M.A.F. Trio
Miesto pre nádych
05.01.2013 Filed in: Články
Andreja Hrušku som prvýkrát zaregistroval na Guitarfeste v roku 2007. Už tam ma zaujal – nielen hruškovitým tvarom gitary, ale hlavne svojou prácou so zvukom a úspornou, pritom efektívnou hrou. Odvtedy sa tento mladý životaschopný hudobník zaradil medzi vychytených sidemanov a producentov. Na pódiách a v štúdiách spolupracoval so spevákmi ako Tina, Mária Čírová, Dano Heriban, Celeste Buckingham, zahral si v kapelách Sanyland, Save the Cookie, Žena s ovocím a ďalšími. V rôznych zostavách sa pritom priebežne stretával so spoluhráčmi z dnešného M.A.F. tria. V prípade spoločného tria by sa dalo hovoriť o modernom jazze, mladom a sviežom, bez akademickej pachute. Okrem hravosti a hráčskej vyzrelosti všetkých zúčastnených je veľkou prednosťou ich hudby vzdušnosť. Vyvážene sa tu striedajú noty s pomlkami, dynamika vytvára dramatické akcenty, nástroje navzájom komunikujú, farby zvuku kontrastujú aj pri minimálnom nástrojovom obsadení a všetko pritom znie prirodzene a muzikálne.
Rytmika, Marián Slávka a Filip Hittrich patrí k tomu najlepšiemu čo na Slovensku máme, a tak niet divu, že chlapci hrajú aj s inými lídrami. Aký je pre vás Talent Transport so Šarišským v porovnaní s M.A.F. triom?
Filip: V týchto dvoch prípadoch sa nedá hovoriť o vzťahu rytmika-líder, nakoľko sa obaja pokladáme za členov skupín. V hudbe Talent Transportu je viac priestoru vopred dohodnutého ako v M.A.F., kde prevažnú časť koncertu tvoria improvizácie.
Marián: Rozdiel je aj v tom, že s Mafom spíme na trojke izbe všetci traja a s TT sme na trojke izbe ubytovaní len dvaja.
Gitara na albume, aj viaceré kompozície evokujú Johna Scofielda. Andrej, máš k nemu nejaký zvláštny vzťah?
Andrej: Nie som fanúšikom prirovnávania, aj keď takéto môže iba potešiť. Scofielda som počúval už od čias „Loud jazz“ a páčil sa mi vždy, ale nemám potrebu ho kopírovať – znieť ako on. To sa asi ani nedá. Že vraj počúval veľa saxofonistov, Metheny je zas „trumpeťák“. Páči sa mi jeho „tajm“, zvuk aj spájanie sa s mladými progresívnymi muzikantami a spájanie rôznych štýlov. Asi k najväčším jeho albumom radím Überjam, ale aj Bump a A Go Go som miloval.
Ktorí hráči ťa ešte ovplyvnili a čo si si od nich zobral?
Andrej: Mal som rôzne obdobia: Hendrixovo, Šebanovo, Sternovo, Methenyho, Scofieldovo, Hendersonovo a potom sa to celé vyplo a prišli trumpeťáci, pretože oni sa musia aj nadychovať (smiech) Takže Truffaz, Molvaer, atd... Teraz už vôbec netrpím hltaním interpreta, ale zaujíma ma celok. Pieseň ako taká, jej stavba, farba, emócia.
Čo vo svojej hre a tvorbe zvuku považuješ za vlastný vynález?
Andrej: V dnešnej dobe vlastný vynález? Neživým sa hraním na gitare, ale prácou vo svojom štúdiu, takže veľký vynález je podľa mňa zapojenie počítača do muziky. Používanie neštandardných zvukov, efektov, technológií a používanie PC aj na pódiu pri improvizáciach.
Patríš k hráčom, ktorých najčastejšie vidieť s gitarami od Kamila Grebeňa...
Andrej: Až do okamihu stretnutia sa s Kamilom som bol vždy „stratocasterista“. Okrem jednej témy sú na albume všetky elektrické gitary nahrané od neho. Páči sa mi celkový proces výroby - Kamil ťukajúci prstom na kus dreva v pivnici, debaty o zvuku, tvare, materiáloch, snímačoch, kávička na terase. Mám dva jeho nástroje a myslím, že ich bude viacej. Jedným slovom, LUXUS!
