Pomlčky Daniela Heviera
29.11.2010 Filed in: Seriály
Piesne pre všetkých
V minulých dňoch som bol na úžasnom podujatí menom Letavy, na ktorom sa zišlo vyše tristo účastníkov, aby tvorili a vytvárali. Medzi rôznymi dielňami bola aj hudobno-textárska dielňa, ktorú viedli folkový nadšenec Peter Kefo Šrank a „stomuchovec“ Juraj Haško. Adepti tohto remesla skladali pesničky a nielenže ich prezentovali v akustickej podobe na letavskom pódiu, ale za necelý týždeň nahrali CD s vlastnými pesničkami. So slušnými speváckymi výkonmi a takmer profesionálnymi aranžmánmi. Do klenotnice slovenskej pop music pribudlo niekoľko naozaj skvelých pesničiek. Predpokladám, že skončia tak, ako tie z minulého ročníka. Pre niekoľko stovák ľudí sa stanú kultovými, tak ako sa v minulom roku stali kultovkami napríklad piesne Mama, ja chcem kone, Šušňový vlak, alebo Elektrická s geniálnym začiatkom Strč paprčky do zástrčky... Pre zvyšok národa, ktorý hlce formáty typu Mám talent alebo Moja NAJ kniha, to bude kuriozita, výstrednosť, ak o to vôbec niekto niekde zavadí.
Už niekoľko mesiacov chodím medzi seniorov istého zariadenia, ktorí majú spoločné to, že všetci majú nad osemdesiat rokov a všetci prežili holocaust. Spolu tvoríme a teraz sa pripravujeme na vystúpenie. Ako áno, ako nie, vyvstala chuť mať svoju pieseň. Nie hymnu, ale pieseň, ktorá nás zjednotí a vysloví aj navonok. Bude to pieseň pre niekoľkých ľudí, ktorá neprekročí okruh priateľov a priaznivcov.
Vo svojom textárskom živote som napísal niekoľko hymien. Neobjednali si ich odo mňa vlády štátov ani vlastníci priemyselných korporácií, zadávateľmi tejto úlohy bola malá komunitka ľudí, detí, dorastencov, seniorov... Raz to bola hymna Hevi klubov, inokedy pieseň handicapovaných... Boli to všetko piesne, ktoré nemôžete poznať. Nepatria všetkým, iba niektorým.
Iba najväčší znalci tvorby Pavla Hammela vedia, že vo svojom repertoári mal aj Pieseň pre nikoho, v ktorej sa spievalo: „Teraz spievam pieseň pre nikoho, / nech z nej neostane ani slovo...“ Piesne pre nikoho neexistujú. Ak si pesničku osvojí čo len jeden človek, už to nie je pieseň pre nikoho. Hoci... možno by sa dala definovať aj naozajstná pieseň, ktorá je pre nikoho. A takými sú piesne, ktoré chcú byť pre všetkých. Keď chcú byť pre všetkých, musia hovoriť a spievať o všetkom. A keď chce byť niečo o všetko, je to vlastne o ničom.
Rozhlasové diaľnice sú plné piesní o ničom. Sú to piesne, ktoré sa chcú páčiť všetkým, a prechádzajú masami ako dohasínajúca cigareta hmlou. Sú rovnako riedke a nezáväzné ako navlhnutý tabak zabalený v tenkom papieriku. Tovar určený pre všetkých a pre každého. Pieseň naozaj pre nikoho.
Už niekoľko mesiacov chodím medzi seniorov istého zariadenia, ktorí majú spoločné to, že všetci majú nad osemdesiat rokov a všetci prežili holocaust. Spolu tvoríme a teraz sa pripravujeme na vystúpenie. Ako áno, ako nie, vyvstala chuť mať svoju pieseň. Nie hymnu, ale pieseň, ktorá nás zjednotí a vysloví aj navonok. Bude to pieseň pre niekoľkých ľudí, ktorá neprekročí okruh priateľov a priaznivcov.
Vo svojom textárskom živote som napísal niekoľko hymien. Neobjednali si ich odo mňa vlády štátov ani vlastníci priemyselných korporácií, zadávateľmi tejto úlohy bola malá komunitka ľudí, detí, dorastencov, seniorov... Raz to bola hymna Hevi klubov, inokedy pieseň handicapovaných... Boli to všetko piesne, ktoré nemôžete poznať. Nepatria všetkým, iba niektorým.
Iba najväčší znalci tvorby Pavla Hammela vedia, že vo svojom repertoári mal aj Pieseň pre nikoho, v ktorej sa spievalo: „Teraz spievam pieseň pre nikoho, / nech z nej neostane ani slovo...“ Piesne pre nikoho neexistujú. Ak si pesničku osvojí čo len jeden človek, už to nie je pieseň pre nikoho. Hoci... možno by sa dala definovať aj naozajstná pieseň, ktorá je pre nikoho. A takými sú piesne, ktoré chcú byť pre všetkých. Keď chcú byť pre všetkých, musia hovoriť a spievať o všetkom. A keď chce byť niečo o všetko, je to vlastne o ničom.
Rozhlasové diaľnice sú plné piesní o ničom. Sú to piesne, ktoré sa chcú páčiť všetkým, a prechádzajú masami ako dohasínajúca cigareta hmlou. Sú rovnako riedke a nezáväzné ako navlhnutý tabak zabalený v tenkom papieriku. Tovar určený pre všetkých a pre každého. Pieseň naozaj pre nikoho.
