Marián Slávka & Andrej Hruška
29.11.2010 Filed in: Recenzie
Žena s ovocím
Pavian Records
***1/2
„Som kavárenský typ...presso latte dám, potom jemnú triašku mám.“ Tak to ma teda fakt dostalo! Niekdajší bubeník IMT Smile Majo Slávka nahral s gitaristom Andrejom Hruškom za výpomoci spriatelených muzikantov celkom podarený album. Nachádza sa na ňom pätnástka invenčných vecičiek verných odkazu Deža Ursínyho a Šebanovho Bezvetria. Dokonca aj sám Oskar Rózsa sa odhodlal odskočiť si od svojich megaprojektov a bez nároku na honorár odprodukoval, nahral, naspieval a zmiešal Majkove Vrany. Obaja protagonisti prispeli na album kompozične, Slávka zhusta spieva a strihol si aj zopár textov. Nálada pesničiek osciluje medzi mierne nihilistickou sebairóniou (Volám o pomoc) a melancholickým krasosmutnením (Pre neho), až po vyhaluzené surrealistické koláže (Rozlúčka). Inštrumentalistické výkony sú na naše končiny a pomery pomerne solídne. Majkove škopky fajn grúvujú, Hruškove gitary sú lakonicky úsporné, hosťujúci sólisti (Marián Jaslovský – sax., Vlado Šarišský – ústna harmonika, Stano Palúch – husle, Dano Heriban a Zuzka Mikulcová – spev) sú patrične uvoľnení a ich tejky pôsobia rovnako bezstarostne ako tie, ktorými dali doske základné smerovanie obaja hlavní obdivovatelia žien s ovocím. Nie náhodou evokuje názov albumu výtvarné asociácie. Po hudobnej stránke je totiž farebný a explozívny ako impresionistická paleta a to je v šedi nášho éteru (kam žiadna z pesničiek tejto kolekcie zaručene neprenikne) len a len dobre. Máme možnosť voľby - buď si denne privodiť nevoľnosť z rádiového fastfoodu, alebo si pekne - krásne nakrájať z čerstvého ovocia sviežej farby a vône.
Pavian Records
***1/2
„Som kavárenský typ...presso latte dám, potom jemnú triašku mám.“ Tak to ma teda fakt dostalo! Niekdajší bubeník IMT Smile Majo Slávka nahral s gitaristom Andrejom Hruškom za výpomoci spriatelených muzikantov celkom podarený album. Nachádza sa na ňom pätnástka invenčných vecičiek verných odkazu Deža Ursínyho a Šebanovho Bezvetria. Dokonca aj sám Oskar Rózsa sa odhodlal odskočiť si od svojich megaprojektov a bez nároku na honorár odprodukoval, nahral, naspieval a zmiešal Majkove Vrany. Obaja protagonisti prispeli na album kompozične, Slávka zhusta spieva a strihol si aj zopár textov. Nálada pesničiek osciluje medzi mierne nihilistickou sebairóniou (Volám o pomoc) a melancholickým krasosmutnením (Pre neho), až po vyhaluzené surrealistické koláže (Rozlúčka). Inštrumentalistické výkony sú na naše končiny a pomery pomerne solídne. Majkove škopky fajn grúvujú, Hruškove gitary sú lakonicky úsporné, hosťujúci sólisti (Marián Jaslovský – sax., Vlado Šarišský – ústna harmonika, Stano Palúch – husle, Dano Heriban a Zuzka Mikulcová – spev) sú patrične uvoľnení a ich tejky pôsobia rovnako bezstarostne ako tie, ktorými dali doske základné smerovanie obaja hlavní obdivovatelia žien s ovocím. Nie náhodou evokuje názov albumu výtvarné asociácie. Po hudobnej stránke je totiž farebný a explozívny ako impresionistická paleta a to je v šedi nášho éteru (kam žiadna z pesničiek tejto kolekcie zaručene neprenikne) len a len dobre. Máme možnosť voľby - buď si denne privodiť nevoľnosť z rádiového fastfoodu, alebo si pekne - krásne nakrájať z čerstvého ovocia sviežej farby a vône.
Dorota Zervanová
