TC Electronic Toneprint

Efekty TC electronic Hall of fame a Flashback sú skvelé tak po dizajnovej aj zvukovej stránke, sú použiteľné pri live hraní, ako aj v štúdiu. Myslím, že tieto efekty si nájdu svojich spokojných užívateľov, či už z radov amatérskych, ale aj profesionálnych hudobníkov a zvukových inžinierov.

TC ELECTRONIC
HALL OF FAME

Hall_of_Fame_Reverb
Hall of fame je stereofónny gitarový efekt, ktorý má za úlohu simulovať rôzne typy reverbov - Spring, Hall, Plate, Room, Church a Ambience. K dizpozícii je aj preset Toneprint, kde je možné cez USB rozhranie uložiť konfiguráciu efektu podľa niektorého zo známych gitaristov, s ktorými výrobca spolupracuje na vývoji „custom“ zvukov. Tieto signované presety sú zdarma stiahnuteľné zo stránky výrobcu.

Dizajn
Na krabičke ma zaujal jej design. Pripomína efekty Fulltone, aj potenciometre a prepínače sú rovnaké. Jednoduchá kovová konštrukcia zabezpečí dlhú životnosť pri divokom pódiovom používaní. Na prednom paneli efektu sú ovládače – FX Level – zabezpečujúci mixovanie pomeru medzi signálom z nástroja a efektom, Decay – nastaví dĺžku dozvuku vybraného efektu, Tone – nastaví farbu efektu. Štvrtý je krokový potenciometer na výber niektorého z jednotlivých druhov reverbu, vrátane banky pre Toneprint. Medzi dvomi poteciometrami je šikovne ukrytý malý kovový prepínač, ktorý umožní výber medzi krátkym a dlhým pre-delayom. Na prednom paneli je umiestnená dióda určujúca aktivitu efektu a robustný nožný spínač na aktiváciu efektu, alebo ničím nemodifikovaný true bypass prechod signálu zariadením. Po bokoch efektu sú vstupy a výstupy, ktoré umožňujú tak stereo alebo mono zapojenie. Na vrchnej strane efektu je aj vstup re 9V napájanie a USB vstup. Na spodnej strane efektu je dobre vymyslený systém vymieňania batérie.

Ako to celé hrá
Hrá to skvele, TC electronic je preslávený kvalitou svojich efektov. Vyskúšal som všetky fabrické nastavenia, zvuk nie je pohltený, gitarový tón ostáva aj pri zapnutí efektu plnohodnotný, potenciometre sú dostatočne jemné, naozaj si každý užívateľ dokáže nastaviť svoj custom reverb. Pomer medzi signálom z nástroja a efektom je nutné nastaviť naozaj opatrne, aby sa výsledný zvuk nestal trochu umelým – aj keď efekt pri prvom zoznamovaní k tomu láka. Zvuky reverbov sú pekné a prirodzené, čo oceňujem hlavne pri gitarovom zvuku. Efekt si určite obľúbia aj klávesáci, hlavne kvôli prirodzenosti reverbov a stereo zapojeniu.
Peter Dobrík - PJ Sound Studio

TC ELECTRONIC
FLASHBACK

Flashback_Delay
Flashback je stereo gitarový efekt, ktorý má za úlohu simulovať rôzne typy delayov a má aj funkciu looper, kde je možné nahrávať zvukové slučky vo viacerých vrstvách. Aj tento efekt má funkciu Toneprint, umožňujúcu z počítača cez USB kábel uložiť custom zvuk priamo do efektu. Desing krabičky je navlas rovnaký ako pri Hall of Fame. Na vrchnej strane sa nachádzajú potenciometre ovládania FX Level, Delay – nastaví dĺžku oneskorenia, Feedback – nastaví počet opakovaní a krokový potenciometer, ktorým sa vyberajú typy prednastavených delayov.

Zvuk
FlashBack hrá výborne, simulácie rôznych delayov sú naozaj vydarené, efekt sa správa prirodzene, nepohlcuje gitarový tón. Efektu by som vytkol dve veci – funkcie ktoré mi tam chýbajú – po prvé možnosť tape – pomocou nohy nastaviť aktuálne tempo delayu a nožný prepínač, ktorý mi trošku vadil pri funkcii looper, ale to je asi sila zvyku z môjho looperu.

Toneprint
Napokon som skúsil aj nahrávanie nastavenia Tone print do efektov. Na stránke TC electronic tvrdia, že je to veľmi jednoduché – tak poďme na to. Efekt je nutné napojiť na zdroj napätia a USB káblom (je súčaťou výbavy) prepojiť s počítačom. Potom som stiahol zadarmo zo stránky výrobcu malú aplikáciu, ktorá sama nahrala nastavený zvuk priamo do pamäte efektu. Je to naozaj „easy“, výrobcu musím pochváliť.
Peter Dobrík - PJ Sound Studio

Na rozdiel od ostatných efektov série Toneprint sú skresľujúce pedále čisto analógové a žiaden z nich nemá USB rozhranie, tým pádom ani možnosť stiahnutia a uloženia prednastavených zvukov (Toneprints). Okrem farby a názvoslovia sú ovládacie prvky a konektivita na Dark Matter a MojoMojo prakticky zhodné. Oba testované efekty (overdrive aj distortion) boli pri teste zapojené samostatne medzi Gibsonom the Paul a kombom Marshall Bluesbreaker a napájané adaptérom.

