JOE SATRIANI
24.10.2013 Filed in: Recenzie
Unstoppable Momentum
Sony Music
Jedna z múdrych viet pre začínajúcich gitaristov hovorí: „Môžete chcieť hrať ako Jimi, ale pamätajte… Jimi je len jeden.“ Obdobne to platí o Joeovi. Poznať zvuk Satrianiho strún patrí do šlabikára rockovej gitary. Jeho inštrumentálny rock za desaťročia nachytal viacero nálepiek a (nielen) pre jeho novinku je azda najpríznačnejší prívlastok edukačný. Čo Satrianimu spomedzi naj-gitaristov nemožno uprieť, je jeho pedagogická činnosť, vďaka ktorej pobehuje po svete Kirk, Steve či Larry. Ak chcete spoznať vzor, ako to má na inštrumentálnej nahrávke ukážkovo a aj učebnicovo vyzerať, rozhodnutie siahnuť po štrnástej satrianiovke je správne.
Stáva sa totiž, že štúdiové nahrávky inštrumentalistov nadchnú skalných fanušíkov, no pre širšie publikum chýba celku alebo kúskom duša. Technicky presné a precízne spracované skladby nie sú zárukou úspechu rovnako ako predvádzanie širokých škál možností a schopností gitaristu a jeho nástroja. Našťastie, nekonečné gitarové orgie nie sú prípadom tohto albumu. Satriani predvádza žánrovú pestrosť bez toho, aby sa dosiahla hranica nudy, povrchnosti, hudobného stereotypu. Unstoppable Momentum je nezastaviteľný ale zrozumiteľný prúd hudby, ktorý ponúkne niečo cez štyridsať minút čistého a úprimného Satrianiho. Joe v skladbách nechal základné melodické motívy čo najviac vo svojej hudobnej čistote bez ozdôb. Jednotlivé melódie sa stihnú pri prvom počúvaní zarezať do uší a vliezť pod kožu. Z celej jedenástky spomeňme ako príklad až popovo chytľavú skladbu Three Sheets To The Wind. Skvelých a štýlovo rozmanitých vecí je na albume hneď niekoľko a fajn je, že Satrianiho gitara má síce hlavné slovo, no nad ostatné nástroje sa zbytočne a arogantne nevyvyšuje, dokonca celkom rada prenechá na pár sekúnd hlavné slovo base, bicím, či synťákom.
Znova je čo o od profesora Satrianiho študovať a počúvať. Stačí si CD z mierne gýčového obalu vložiť do prehrávača.
Sony Music
Jedna z múdrych viet pre začínajúcich gitaristov hovorí: „Môžete chcieť hrať ako Jimi, ale pamätajte… Jimi je len jeden.“ Obdobne to platí o Joeovi. Poznať zvuk Satrianiho strún patrí do šlabikára rockovej gitary. Jeho inštrumentálny rock za desaťročia nachytal viacero nálepiek a (nielen) pre jeho novinku je azda najpríznačnejší prívlastok edukačný. Čo Satrianimu spomedzi naj-gitaristov nemožno uprieť, je jeho pedagogická činnosť, vďaka ktorej pobehuje po svete Kirk, Steve či Larry. Ak chcete spoznať vzor, ako to má na inštrumentálnej nahrávke ukážkovo a aj učebnicovo vyzerať, rozhodnutie siahnuť po štrnástej satrianiovke je správne.
Stáva sa totiž, že štúdiové nahrávky inštrumentalistov nadchnú skalných fanušíkov, no pre širšie publikum chýba celku alebo kúskom duša. Technicky presné a precízne spracované skladby nie sú zárukou úspechu rovnako ako predvádzanie širokých škál možností a schopností gitaristu a jeho nástroja. Našťastie, nekonečné gitarové orgie nie sú prípadom tohto albumu. Satriani predvádza žánrovú pestrosť bez toho, aby sa dosiahla hranica nudy, povrchnosti, hudobného stereotypu. Unstoppable Momentum je nezastaviteľný ale zrozumiteľný prúd hudby, ktorý ponúkne niečo cez štyridsať minút čistého a úprimného Satrianiho. Joe v skladbách nechal základné melodické motívy čo najviac vo svojej hudobnej čistote bez ozdôb. Jednotlivé melódie sa stihnú pri prvom počúvaní zarezať do uší a vliezť pod kožu. Z celej jedenástky spomeňme ako príklad až popovo chytľavú skladbu Three Sheets To The Wind. Skvelých a štýlovo rozmanitých vecí je na albume hneď niekoľko a fajn je, že Satrianiho gitara má síce hlavné slovo, no nad ostatné nástroje sa zbytočne a arogantne nevyvyšuje, dokonca celkom rada prenechá na pár sekúnd hlavné slovo base, bicím, či synťákom.
Znova je čo o od profesora Satrianiho študovať a počúvať. Stačí si CD z mierne gýčového obalu vložiť do prehrávača.
Jurai Gonšor
