Čo počúva... Peter Cagáň

Peter-Cagan_foto

  • Narodený 1970 v Bojniciach
  • Po desiatich rokoch písania o hudbe zistil, že prospešnejšie bude, keď ju bude radšej ľuďom púšťať ako DJ Caggy a tapetovať ňou svoju facebookovú nástenku
  • Má rád hudbu so širokým žánrovým rozptylom, neznáša iba hudbu prvoplánovo komerčnú alebo pózerskú
  • Jeho retro a alternatívne parties sú nielen v Prievidzi čoraz populárnejšie
  • Sedem rokov sa stará o náplň playlistu Pohoda Radia na stránke festivalu Bažant Pohoda

Keďže sa starám o spomínané Pohoda Radio, pre mňa má rok tri ročné obdobia: pred Pohodou, Pohoda a po Pohode. V prvom období tak počúvam hlavne tvorbu interpretov vystupujúcich na pripravovanom ročníku. Z tohtoročnej nádielky na mňa zapôsobili hlavne títo interpreti:

Elbow – Build A Rocket Boys! (2011)
Hudba, ktorú by som charakterizoval ako art-pop. Neuveriteľne dômyselne zaranžovaná hudba, k tomu hlas speváka Guya Harveho, v mnohom pripomínajúci prejav Petra Gabriela. Všetkých 5 albumov z ich diskografie stojí za vypočutie, posledný Build a Rocket Boys! nevynímajúc, hlavne skladbu Lippy Kids radím k tomu najlepšiemu a najemotívnejšiemu, čo som v pesničkovej tvorbe v posledných rokoch počul. Na ich hudbe obdivujem hlavne prácu s dynamikou, nie je to len súvislý príval decibelov. http://www.myspace.com/elbowmusic

Submotion Orchestra – Finest Hour (2011)
7-členná formácia z Leedsu produkuje eklektickú hudbu miešajúcu viacero žánrov. Zlámané beaty, hlboké basy, trocha dubu, dubstepu, downtempa, džezová trúbka a príjemný hlas speváčky Ruby. Je to hudba, ktorú počúvam hlavne vo večerných hodinách, prípadne keď chcem dopriať svojim ušiam a hlave „aktívne ticho“. http://www.myspace.com/submotionorchestra/

Emika – Emika (2011)
Aj žena môže byť zvukovou inžinierkou. Okrem toho, že sa venuje vývoju softwaru a nástrojov pre hudobníkov, aj sama produkuje hudbu. Práve práca s nezvyčajnými zvukmi jej tvorbu charakterizuje, v jej prípade dostávajú zabrať hlavne subwoofery a basové bedne. Pritom v jej prevažne pomalých songoch nájdeme aj melódiu aj atmosféru. http://www.myspace.com/emikamyspace/

Duran Duran – All You Need Is Now (2011)
Táto kapela má v mojom živote popredné miesto už tridsať rokov. Cením si na nich, že s každým albumom sa snažia niekam posunúť a nenahrali doposiaľ dva po sebe nasledujúce albumy s rovnakým soundom. Nie vždy im to vyšlo, ale v prípade posledného titulu sa vybrali správnym smerom. Producent Mark Ronson je známy svojím zmyslom pre retro, tentokrát siahol po ich najlepšom albume Rio z roku 1982 a obalil ho do aktuálneho zvuku. Titulná skladba je ukážkou toho, ako by mohla vyzerať súčasná pop music – sound stráviteľný a zaujímavý aj pre alternatívnejších poslucháčov, popritom chytľavý, no nie prvoplánový refrén. http://www.myspace.com/duranduran

Ladyhawke – Anxiety (2012)
Novozélanďanka si po úspešnom debute dopriala štvorročnú pauzu. Prichádza s kolekciou desiatich piesní, ktoré síce primárne vychádzajú z 80-tych a 90-tych rokov, ale sú zaranžované veľmi sviežo a pôsobia moderne, chytľavo a zaujímavo. Pesničky, ktoré by pri nezdeformovanom trhu a vkuse kľudne mohli znieť z každého rádia. http://www.myspace.com/ladyhawkerock