TC ELECTRONIC
MOJO MOJO OVERDRIVE


MojoMojo_Overdrive
Vždy, keď skúšam hrať s nejakým skresľovacím efektom, zaujímajú ma dve extrémne polohy skreslenia. Maximálna úroveň (v týchto polohách nehrávam) mi hovorí o miere použiteľného či nepoužiteľného šumu krabičky bez rozozvučania struny nástroja. V prípade MojoMojo je pre mňa maximálna úroveň drive na hranici použiteľnosti, zato minimálna úroveň drive sa mi zapáčila preveľmi. Ešte stále čistý tón gitary získal viac basových frekvencií, akoby nabral objem. Postupne som pridával drive do cca polovice, kde som si už dobre zahral so skreslením aké mám rád a dokážem využiť. Postupným pridávaním skreslenia do cca trištvrte získala gitara ten správny rockový ťah.
Malý prepínač voice v jednej polohe ubral trochu basov (korekcie boli v nulovej polohe) a v skreslenom zvuku sa zvýraznili stredy. Vrátil som ho do pôvodnej polohy a viac som sa ním nezaoberal.
Korekcie basy a výšky majú aretačný bod v strednej polohe bez korekcií. Po celý čas som ich nechal v tejto polohe, aby som hral na samotnom overdrive bez korekčných úprav, a tak zachytil farbu a podstatu tohto efektu. To sa mi páčilo. Akýkoľvek pohyb korekcií mi umožnil jemné vyzdvihnutie alebo potlačenie frekvencií so zachovaním pôvodného charakteru skreslenia. Skúsil som pri oboch korekciách aj hraničné polohy a ich kombinácie. Tam sa mi objavili farebné posuny skreslenia, ktoré by som stále vedel použiť. Korekcie majú plynulý priebeh bez extrémnych frekvenčných skokov. Farbu a intenzitu skreslenia podporovali. Ak sa mi žiadalo oživenia tónu, použil som skôr presence na kombe.
Po týchto úkonoch som vrátil korekcie do aretačnej polohy a zaoberal som sa tónom pri použití potenciometra hlasitosti na gitare (tak získavam toľko kanálov, koľko potrebujem). Cca v polovici skreslenia som získal použiteľný čistý tón, ktorý bol ale basovejší. Dofarbil som ho presencom na kombe. Použitie volume na gitare mi umožnilo hrať dynamické a farebné sekvencie.
Keď som MojoMojo alternatívne zapojil medzi pololubovú gitaru Focus WH 300 a 5W hlavu Kustom s1x12“ kabinetom, ozval sa prenádherný gitarový tón. Plný, šťavnatý a dynamický. Hral som skôr melódie a sóla a pri konci dlhšieho tónu sa ozývala nádherná jemná mäkká spätná väzba, ktorú je možné elegantne ovládať hlasitosťou na gitare. Pri vyššom nabudení zosilňovača - tak, že už samotný lampovo skresľoval - som v MojoMojo našiel priebojný tón a keď som chcel, aj mäkký teplý, jemne predĺžený tón s príjemným doznievaním.
Overdrive MojoMojo osobne považujem za efekt vhodný pre gitaristov, ktorí majú radi bluesový až klasický rockový tón a overdrive používajú ako „došťavovač“ elektrónkovych zosilňovačov. MojoMojo sa môže správať tak ako potrebujete, dokáže reagovať na hru a potreby gitaristu a zároveň spolupracovať so zosilňovačom.
Martin Novák – 100 múch

TC ELECTRONIC
DARK MATTER DISTORTION


Dark_Matter_Distortion
Znovu ma zaujímali obe hraničné polohy skreslenia. Pri maximálnom gaine a primeranej, alebo až maximálnej hlasitosti sa ozve šum vlastný distortionom alebo „higainovým“ skresleniam, kde by som už používal noise gate alebo potenciometer volume na gitare.
Hral som od minimálneho gainu. Tón Matter Distortion považujem za pevný, charakteristický skreslením typu distortion. (Medzi overdrive a distortion vnímam rozdiely v ich podstatách.) Do cca prvej tretiny boli skreslené akordy jasné a čitateľné. Približne do polovice som hral doprovody s použitím powerchords a melodické linky alebo sóla. Tu už distortion pracoval naplno. Reagoval na dynamiku pravej ruky, pri melódiách a dlhých notách tón prirodzene potiahol. Medzi polovicou a maximálnym skreslením som začal používať aj korekcie. Basy zvýraznili hĺbku tónu, výšky zas svoje frekvencie. Ich kombinácie ponúkali zvukové spektrá vhodné pre tvrdé štýly, kde sa ale necítim doma. Významne som pracoval s volume na gitare, prepínal polohy medzi snímačmi. V závere som hral sóla a najmä dlhé tóny, ktoré ma vždy zaujímajú. Tu som dostal distortion zas pod svoju kontrolu. Začal som hrať „kultivovane“ a hneď sa pri riffoch a melódiách ozval spevný melodický dlhý tón, taký ako som potreboval.
Dark Matter považujem za moderný efekt poskytujúci naozaj veľké skreslenie, jednoduché ovládanie a široké zvukové spektrum. Osobne by som takýto efekt nevedel poriadne využiť, ale verím, že gitaristi „tvrdého“ zamerania ho úspešne použijú ako jeden zo svojich plnohodnotných zvukov, ktorý dokáže uhrať poriadne „spodky“.
Martin Novák – 100 múch