Juraj Kušnierik, Artforum 2011

Známy novinár a publicista Juraj Kušnierik sa pýta: „Ako je možné, že národ počtom obyvateľov porovnateľný s Košicami dá svetu niekoľko špičkových elektronických, metalových a punkových kapiel, viacero originálnych pesničkárov a pesničkárok...“.

Hoci v knihe je načrtnutých viacero hypotéz, ani jedna z nich nedáva na túto anomáliu jednoznačnú odpoveď. Kniha nie je strohou encyklopédiou islandskej hudby. Sčasti je to cestopis, čiastočne aj encyklopédia, ale najcennejšie na nej sú osobné zážitky autora z pobytu na Islande, stretnutia a rozhovory s kľúčovými ľuďmi z islandskej hudobnej scény, z vydavateľstiev Smekkleysa a Bedroom Community. Nevenuje sa len najväčším hviezdam ako sú Björk, GusGus, Sigur Rós, či Emiliana Torrini, ale vyzdvihuje originalitu, hravosť a rôznorodosť skupín a interpretov ako múm, Bloodgroup, FM Belfast, Ólöf Arnalds, Lay Low, Seabear, Apparat Organ Quartet, či Sinn Fang.
Medzi spomenutými interpretmi mi trochu chýbajú známe funky formácie ako Mezzoforte alebo Jagúar, či crossoveroví Quarashi, ale tie už majú svoj zenit za sebou a jadro knihy tvorí hlavne súčasná scéna, hoci nechýbajú miniprofily zakladateľov islandskej alternatívnej scény ako Purrkur Pillnikk, K.U.K.L. a The Sugarcubes a ich chronológia.
Popis života v Reykjaviku, tamojšieho nočného klubového života pôsobí tak autenticky a dôveryhodne, že zrejme nebudem sám, komu po prečítaní tejto knihy vzrastie chuť o čosi viac privoňať farebnej islandskej hudbe. Kniha pôsobí príjemne aj po stránke grafického dizajnu, snáď len niektoré z menších fotografií sú už na hranici pozerateľnosti.

Peter Cagáň

Tags: predstavujeme | kniha