HOW TO DESTROY ANGELS
24.10.2013 Filed in: Recenzie
Welcome Oblivion
Sony Music / Columbia
Ak ste ešte neprišli na to, ako zaplniť pomaly sa zužujúcu dieru, ktorá ostala po odmlčaní sa Nine Inch Nails, nezúfajte. Večne tvorivý Trent Reznor splodil ďalší pozoruhodný projekt so svojou manželkou Mariqueen Maandig a starým známym Atticusom Rossom. How to destroy angels majú už na svedomí pár EP, no debutový album Welcome Oblivion zaváňa deštrukčnou elektronikou najviac (i keď v porovnaní s expresivitou a zvukovou agresiou NIN je toto hotový chillout. Pozn. red.). Postupné uťahovanie slučky melancholickej a znepokojivej atmosféry, dynamické rytmy pochovávané a znovu oživované industriálnym hlukom sú v trinástich skladbách citeľne poznačené Reznorovým zvukopisom. Čistučký dievčenský hlas Mariqueen má neustále za chrbtom zvukotesné hlukové steny, s ktorých drajvom si menej kvalitná aparatúra sotva poradí. A nezaostáva ani krehká deva za mikrofónom, ktorá tiež vystrčí pazúriky a krikom posilňuje Reznorovu tradičnú poetiku márnosti a apokalyptických vyznaní. Zopár skalných by si, pravdepodobne, pri niektorých nehanebne popových momentoch skladieb zaťukalo na čelo, avšak monumentálny a masívny zvuk celého albumu rozhodne nie je odsúdený na zabudnutie. Trent Reznor sa nedal skrotiť ani takej kočke, akou je Mariqueen a ostáva vo svojom vlastnom surovom paranoidnom svete. Ako by povedal on sám: „The more we change, everything stays the same“ (Too late, all gone).
Sony Music / Columbia
Ak ste ešte neprišli na to, ako zaplniť pomaly sa zužujúcu dieru, ktorá ostala po odmlčaní sa Nine Inch Nails, nezúfajte. Večne tvorivý Trent Reznor splodil ďalší pozoruhodný projekt so svojou manželkou Mariqueen Maandig a starým známym Atticusom Rossom. How to destroy angels majú už na svedomí pár EP, no debutový album Welcome Oblivion zaváňa deštrukčnou elektronikou najviac (i keď v porovnaní s expresivitou a zvukovou agresiou NIN je toto hotový chillout. Pozn. red.). Postupné uťahovanie slučky melancholickej a znepokojivej atmosféry, dynamické rytmy pochovávané a znovu oživované industriálnym hlukom sú v trinástich skladbách citeľne poznačené Reznorovým zvukopisom. Čistučký dievčenský hlas Mariqueen má neustále za chrbtom zvukotesné hlukové steny, s ktorých drajvom si menej kvalitná aparatúra sotva poradí. A nezaostáva ani krehká deva za mikrofónom, ktorá tiež vystrčí pazúriky a krikom posilňuje Reznorovu tradičnú poetiku márnosti a apokalyptických vyznaní. Zopár skalných by si, pravdepodobne, pri niektorých nehanebne popových momentoch skladieb zaťukalo na čelo, avšak monumentálny a masívny zvuk celého albumu rozhodne nie je odsúdený na zabudnutie. Trent Reznor sa nedal skrotiť ani takej kočke, akou je Mariqueen a ostáva vo svojom vlastnom surovom paranoidnom svete. Ako by povedal on sám: „The more we change, everything stays the same“ (Too late, all gone).
Veronika Kubanková