Basgitara je nástroj, ktorý nenápadne, ale zásadne ovplyvňuje muziku. Filip, aké sú, podľa teba, najčastejšie chyby mladých basgitaristov a ktorých by sa mali, resp. mohli vyvarovať?
Filip: Veľmi dobre si povedal, že hudbu basa ovplyvňuje nenápadne, ale zásadne. Veľká pravda. Možno práve toto je častokrát kameň úrazu-mnohí mladí basisti si túto dôležitú skutočnosť neuvedomujú. Je to dar, ale aj veľká zodpovednosť. Ďalšia vec je, že basgitarista by mal skúšať aj so živým bubeníkom. To je najväčší bonus. Vtedy, ak je basista dosť vnímavý, sa dá poskočiť o pár krôčkov vpred. Ale všeobecne ťažko povedať, kde kto robí chybu-každý je totiž iný.
Čím sa necháš viesť, keď do hotovej alebo polopripravenej skladby vymýšľaš svoj basový part. Robíš to väčšinou naživo, alebo si niečo pripravíš vopred doma?
Filip: Práve tým, o čom som rozprával a ešte vlastnou hlavou, pričom sa snažím rešpektovať či už daný štýl, spoluhráčov... Vždy to robím naživo, aby som vedel ako to bude fungovať v súbore.
Tento váš album by mohol slúžiť ako ukážka toho šťastného stavu, kedy bicie nielen držia rytmus, ale doslova hrajú a spoluvytvárajú muziku. Marián, ako sa to dá dosiahnuť? Ovplyvňuje v tomto smere nejako tvoj bubenícky prístup aj to, že hráš na klavír?
Marián: V bubnoch je veľká sila, dokážu podporiť hudbu, ale v druhom rade aj zabiť. Je to veľmi dôležitý nástroj v kapele. Bubny sa snažím brať ako muzikant, nie len ako trieskač do hrncov a pristupovať k nim čo najkreatívnejšie. To sa odráža v dynamike, vystavaním doprovodu a celkovej atmosfére, čo tento krásny nástroj ponúka. Klavír je výhoda systém...
Marián, ako sa má Žena s ovocím, čo robí? Má nejaké plány?
Marián: Žena s ovocím je momentálne v spánkovom režime. Veríme, že sa čoskoro prebudí a čaká ju veľký comeback s dymostrojmi, svetlami a všetkým, čo k tomu patrí (smiech).
Názov „Stlač, stlač, nahrávaš?“ naznačuje, že nápady na album sa rodili pri improvizácii v štúdiu. Aký bol proces vzniku tejto hudby?
Andrej: Asi najviac sme sa bavili na tému, či si môže niekto doma sám pustiť hudbu štýlovo orientovanú na živé hranie. Pódium, bar, rôzni ľudia a celá tá koncertná energia tam bude chýbať. Energia, ktorá je často aj zdrojom toho, čo hráme - diváci reakciami a potleskom držia volant. Odišli sme na kamošovu drevenicu, kde bolo všetko inak ako sme čakali. Prúd nebol dostatočne silný, takže mašinky neposlúchali. Potok bol príliš nahlas, dvere za Majom búchali a sprcha tiež chýbala. Nakoniec sme ostali päť dní. Skamošili sme sa so všetkým naokolo a nahrali kopec materiálu, ktorým sme sa potom s Filipom prehrabávali a rôzne hnojili, až CD uzrelo svetlo sveta. Nám sa páči a čakáme na reakcie zvonku.
Na ktoré zvukové finty z albumu ste najviac pyšní?
Andrej: Mne sa najviac páči zvuk rozsynchronizovaného prevodníka, vďaka už spomenutému slabému prúdu. Skoro nás síce poslal hneď v prvý deň domov, ale nakoniec všetko naskočilo a stávalo sa to iba občas. Niektoré „občas“ ostali.
Medzi nástrojmi tria sa objavuje aj zvuk podobný analógovému syntetizátoru, resp. klávesových nástrojov. Čo je zdrojom?
Andrej: Používal som simuláciu analógového gitarového syntiaku a Filip v rámci postprodukcie ponahrával cez midi rôzne kilečká a plochy, ktorým sme potom prideľovali zvuky z virtuálnych nástrojov.
