The Kinks
Obrázky zo starého dobrého Anglicka

História skupiny Kinks je históriou jednej z najvýznamnejších a zároveň asi aj nejnedocenenejších kapiel britského rocku. Že vám dnes toto meno hovorí len málo? To na význame Raya Daviesa a jeho spoluhráčov nič nemení, alebo vlastne – aj to dokazuje vyššie zmienenú charakteristiku.

kinks_k0168006a-700361

Skupinu založili v polovici šesťdesiatych rokov bratia Ray a Dave Daviesovci v Londýne a prakticky hneď od začiatku na seba kapela pútala pozornosť. Čo sa týka hudby, spočiatku sa nejednalo o nijak zložité skladby. Často boli postavené na výraznom gitarovom riffe a drsnom, neučesanom zvuku. V poradí tretí singel, You Really Got Me, nielenže okamžite vyletel na vrchol britskej hitparády a stal sa poznávacím znakom skupiny, ale dodnes patrí medzi rockovú klasiku šesťdesiatych rokov (keď v roku 2003 uverejnil Q Magazine zoznam 100 piesní, ktoré zmenili svet, táto pieseň sa objavila na 15. mieste a zanechala za sebou také hudobné mená ako Rolling Stones, Queen, The Who, Michael Jackson alebo David Bowie). A čo sa týka pódiového vystupovania, ani tu nezapreli svoj proletársky pôvod. Hádky sa odohrávali priamo na pódiu a legendárnou sa stala bitka medzi bubeníkom Mickom Avorym a gitaristom Dave Daviesom počas vystúpenia v Cardiffe, ktorá gitaristu takmer stála život.
Možno práve tento imidž bol dôvodom, prečo skupina pred začiatkom svojho amerického turné dostala od Americkej federácie hudobníkov (AFM) niekoľkoročný zákaz vstupu na americkú pôdu. Tento zákaz sa nikdy celkom neobjasnil, ale pre skupinu to bol úder, ktorého následky pocítila až neskôr. Dištanc ju postihol v čase jej vzostupu, kedy hitparády zásobovala naozaj vynikajúcimi a nápaditými skladbami ako boli All Day and All of the Night, Tired of Waiting for You, A Well Respected Man, Sunny Afternoon, Waterloo Sunset či Dead End Street. Piesne prekvapovali aranžmánmi (napríklad pôsobivý lesný roh v Dead End Street alebo cembalo v Days), indickou atmosférou piesne See My Friend dokonca predbehli beatlesovský Norvegian Wood a meno skladateľa Raya Daviesa bolo vyslovované jedným dychom s dvojicou Lennon-McCartney. Ako jedna z čelných skupín tzv. Britskej invázie však už nikdy nedostala šancu dobyť americký trh a hitparády, a na rozdiel od kolegov z Beatles, Rolling Stones, The Who či Spencer Davies Group zostala jej sláva nadlho vymedzená prakticky len na Britské ostrovy a Európu.
Neskôr to s tou expanziou bolo ešte ťažšie, pretože Kinks sa pod Rayovým vedením stávali stále čoraz viac anglickou kapelou. A to nielen v geografickom slova zmysle, ale predovšetkým v umeleckom. Hudba pôvodne vychádzala z módneho rhythm´n´blues, ale veľmi rýchlo do seba vstrebala aj prvky folku a country, ale predovšetkým britského kabaretu. Sociálne texty boli okorenené suchým anglickým humorom, ktorý sa pretavoval až v sarkazmus a iróniu, pesničky boli zasadzované do nezameniteľných britských reálií a osídlované figúrkami z anglickej histórie. Nesporný Rayov príklon k divadlu potvrdil aj album The Kinks Are the Village Green Preservation Society, ktorý je považovaný za jeden z prvých konceptuálnych albumov rockovej histórie. Ten zároveň predznamenal celú sériu podobne tematicky koncipovaných platní skupiny The Kinks (Arthur or the Decline and Fall of the British Empire, Lola Versus Powerman and the Moneygoround, Muswell Hillbillies či Preservation Act 1 & Preservation Act 2).
Až sedemdesiate roky paradoxne priniesli skupine oneskorený prielom na americký trh. Napomohlo tomu viacero okolností, medzi iným aj fenomenálny úspech coververzie You Really Got Me v podaní skupiny Van Halen, ktorý za oceánom vzbudil záujem aj o pôvodnú nahrávku. Okrem toho v tom čase už pre skupinu skončil zákaz vystupovania na americkej pôde, a kto zažil mnohotisícové chorály v piesni Lola, dá za pravdu, že live koncerty vždy boli silnou stránkou Raya Daviesa a jeho kolegov. Vlastne sa dá povedať, že v tom čase sa už Ray Davies úplne orientoval na americký trh, kontraktom s americkou spoločnosťou Arista počínajúc a v USA mimoriadne úspešným albumom Low Budget končiac. Vlastne nekončiac, pretože úspešná americká anabáza skupiny pokračovala až do jej oficiálneho rozpadu v roku 1996. Odvtedy Ray a Dave Daviesovci vystupujú už len ako sólisti a svoje rozhovory striedavo podfarbujú úvahami a vzápätí zas dementi o možnom obnovení kapely. „Jednoducho s ním nemôžem vydržať,“ povedal o bratovi v jednom interview Dave. „Byť s Rayom hodinu je môj limit. Takže, ako iste uznáte, bol by to veľmi krátky reunion...“
Napriek všetkému sú The Kinks skupinou, ktorá má svoje miesto v dejinách. Je to ostatne jedna z mála kapiel rockovej histórie, ktorú bola schopná akceptovať aj nastupujúca punková generácia - teda mladí rozhnevaní muzikanti, čo všetkých starých rockerov považovali za dinosaurov, odsúdených na vyhynutie.
V nedávnej minulosti vyšiel album The Kinks at the BBC, predstavujúci ďalší výťažok z bezodných archívov slávneho britského rádia. Vychádza v dvoch verziách – zberateľská edícia obsahuje
5 CD a jedno DVD, zatiaľ čo bežne dostupná dvoj-CD verzia prináša nielen akýsi Best of skupiny zo zlatej éry obdobia šesťdesiatych rokov, ale aj highligty z konceptuálnych albumov sedemdesiatych rokov a koncertné nahrávky, ktoré názorne dokumentujú energiu tejto nedocenenej ikony britského roku.

Miloš Janoušek