Víťazný traktor

Billboard má krátke nohy
Pavian Records
****

vitaznyTraktor

Pokiaľ sa Ján Litecký - Šveda na predchádzajúcom albume Víťazného traktora - Bluesmani všetkých krajín spojte sa! - vyspieval z politickej ťažoby minulosti, jeho nové CD hovorí viac o prítomnosti. Billboard má krátke nohy je trefnou metaforou propagovaného nevkusu a lži. Hneď prvá pieseň akoby bola nositeľom myšlienky celého projektu: „Nekúpiš priateľa / nekúpiš letný dážď / lásku si nekúpiš / nanajvýš pršiplášť / tak si to zrátaj, načo sú ti peniaze...“. Na albume, ktorý pokrstil náhodný bezdomovec z ulice, autor spieva o pripútanosti človeka k veciam, o potrebe vlastniť, hromadiť a lipnúť na tom, alebo mať všetko a pokiaľ možno, čo najrýchlejšie: „...ten na to má, ten stíha stovku pod desať...“. Na inom mieste ponúka možné zastavenie sa, „...Netreba hneď ráno vstávať / ani riešiť ťažké témy / dobre vieš, že čím skôr vstaneš / tým skôr máš problémy...“, aby tak nie iba symbolicky nadviazal na skladbu Spomalené blues z roku 1996 (na CD Bluesová spoločnosť N.1). Hudobník, filozof, politický rebel a priamy človek Ján Litecký - Šveda je už na slovenskej hudobnej scéne takmer štyri dekády. „Narodený, aby som stále hádal / narodený na večné hádanie...“, bilancuje túto dobu v piesni Labrys a sebe vlastnou „švedovskou“ poetikou ďalej pokračuje: „..cigánka mi veští / z kariet len strádanie...“. V piesni Nežný nárek si povzdychne: „Mysleli sme si, že už končia /všetci známi aj neznámi / krajšie než katedrálne zvony / znelo štrnganie kľúčami...“ a na inom mieste „Od februára po november / vymenil súdruh kravatu / krvavé škvrny dobre zakryl /západnou značkou kabátu...“. Album však nie je iba projekciou politických a spoločenských tém. Šveda ponúka cez blues i pohľad do iného priestoru jeho duše, jej civilna i mystérie. „Zablúdil niekde vo mne smútok / a nevie si nájsť cestu von / tak sa motá po celom tele / pekne pomaly, žiadny zhon...“, spieva v skladbe Zablúdený blues. Inú náladu zase CD naberá, keď si autor skladbou Rollin’ Stone Blues pripomenul svoju obľúbenú skupinu. „Skaly sa valia dolu kopcom / ledva sa stačím uhýbať / na jednu márne čakám / tú z tvojho srdca chcem tu mať...“ spieva razantne, aby v piesni Blues na dlážke mohol byť o to viac mužsky láskavý: „Len blues, len blues je stále so mnou / chcem sa mu dostať do tela / akordov sieťka udrží ma / tak mäkko ako ty včera...“.
Hudobne je CD pevne posadené v žánri blues. Piesne plynú, nie sú rozvláčne a idú po podstate. Víťazný traktor v zložení Ján Litecký-Šveda st. (spev, gitara), Erich „Boboš“ Procházka (ústne harmoniky), Peter Oberländer (kontrabas, basová gitara) a Oto Berežný (bicie, perkusie) sa drží v jednej zvukovej atmosfére už roky a dobre. Rytmika hrá účelne a bez špekulácií. Harmonikové vstupy Boboša Procházku sa nesú na jednom zvuku, ale s množstvom výrazových prostriedkov. Všetko pokrýva Liteckého - Švedov prierazný spev s citlivými zmenami hlasových polôh. Veľmi sviežu orbu k „traktoristom“ pridali hostia, gitarista Ivan Tomovič (ešte sa hádam z neho dalo viac vymačkať) a skvele vymačkaný violončelista Slavo Repaský. Dielko nemá ambíciu byť novátorské, ale má jasnú výpovednú hodnotu. Od bookletu a jeho dizajnu, po samotný obsah textov. Ján Litecký - Šveda, u ktorého bol text v rámci blues doposiaľ druhoradý, si tentokrát namiešal „obrátený“ strik. Záverom len toľko. Je mi darom rozpoznať, ako krásne je možné spievať blues s dobrým obsahom aj po slovensky. Prosto, ide to a, myslím si, v každom jazyku.

Juraj Turtev