Bene
29.11.2010 Filed in: Recenzie
Slovenčina pre samoukov
Hustle & Fitness (download)
****
Modré Hory sú aktívne. Nie ako skupina, ale ako jednotlivci. Aj keď ich spoločný projekt dlhodobo stojí, jeho dvaja členovia, Lyrik aj Bene, priniesli svoje nové sólové albumy. Určite sa nájdu rôzne paralely, mostíky medzi oboma výtvormi, ale aj veľa rozdielov. Lyrikov album je hudobne viac pestrejší, využívajúc rôznejšie hudobné štýly, Beneho krivka hudobnej prekvapivosti nestúpa ani neklesá, skôr je v jednej rovine. Teda až na remixy, ktoré sú zaradené ako bonusové skladby. O to zaujímavejšie sú texty. Spolupútnik Lyrik sa mi zdal menej útočný a z Beneho Slovenčiny pre samoukov ide určitá agresia a attack už od začiatku. Páči sa mi, ako pomenoval syndróm nebratislavčana, ktorý tu pracuje a zároveň nenávidí svoje mesto obživy (Nedeľa). Páči sa mi zhnusenie nad politikmi, nad šedými hlupákmi, ktorí si myslia, že rozhodujú o svojom osude, a pritom sú len figúrkami, ktoré sa dajú kúpiť za pivo a guláš. Páči sa mi vtipné a správne načasované glosovanie typu „pamätám jak v škole nechcel byť nikto nástenkár, teraz je to trendy a vraj to vynáša.“ Páči sa mi, že si nerobí ilúzie z novej vraj nádejnej generácie, ktorá veľmi rýchlo preberá zlozvyky dospelých (Tutuli mutuli). Potomstvo, pre ktoré je internetové priateľstvo viac, než to skutočné (Generácia F). Generácia, pre ktorú znamená priateľstvo jeden klik na profil a na jednu stranu zosumarizuje celý svoj život. Bene je katom, komentátorom, objasňuje, vyjasňuje, vytmavuje. Ale nie je riešiteľom problémov. Menej pôvabný je jeho prejav. Beneho hlas je priškrtený, utlačený trochu do úzadia, beaty sú príliš v popredí. Obsahujú veľa ruchov, pripomína mi to industrial rap. Jediné, čo nechápem, čo ma trochu zarazilo a čo odporuje bežnej praxi, je to, že v skladbe Shit predstaví svoj album. Reklama, či skôr zdvorilostný pozdrav spoluautorom?
Hustle & Fitness (download)
****
Modré Hory sú aktívne. Nie ako skupina, ale ako jednotlivci. Aj keď ich spoločný projekt dlhodobo stojí, jeho dvaja členovia, Lyrik aj Bene, priniesli svoje nové sólové albumy. Určite sa nájdu rôzne paralely, mostíky medzi oboma výtvormi, ale aj veľa rozdielov. Lyrikov album je hudobne viac pestrejší, využívajúc rôznejšie hudobné štýly, Beneho krivka hudobnej prekvapivosti nestúpa ani neklesá, skôr je v jednej rovine. Teda až na remixy, ktoré sú zaradené ako bonusové skladby. O to zaujímavejšie sú texty. Spolupútnik Lyrik sa mi zdal menej útočný a z Beneho Slovenčiny pre samoukov ide určitá agresia a attack už od začiatku. Páči sa mi, ako pomenoval syndróm nebratislavčana, ktorý tu pracuje a zároveň nenávidí svoje mesto obživy (Nedeľa). Páči sa mi zhnusenie nad politikmi, nad šedými hlupákmi, ktorí si myslia, že rozhodujú o svojom osude, a pritom sú len figúrkami, ktoré sa dajú kúpiť za pivo a guláš. Páči sa mi vtipné a správne načasované glosovanie typu „pamätám jak v škole nechcel byť nikto nástenkár, teraz je to trendy a vraj to vynáša.“ Páči sa mi, že si nerobí ilúzie z novej vraj nádejnej generácie, ktorá veľmi rýchlo preberá zlozvyky dospelých (Tutuli mutuli). Potomstvo, pre ktoré je internetové priateľstvo viac, než to skutočné (Generácia F). Generácia, pre ktorú znamená priateľstvo jeden klik na profil a na jednu stranu zosumarizuje celý svoj život. Bene je katom, komentátorom, objasňuje, vyjasňuje, vytmavuje. Ale nie je riešiteľom problémov. Menej pôvabný je jeho prejav. Beneho hlas je priškrtený, utlačený trochu do úzadia, beaty sú príliš v popredí. Obsahujú veľa ruchov, pripomína mi to industrial rap. Jediné, čo nechápem, čo ma trochu zarazilo a čo odporuje bežnej praxi, je to, že v skladbe Shit predstaví svoj album. Reklama, či skôr zdvorilostný pozdrav spoluautorom?
Daniel Hevier jr.
