O Dorote Barovej radšej hneď dvojmo
05.01.2013 Filed in: Články
Česká muzika má šťastie na spievajúce mladé ženy, ktoré si v kŕčovitom huriavku miestneho šoubiznisu vykračujú pokojným, ladným, a najmä svojským až alternatívnym krokom – Ema Brabcová, Vladivojna La Chia, Lenka Dusilová... Dnes bude reč o jednej z nich, o vyštudovanej violončelistke, speváčke, textárke a vyhľadávanej spoluhráčke hudobných zoskupení najrôznejšieho zamerania, o Dorote Barovej, rodáčke zo Sliezska. Známa je najmä z dua Tara Fuki. V tom ju, spolu s Andreou Konstankiewiczovou, zaznamenali pred dvanástimi rokmi po prvý raz aj diváci českej televízie na dvojke, v nočnom programe u hihňavého Anděla. Ako atraktívne prekvapenie – dve pekné mladé ženy, obidve s violončelom medzi stehnami, plus tie zvláštne piesne, čo spievali, v poľštine, francúzštine...
Roku 2001 sa stali v českej hudbe Objavom roka. Dodnes vydali štyri cédečka a koncertovali po celej Európe, ba i v Strednej Amerike. Dorota Barová medzitým – ale už aj predtým – stihla nielen pôsobiť, ale aj nahrávať s viacerými formáciami rôzne albumy. A práve tento jej široký záber – od freejazzu na hrane artificiálnej hudby, cez meditatívne impresionistické zvukomaľby, zhudobňovanie poézie poľskej i českej, až po etno, folkovú pesničku a ľudovú pieseň – zachytilo prierezové cédečko brnianskeho nezávislého vydavateľstva Indies Scope pod názvom Feat. Osemnásť skladieb z rôznych albumov, na ktorých sa Dorota Barová podieľala ako autorka, speváčka, textárka a ktoré vznikali od polovice deväťdesiatych rokov. Ďalších päť skladieb, ktoré sa na album nevošli, si môžete voľne stiahnuť na stránkach vydavateľstva Indies Scope ako bonus. Medzi nimi napríklad etnoefektne rytmickú Diagonalu, v ktorej Dorota Barová spieva s robustným frontmanom skupiny Čankišou. Album Feat vyšlo koncom tohto leta a pekná príležitosť vypočuť si ho naživo sa naskytla na jeho krste v pražskom divadle Archa. Koncert to bol lahôdkový! Na kolegyňu sa prišli pozrieť aj zvedavé české hviezdy – alternatívna Dáša Voňková-Andrtová, Klára Vytisková z Toxique, Jana Šetlíčková z Ypsilonky, ani prvá superstar Aneta Langerová nechýbala a možno ani ďalšie, v Arche bolo plno.
Dorota Barová otvorila koncert komorne, iba s violončelom, piesňou Chvíľočku strach, ktorú pred piatimi rokmi naspievala krásne po slovensky (spolu s piesňou Som jeho žienka, sedím na kolienkach, tá sa ale do výberu na Feat nedostala) na druhé z troch zhudobnených básnických cédečiek poetky Judity Kašovicovej a Juraja Turteva Rok v Šamoríne. Dorota Barová má krásny, mäkký vrúcny alt, nepredvádza sa, neohromuje, v citlivo spievaných zhudobnených básňach a v dialógoch napríklad s tenorsaxofónom Marcela Bártu ticho uchvacuje. V priebehu koncertu sa potom k nej postupne pridávali skvelí hostia, aby predstavili skladby z albumu naživo. S Lenkou Dusilovou, ktorej Dorota Barová prispela spevom na vlani vydaný album Baromantika, vytvárali na pódiu pomocou elektronických čarov z mašinky line6 miestami až monumentálne viachlasy, na gitare a počítačovou zvukovou koloratúrou sa blysol Josef Ostřanský z Kuzmich Orchestra, (hrával napríklad s Dunajom) na base Jaryn Janek, zhudobnenú poéziu z predposledného albumu Barovej a Bártu DoMa Ensemble prišiel zarecitovať až herecky profesionálne sám autor David Růžička. Slovenská rytmika kapely Vertigo – kontrabasista Rasťo Uhrík a šamanský bubeník Daniel Šoltis - spolu so saxofonistom Marcelom Bártom tvorili dravý protipól krehkej ženskej komornosti a ten, kto sa trochu obával, či sa podarí preniesť atmosféru tých technicky náročných i snovo krehkých kúskov z albumu na pódium, bol, naopak, odmenený ešte niečím navyše.