Aký je rozdiel medzi štúdiami LittleBeat a Štúdiom Pod povrchom? Aký bol ich podiel pri vzniku CD M.A.F. tria?
Filip: Hlavný rozdiel je v tom, že LittleBeat je na dvojke a Štúdio Pod povrchom je v suteréne. Ja (Pod povrchom, pozn. red.) som špecializovaný na záznam živých kapiel - jazz, rock, blues, prípadne záznam koncertov, pričom v LittleBeat sa špecializujú na popovú produkciu. U mňa sa dohrávali veci-gitary, klávesy+myslím, že aj tri kompletné tracky s celou kapelou. U Andreja sa mixovalo a mastrovalo.
K vašim najväčším komerčným úspechom patrí spolupráca s Celeste Buckingham, kde Andrej a Martin „Maxo“ Šrámek pôsobili ako spoluautori a producenti a zvyšok tria sa podieľal na vzniku albumu muzikantsky. Ako vidíte svoju prácu s istým odstupom času?
Andrej: Celeste je čisto produkcia Martina Šrámeka, mňa a v troch veciach nám pomáhal Adam Kuruc pod značkou LittleBeat. Majko nahrával bubny, myslím do dvoch vecí, a Filip pomáhal so zvukom v pár piesňach. Mastroval Ľubor Priehradník. Ostatné je program a výpomoc aj iných inštrumentalistov (Roland Kánik, Marek Rusek, Ajdži Szabó, atď). Snažili sme sa urobiť maximum a myslím, že to pocítili aj ľudia, ktorí fandia Celeste a uverili jej tak, ako v ňu veríme aj my v LittleBeat.
Momentálne pripravujete nový album so Zdenkou Prednou. Ako prebieha táto spolupráca? Aké je tam autorské zastúpenie? V čom je prístup k tejto práci iný než u Celeste?
Andrej: Celeste bola oproti Zdenke „nepopísaný papier“ – nemala žiadnu tvár, žiaden hudobný rukopis poznateľný z rádia. Zdenku ľudia poznajú a to má svoje pre aj proti. Dobré je, že obidve speváčky si dokážu napísať melodickú linku a aj slová pre svoje piesne a majú predstavu o tom, kam chcú ísť. Martin aj ja skladáme rôzne podklady aj celé piesne a ukladáme ich do virtuálneho šuplíku LittleBeat štúdia a keď príde napr. Zdenka, tak jej pustíme ukážky. Ona si vyberie a dorobí si spevácku linku aj text. U Celeste sa nám osvedčil opačný prístup. Ona pošle čisto iba spevácku linku a my jej ju zhudobníme. Tak vznikla aj pieseň Run Run Run.
Vyzerá to tak, že si vás na spoluprácu vyberajú samé pekné speváčky. Čím ich dokážete očariť?
Andrej: Jednoznačne bezchybne vypracovaným telom!
Rytmika, Marián Slávka a Filip Hittrich patrí k tomu najlepšiemu čo na Slovensku máme, a tak niet divu, že chlapci hrajú aj s inými lídrami. Aký je pre vás Talent Transport so Šarišským v porovnaní s M.A.F. triom?
Filip: V týchto dvoch prípadoch sa nedá hovoriť o vzťahu rytmika-líder, nakoľko sa obaja pokladáme za členov skupín. V hudbe Talent Transportu je viac priestoru vopred dohodnutého ako v M.A.F., kde prevažnú časť koncertu tvoria improvizácie.
Marián: Rozdiel je aj v tom, že s Mafom spíme na trojke izbe všetci traja a s TT sme na trojke izbe ubytovaní len dvaja.
Gitara na albume, aj viaceré kompozície evokujú Johna Scofielda. Andrej, máš k nemu nejaký zvláštny vzťah?
Andrej: Nie som fanúšikom prirovnávania, aj keď takéto môže iba potešiť. Scofielda som počúval už od čias „Loud jazz“ a páčil sa mi vždy, ale nemám potrebu ho kopírovať – znieť ako on. To sa asi ani nedá. Že vraj počúval veľa saxofonistov, Metheny je zas „trumpeťák“. Páči sa mi jeho „tajm“, zvuk aj spájanie sa s mladými progresívnymi muzikantami a spájanie rôznych štýlov. Asi k najväčším jeho albumom radím Überjam, ale aj Bump a A Go Go som miloval.
