SHZ Nany - Spontánne alternatívni folkeri
18.12.2011 Filed in: Články
Keď koncom roku 2001, vo vtedy vychýrenej prievidzskej krčme Pod orechom spevák a gitarista Miro „Nany“ Hudák a violončelistka Magda „Lienka“ Boráková (dnes už Hianiková) založili Spontánne hudobné zoskupenie (SHZ) Nany, nik z prítomných neveril, že kapela vydrží viac ako rok. Ani najväčší optimisti však vtedy nemohli tušiť, že SHZ Nany čochvíľa oslávi desať rokov na scéne, nahrá tri albumy a stane sa stálicou medzi slovenskými folkovými kapelami.
„Koniec Bastilly, kde som predtým hral, som niesol veľmi ťažko. Namiesto utápania žiaľu v borovičke, som začal na španielke písať nové pesničky a začalo ma to baviť. Pôvodne som chcel vystupovať ako sólista, ale stretol som Lienku a presvedčil ju, aby som mnou hrávala. A neskôr som našiel ďalších muzikantov, ktorí mi verili a pomohli naplniť moje predstavy,“ hovorí o začiatkoch SHZ Nany jeho zakladateľ. Vnímavý gitarista otvorene priznáva, že kapelu, v ktorej nielen spieva a hrá na gitare, ale je aj výhradným autorom hudby i textov, nezaložil iba kvôli autorskej slobode. „Som strašne lenivý a potreboval som cez kapelu na seba vytvoriť tlak, dostať zo seba to najlepšie a byť zodpovedný za výsledok,“ upresňuje muzikant.
Nany i jeho súpútnici si od začiatku uvedomovali, že dostať zoskupenie do povedomia bude beh na dlhú trať. Najmä ak nostalgicky jemná tvorba SHZ s violončelom, klarinetom a perkusiami nebola komerčná a len veľmi ťažko sa dala vložiť do tej či onej žánrovej škatuľky. „Na to, že asi hráme folk, nás upozornil Peter „Petiar“ Lachký potom, čo si vypočul naše prvé CD Modré z Teba, ktoré sme si sami vydali v roku 2003. Zavolal nás hrať do Liptovského Hrádku. Dovtedy sme veľa nekoncertovali, ale potom ako sme vstúpili na folkovú scénu, sa to rozbehlo,“ konštatuje frontman SHZ Nany.
Debutový album pootvoril muzikantom z Prievidze dvere nielen na koncertné pódiá, ale aj do veľkého vydavateľstva. Ďalšie CD s názvom Kým lúče nerastú vyšlo v roku 2006 pod hlavičkou Popronu. „Naše očakávania sa splnili. Tým, že sme CD vydali vo veľkej firme, dostali sme sa na festivaly a tak aj k väčšiemu okruhu ľudí,“ vysvetľuje Miro „Nany“ Hudák. Zatiaľ poslednú platňu pod názvom Deti kapitána Fykesa SHZ Nany vydali pred dvoma rokmi. Miestami až meditatívne skladby s opakujúcimi sa veršami sú verným odrazom citového rozpoloženia ich autora. „Píšem súčasne hudbu aj text. Mám rád minimalizmus a jednoduchosť. Dá sa povedať, že spievam mantry,“ prízvukuje skladateľ a textár.
Kto si ale vypočul najnovšie skladby alternatívnych folkerov z hornej Nitry, musel zaznamenať istú odchýlku od ich predchádzajúcej tvorby. Perkusie nahradila bicia súprava, melancholické aranžmány vystriedali jednoduché a skočné dvojakordové gitarové riffy. „Na prekvapenie, ohlasy sú veľmi pozitívne, konečne je to vraj živé,“ smeje sa líder kapely. Do štúdia sa chce momentálne sexteto zatvoriť začiatkom budúceho roka, materiálu je vraj dosť aj na dvojalbum. Prioritou je ale kontakt s publikom. „Chceme ponúknuť ľuďom i nám, čo najväčší zážitok. Stále sa učíme profesionalite, vychytávame zvuk. Chceme na väčšie koncertné pódiá, hrať na dobrých festivaloch. Či sa nám to podarí neviem, ale urobíme pre to maximum,“ uzatvára Miro „Nany“ Hudák.
Nany i jeho súpútnici si od začiatku uvedomovali, že dostať zoskupenie do povedomia bude beh na dlhú trať. Najmä ak nostalgicky jemná tvorba SHZ s violončelom, klarinetom a perkusiami nebola komerčná a len veľmi ťažko sa dala vložiť do tej či onej žánrovej škatuľky. „Na to, že asi hráme folk, nás upozornil Peter „Petiar“ Lachký potom, čo si vypočul naše prvé CD Modré z Teba, ktoré sme si sami vydali v roku 2003. Zavolal nás hrať do Liptovského Hrádku. Dovtedy sme veľa nekoncertovali, ale potom ako sme vstúpili na folkovú scénu, sa to rozbehlo,“ konštatuje frontman SHZ Nany.
Debutový album pootvoril muzikantom z Prievidze dvere nielen na koncertné pódiá, ale aj do veľkého vydavateľstva. Ďalšie CD s názvom Kým lúče nerastú vyšlo v roku 2006 pod hlavičkou Popronu. „Naše očakávania sa splnili. Tým, že sme CD vydali vo veľkej firme, dostali sme sa na festivaly a tak aj k väčšiemu okruhu ľudí,“ vysvetľuje Miro „Nany“ Hudák. Zatiaľ poslednú platňu pod názvom Deti kapitána Fykesa SHZ Nany vydali pred dvoma rokmi. Miestami až meditatívne skladby s opakujúcimi sa veršami sú verným odrazom citového rozpoloženia ich autora. „Píšem súčasne hudbu aj text. Mám rád minimalizmus a jednoduchosť. Dá sa povedať, že spievam mantry,“ prízvukuje skladateľ a textár.
Kto si ale vypočul najnovšie skladby alternatívnych folkerov z hornej Nitry, musel zaznamenať istú odchýlku od ich predchádzajúcej tvorby. Perkusie nahradila bicia súprava, melancholické aranžmány vystriedali jednoduché a skočné dvojakordové gitarové riffy. „Na prekvapenie, ohlasy sú veľmi pozitívne, konečne je to vraj živé,“ smeje sa líder kapely. Do štúdia sa chce momentálne sexteto zatvoriť začiatkom budúceho roka, materiálu je vraj dosť aj na dvojalbum. Prioritou je ale kontakt s publikom. „Chceme ponúknuť ľuďom i nám, čo najväčší zážitok. Stále sa učíme profesionalite, vychytávame zvuk. Chceme na väčšie koncertné pódiá, hrať na dobrých festivaloch. Či sa nám to podarí neviem, ale urobíme pre to maximum,“ uzatvára Miro „Nany“ Hudák.
Oliver Ondráš
