z kolovrátku je kompozícia viacerých skladieb, ktorá trvá sedemnásť minút. V celej kompozícii je viacero zaujímavých gitarových pasáží. My sme vybrali druhú časť z Prelúdia, súhry Griglákovej gitary a Vargových hamondov. Prvá časť Prelúdia trvá len pol minúty. Po ňom zaznie gitarový motív, s charakteristickým griglákovským tónom. Táto druhá časť trvá minútu, ale tiež mohla dostať viac priestoru. Motív prechádza do sólo polôh a je vynikajúci na improvizáciu. Odporúčame ho predovšetkým začínajúcim sólo gitaristom.
Krajina bielych dievčat
Zelená pošta, 1972
(Pavol Hammel /Kamil Peteraj)
interpret: Hammel, Varga
gitara: Rastislav Vacho
Zelená pošta sa zvykne uvádzať v diskografii zoskupenia Collegium Musicum, hoci v nej spieva Hammel a na sólo gitare hrá Radim Hladík. Krajina bielych dievčat je jednoduchá bossa nova v D dur , ktorej riff sprevádza takmer celú skladbu.
Pieseň o nose
1977
(Varga, Hammel / Ján Štrasser)
hrá: štúdiová skupina Vivat
gitara: František Griglák
Prvý slovenský muzikál je bohatý rovnako ako na klávesové, tak aj na gitarové party. V skladbe Pieseň o nose má gitara dve výrazné miesta. V úvode hrá unisono s dychovou sekciou a refrén otvára priam hendrixovskú tému.
II. 60 - 70 roky • Gitary z Prúdov
„Za pol roka bol každý okrem Paľa už priemerne dvakrát vyhodený z kapely a poniektorý člen (hm) už dva- až päťkrát odišiel z kapely. Jak vidno, onedlho to bude zrelé na Pezinok.“
denník Fedora Freša, basgitarista
V našom rozprávaní o gitarových úvodoch a riffoch pokračujeme odkazmi bigbítovej éry. Sedemdesiate roky zdedili silnú generáciu hudobníkov, ktorých osudom bol, obdobne ako vo svete, rýchly koniec alebo dinosaurí vek. Prúdy začali ako prví so slovenskými textami. Už v začiatkoch a aj na prvej platni Zvoňte, zvonky badať iný prístup k bigbítovej hudbe. Hlavné skladateľské slovo v Prúdoch mali Hammel s Vargom. Kým prvý inklinoval viac k folku a jednoduchým piesňam, druhý bol bohém odchovaný na klasickej hudbe. Z hudobných úvodov a motívov preto dominuje klávesový part a folkrockový úvod. V Prúdoch, ako aj neskôr na projektoch organizovaných Hammelom a Vargom, sa pozícia gitaristu, štúdiového či koncertného, menila. Navyše Varga bol povestný kritikou a pedantnosťou nielen voči vlastnej hre, ale aj hre ostatných členov. V začiatkoch na gitare hral Peter Saller. Gitarový zvuk Prúdov v sedemdesiatych rokoch vytváral predovšetkým František Griglák. Netreba zabudnúť i na Collegiovského gitaristu Rastislava Vlacha. S Hammelom a Vargom spolupracoval ako sólogitarista i Radim Hladík (odporúčame album Na II. programe sna). Je teda pochopiteľné, že z repertoáru prúdovskej generácie sa v sedemdesiatych rokoch nazbieralo dosť výrazných, zapamätateľných a osobitých gitarových riffov a úvodov na jednu kapitolu.
Zvonky, zvoňte
Zvoňte, zvonky, 1969
(Marian Varga / Rudolf Skukálek)
interpret: Prúdy, gitara: Peter Saller
Pieseň Zvonky, zvoňte otvára prvú bigbítovú slovenskú dlhohrajúcu platňu a do určitej miery je akousi reprezentatívnou hymnou generácie svojej doby. Oproti tradičným bigbítovým postupom je pieseň posunutá o poltón nižšie, obsahuje dynamické zmeny, klávesy, gitary, basa i bicie majú v skladbe svoj priestor a zároveň sa dopĺňajú. Poznávacím znamením piesne je klávesový úvod obohatený o gitarovú vyhrávku. Klávesová linka sa ako odkaz objavuje v závere albumu Zelená pošta (´72). Z albumu do pozornosti dávame aj riff z piesne Poď so mnou.
Horiaci dom
Pokoj Vám, 1969/1998
(Tomáš Seidman / Rudolf Skukálek)
interpret: Pavol Hammel a Prúdy
gitara: Fedor Frešo
Horiaci dom je jedinou skladbou na albume Pokoj Vám, kde hosťuje Marián Varga. Takmer všetky gitarové a basové linky sú nahrané cez basgitaru alebo mandolínu. Album Hammel nahral iba s Fedorom Frešom a Vladom Mallým. Horiaci dom vyčnieva so svojím basgitarovým riffom v a mol. Uvádzame ho v zápise pre gitaru.
Medulienka
1971
(F. Griglák, P. Hammel / K.Peteraj)
interpret: Pavol Hammel a Prúdy
gitara: František Griglák
Najhitovejšia skladba z výberu, ktorá sa na svet dostala najprv ako B strana singla Poviem ti pozri. Medzičasom zľudovela a je povinnou súčasťou táborákových piesní. Dodnes koluje s obľubou v rádiách, no takmer vždy bez gitarového úvodu. Skladbu otvára predohra v a mol, ktorej základ Griglák vymyslel ešte ako štrnásťročný. Ako uvádza, začiatkom sedemdesiatych rokoch veľmi počúval nahrávky Led Zeppelin, čo je počuť aj v Medulienke.
Piesne z kolovrátku
Konvergenice, 1971
(M. Varga, F. Frešo, F. Griglák, D. Hájek / K. Peteraj)
interpret: Collegium Musicum
gitara: František Griglák
Piesne z kolovrátku je kompozícia viacerých skladieb, ktorá trvá sedemnásť minút. V celej kompozícii je viacero zaujímavých gitarových pasáží. My sme vybrali druhú časť z Prelúdia, súhry Griglákovej gitary a Vargových hamondov. Prvá časť Prelúdia trvá len pol minúty. Po ňom zaznie gitarový motív, s charakteristickým griglákovským tónom. Táto druhá časť trvá minútu, ale tiež mohla dostať viac priestoru. Motív prechádza do sólo polôh a je vynikajúci na improvizáciu. Odporúčame ho predovšetkým začínajúcim sólo gitaristom.
Krajina bielych dievčat
Zelená pošta, 1972
(Pavol Hammel /Kamil Peteraj)
interpret: Hammel, Varga
gitara: Rastislav Vacho
Zelená pošta sa zvykne uvádzať v diskografii zoskupenia Collegium Musicum, hoci v nej spieva Hammel a na sólo gitare hrá Radim Hladík. Krajina bielych dievčat je jednoduchá bossa nova v D dur , ktorej riff sprevádza takmer celú skladbu.
Pieseň o nose
1977
(Varga, Hammel / Ján Štrasser)
hrá: štúdiová skupina Vivat
gitara: František Griglák
Prvý slovenský muzikál je bohatý rovnako ako na klávesové, tak aj na gitarové party. V skladbe Pieseň o nose má gitara dve výrazné miesta. V úvode hrá unisono s dychovou sekciou a refrén otvára priam hendrixovskú tému.
Jurai Gonšor