Ktorí hráči ťa ešte ovplyvnili a čo si si od nich zobral?
Andrej: Mal som rôzne obdobia: Hendrixovo, Šebanovo, Sternovo, Methenyho, Scofieldovo, Hendersonovo a potom sa to celé vyplo a prišli trumpeťáci, pretože oni sa musia aj nadychovať (smiech) Takže Truffaz, Molvaer, atd... Teraz už vôbec netrpím hltaním interpreta, ale zaujíma ma celok. Pieseň ako taká, jej stavba, farba, emócia.
Čo vo svojej hre a tvorbe zvuku považuješ za vlastný vynález?
Andrej: V dnešnej dobe vlastný vynález? Neživým sa hraním na gitare, ale prácou vo svojom štúdiu, takže veľký vynález je podľa mňa zapojenie počítača do muziky. Používanie neštandardných zvukov, efektov, technológií a používanie PC aj na pódiu pri improvizáciach.
Patríš k hráčom, ktorých najčastejšie vidieť s gitarami od Kamila Grebeňa...
Andrej: Až do okamihu stretnutia sa s Kamilom som bol vždy „stratocasterista“. Okrem jednej témy sú na albume všetky elektrické gitary nahrané od neho. Páči sa mi celkový proces výroby - Kamil ťukajúci prstom na kus dreva v pivnici, debaty o zvuku, tvare, materiáloch, snímačoch, kávička na terase. Mám dva jeho nástroje a myslím, že ich bude viacej. Jedným slovom, LUXUS!
Basgitara je nástroj, ktorý nenápadne, ale zásadne ovplyvňuje muziku. Filip, aké sú, podľa teba, najčastejšie chyby mladých basgitaristov a ktorých by sa mali, resp. mohli vyvarovať?
Filip: Veľmi dobre si povedal, že hudbu basa ovplyvňuje nenápadne, ale zásadne. Veľká pravda. Možno práve toto je častokrát kameň úrazu-mnohí mladí basisti si túto dôležitú skutočnosť neuvedomujú. Je to dar, ale aj veľká zodpovednosť. Ďalšia vec je, že basgitarista by mal skúšať aj so živým bubeníkom. To je najväčší bonus. Vtedy, ak je basista dosť vnímavý, sa dá poskočiť o pár krôčkov vpred. Ale všeobecne ťažko povedať, kde kto robí chybu-každý je totiž iný.
Čím sa necháš viesť, keď do hotovej alebo polopripravenej skladby vymýšľaš svoj basový part. Robíš to väčšinou naživo, alebo si niečo pripravíš vopred doma?
Filip: Práve tým, o čom som rozprával a ešte vlastnou hlavou, pričom sa snažím rešpektovať či už daný štýl, spoluhráčov... Vždy to robím naživo, aby som vedel ako to bude fungovať v súbore.
Tento váš album by mohol slúžiť ako ukážka toho šťastného stavu, kedy bicie nielen držia rytmus, ale doslova hrajú a spoluvytvárajú muziku. Marián, ako sa to dá dosiahnuť? Ovplyvňuje v tomto smere nejako tvoj bubenícky prístup aj to, že hráš na klavír?
Marián: V bubnoch je veľká sila, dokážu podporiť hudbu, ale v druhom rade aj zabiť. Je to veľmi dôležitý nástroj v kapele. Bubny sa snažím brať ako muzikant, nie len ako trieskač do hrncov a pristupovať k nim čo najkreatívnejšie. To sa odráža v dynamike, vystavaním doprovodu a celkovej atmosfére, čo tento krásny nástroj ponúka. Klavír je výhoda systém...
Marián, ako sa má Žena s ovocím, čo robí? Má nejaké plány?
Marián: Žena s ovocím je momentálne v spánkovom režime. Veríme, že sa čoskoro prebudí a čaká ju veľký comeback s dymostrojmi, svetlami a všetkým, čo k tomu patrí (smiech).
Názov „Stlač, stlač, nahrávaš?“ naznačuje, že nápady na album sa rodili pri improvizácii v štúdiu. Aký bol proces vzniku tejto hudby?
