BURLAS - KLADIVO - ZAGAR

Poruchy spánku
Slnko Records
4_5stars

Burlas-Kladivo-Zagar---Poruchy-spanku

Na posledné Kladivove CD som napísal: Ajhľa, Erik Satie slovenského poetického minimalizmu pre vnímavých. Dnes sa mi žiada napísať: Ajhľa, partia Erikov Satieovcov slovenského poetického minimalizmu. Samozrejme, pre koho iného ako pre vnímavých. Prekvapenia sa však nekonajú, len prirodzená následnosť. Podobne ako napríklad u Deža Ursinyho. Po výstupe na Modrý vrch už neprekvapoval, „iba“ pokračoval vo fascinujúcom rozvíjaní toho istého Príbehu. Problémom je, že pozitívne iskrivé výrazivo na tému BKZ som si takmer úplne vystrieľal pri recenzii na ich predchádzajúcu skvelú nahrávku V rozpakoch z roku 2009. Dovolím si tu z nej preto citovať v tej miere, v akej sa príbeh ich novej vzájomnej nahrávky posunul. Ak tu niečo novátorské je, tak potom vtipnosť drsnej úvodnej Burlasovej elektroakustickej skladby. Akoby jej účelom bolo odplašenie nehodných načúvačov, niečo ako zvuková plašička škorcov vo vinohrade. Skvelý nápad! Áno, zážitok z pokračovania si zaslúžia len tí, čo odvážne prelezú pichľavý plot prvej skladby, cez ktorý nie je vidno dovnútra. Čarovná, vtipná a poetická odmena (sladučké bobule hrozna) je až za ním. Pesničky sú opäť skvostné. Magické impresie, tentoraz hojne prekladané akýmisi vesmírnymi medzihrami - kadenciami. Nájdete tu búchanie na nebeskú bránu, aj na pekelnú, jemne ironické paracitáty britského gitarového popu, folkových vybrnkávačiek ako z čias starého Slnovratu premiešané s poruchami spánku, brumením zosilovača, bolesťami kĺbov a pôvabnými tématickými jinglami (napr. Japonsko). To všetko v skvelom kontraste k exkluzívne autonómnej minimalistickej zvukomalebnej podstate hudby BKZ. Vo vzájomnej synergii ju zložili, odohrali a naspievali Martin Burlas, Ján Boleslav Kladivo a Peter Zagar - pionieri súčasnej vážnej hudby, elektroakustiky, minimalizmu a jedinečného slovenského pesničkárstva. Hľadači emočnej esenciálnosti. Tak ako sú už ďalej neextrahovateľné melódie a aranžmány ich piesní, tak je to aj s ich magickým spevom. Stále nesmierne krehkým, absolutisticky civilným, no tu emočne akoby o niečo viac zadymeným. Atomálna (možno až bozonálna?) hudba, symfónia koncentrovaná do tónu. Mikrokozmos zvuku, melódie, spevu a textu v jedinečnej symbióze. Veľká miera Nehy, Krehkosti a Melanchólie. Jedinečne svojská cesta autorov k dreni melódie, hlasu, tónu, harmónie, textu a zvuku ako takého si zaslúži pozornosť a širokú verejnú prezentáciu. Napriek tomu, že intenzívny dojem z pesničiek je prchavý a môže sa rýchlo vytratiť, stojí naozaj za to. Počúvajte. Neoľutujete.

Rado Tihlárik