Okrem skladieb z albumu Feat - zaznamenal som ale aj jeden kúsok od básnika a speváka Michaela Kubesa zo skvelej opavskej kapely Ladě - sa na krste v Arche najviac hralo z ďalšieho, predposledného albumu Doroty Barovej DoMa Ensemble, ktorú vydalo pražské alternatívne vydavateľstvo Polí5 vo svojom typickom, esteticky prítulnom obale. DoMa Ensemble, projekt dua Barová - Bárta obsahuje jedenásť skladieb, o ktoré sa violončelistka so saxofonistom autorsky podelili. K niektorým Dorota napísala texty, okrem jedného, od už spomínaného básnika Růžičku. Lubomír Dorůžka o tomto albume napísal, že takýto osobitý zvuk sa ešte na českých nahrávkach neozval a že hľadanie džezových tridsiatnikov môže ešte priniesť všelijaké prekvapenia. Iste, je tam aj nemálo džezového, ale hudba, ktorú hrá Dorota Barová a s ňou spriaznení muzikanti na albumoch DoMa Ensemble i na Feat, sa vzpiera zaradeniu, prílišnému škatuľkovaniu. Tá mnohovrstvová hudba sa núka otvoreným, vnímavým a nerozptýleným. Za sústredenosť sa odmení hlbokým zážitkom. Budete sa k nej vracať.
Dorota Barová otvorila koncert komorne, iba s violončelom, piesňou Chvíľočku strach, ktorú pred piatimi rokmi naspievala krásne po slovensky (spolu s piesňou Som jeho žienka, sedím na kolienkach, tá sa ale do výberu na Feat nedostala) na druhé z troch zhudobnených básnických cédečiek poetky Judity Kašovicovej a Juraja Turteva Rok v Šamoríne. Dorota Barová má krásny, mäkký vrúcny alt, nepredvádza sa, neohromuje, v citlivo spievaných zhudobnených básňach a v dialógoch napríklad s tenorsaxofónom Marcela Bártu ticho uchvacuje. V priebehu koncertu sa potom k nej postupne pridávali skvelí hostia, aby predstavili skladby z albumu naživo. S Lenkou Dusilovou, ktorej Dorota Barová prispela spevom na vlani vydaný album Baromantika, vytvárali na pódiu pomocou elektronických čarov z mašinky line6 miestami až monumentálne viachlasy, na gitare a počítačovou zvukovou koloratúrou sa blysol Josef Ostřanský z Kuzmich Orchestra, (hrával napríklad s Dunajom) na base Jaryn Janek, zhudobnenú poéziu z predposledného albumu Barovej a Bártu DoMa Ensemble prišiel zarecitovať až herecky profesionálne sám autor David Růžička. Slovenská rytmika kapely Vertigo – kontrabasista Rasťo Uhrík a šamanský bubeník Daniel Šoltis - spolu so saxofonistom Marcelom Bártom tvorili dravý protipól krehkej ženskej komornosti a ten, kto sa trochu obával, či sa podarí preniesť atmosféru tých technicky náročných i snovo krehkých kúskov z albumu na pódium, bol, naopak, odmenený ešte niečím navyše.
Okrem skladieb z albumu Feat - zaznamenal som ale aj jeden kúsok od básnika a speváka Michaela Kubesa zo skvelej opavskej kapely Ladě - sa na krste v Arche najviac hralo z ďalšieho, predposledného albumu Doroty Barovej DoMa Ensemble, ktorú vydalo pražské alternatívne vydavateľstvo Polí5 vo svojom typickom, esteticky prítulnom obale. DoMa Ensemble, projekt dua Barová - Bárta obsahuje jedenásť skladieb, o ktoré sa violončelistka so saxofonistom autorsky podelili. K niektorým Dorota napísala texty, okrem jedného, od už spomínaného básnika Růžičku. Lubomír Dorůžka o tomto albume napísal, že takýto osobitý zvuk sa ešte na českých nahrávkach neozval a že hľadanie džezových tridsiatnikov môže ešte priniesť všelijaké prekvapenia. Iste, je tam aj nemálo džezového, ale hudba, ktorú hrá Dorota Barová a s ňou spriaznení muzikanti na albumoch DoMa Ensemble i na Feat, sa vzpiera zaradeniu, prílišnému škatuľkovaniu. Tá mnohovrstvová hudba sa núka otvoreným, vnímavým a nerozptýleným. Za sústredenosť sa odmení hlbokým zážitkom. Budete sa k nej vracať.
Gaco Novomesský