Andrej: Asi najviac sme sa bavili na tému, či si môže niekto doma sám pustiť hudbu štýlovo orientovanú na živé hranie. Pódium, bar, rôzni ľudia a celá tá koncertná energia tam bude chýbať. Energia, ktorá je často aj zdrojom toho, čo hráme - diváci reakciami a potleskom držia volant. Odišli sme na kamošovu drevenicu, kde bolo všetko inak ako sme čakali. Prúd nebol dostatočne silný, takže mašinky neposlúchali. Potok bol príliš nahlas, dvere za Majom búchali a sprcha tiež chýbala. Nakoniec sme ostali päť dní. Skamošili sme sa so všetkým naokolo a nahrali kopec materiálu, ktorým sme sa potom s Filipom prehrabávali a rôzne hnojili, až CD uzrelo svetlo sveta. Nám sa páči a čakáme na reakcie zvonku.
Na ktoré zvukové finty z albumu ste najviac pyšní?
Andrej: Mne sa najviac páči zvuk rozsynchronizovaného prevodníka, vďaka už spomenutému slabému prúdu. Skoro nás síce poslal hneď v prvý deň domov, ale nakoniec všetko naskočilo a stávalo sa to iba občas. Niektoré „občas“ ostali.
Medzi nástrojmi tria sa objavuje aj zvuk podobný analógovému syntetizátoru, resp. klávesových nástrojov. Čo je zdrojom?
Andrej: Používal som simuláciu analógového gitarového syntiaku a Filip v rámci postprodukcie ponahrával cez midi rôzne kilečká a plochy, ktorým sme potom prideľovali zvuky z virtuálnych nástrojov.
Aký je rozdiel medzi štúdiami LittleBeat a Štúdiom Pod povrchom? Aký bol ich podiel pri vzniku CD M.A.F. tria?
Filip: Hlavný rozdiel je v tom, že LittleBeat je na dvojke a Štúdio Pod povrchom je v suteréne. Ja (Pod povrchom, pozn. red.) som špecializovaný na záznam živých kapiel - jazz, rock, blues, prípadne záznam koncertov, pričom v LittleBeat sa špecializujú na popovú produkciu. U mňa sa dohrávali veci-gitary, klávesy+myslím, že aj tri kompletné tracky s celou kapelou. U Andreja sa mixovalo a mastrovalo.
K vašim najväčším komerčným úspechom patrí spolupráca s Celeste Buckingham, kde Andrej a Martin „Maxo“ Šrámek pôsobili ako spoluautori a producenti a zvyšok tria sa podieľal na vzniku albumu muzikantsky. Ako vidíte svoju prácu s istým odstupom času?
Andrej: Celeste je čisto produkcia Martina Šrámeka, mňa a v troch veciach nám pomáhal Adam Kuruc pod značkou LittleBeat. Majko nahrával bubny, myslím do dvoch vecí, a Filip pomáhal so zvukom v pár piesňach. Mastroval Ľubor Priehradník. Ostatné je program a výpomoc aj iných inštrumentalistov (Roland Kánik, Marek Rusek, Ajdži Szabó, atď). Snažili sme sa urobiť maximum a myslím, že to pocítili aj ľudia, ktorí fandia Celeste a uverili jej tak, ako v ňu veríme aj my v LittleBeat.
Momentálne pripravujete nový album so Zdenkou Prednou. Ako prebieha táto spolupráca? Aké je tam autorské zastúpenie? V čom je prístup k tejto práci iný než u Celeste?
Andrej: Celeste bola oproti Zdenke „nepopísaný papier“ – nemala žiadnu tvár, žiaden hudobný rukopis poznateľný z rádia. Zdenku ľudia poznajú a to má svoje pre aj proti. Dobré je, že obidve speváčky si dokážu napísať melodickú linku a aj slová pre svoje piesne a majú predstavu o tom, kam chcú ísť. Martin aj ja skladáme rôzne podklady aj celé piesne a ukladáme ich do virtuálneho šuplíku LittleBeat štúdia a keď príde napr. Zdenka, tak jej pustíme ukážky. Ona si vyberie a dorobí si spevácku linku aj text. U Celeste sa nám osvedčil opačný prístup. Ona pošle čisto iba spevácku linku a my jej ju zhudobníme. Tak vznikla aj pieseň Run Run Run.
Vyzerá to tak, že si vás na spoluprácu vyberajú samé pekné speváčky. Čím ich dokážete očariť?
Andrej: Jednoznačne bezchybne vypracovaným telom!
Martin Chrobák
