DAVID KOLLÁR

The Son
hevhetia 2013
1stars

david-kollar-the-son-cover

Po tom, ako so videl vystúpenie gitaristu Davida Kollára s bubeníkom Gergom Borlaiom pred koncertom Johna Scofielda, som sa na toto jeho sólové CD tešil. Hneď teraz ale musím povedať, tešil som sa zbytočne. Aj tu počuť z nahrávok isté napätie, nenastáva však žiadna katarzia. Davidove kompozície sú skôr scénickou hudbou do nejakého scifi, kde zvuky dotvárajú obraz, ktorý tu ale chýba. Isto, je to na poslucháčovi, čo si vie predstaviť a ako si jednotlivé skladby dotvorí. Kollár nám však v trinástich kompozíciách - či skôr improvizáciách, ktoré niekedy hraničia s pojmom hudba v tradičnom zmysle slova -, predkladá koláže zvukov, ktoré možno jemu samotnému dávajú zmysel, poslucháča však nudia. Neustále tu počujeme „ladenie staníc“, akési vesmírne zvuky... Áno, podobné nahrávky vznikali aj v minulosti, ale boli to experimenty s novými nástrojmi a posúvali ich využitie. V tomto prípade sa mi ale zdá využitie gitary na tento druh kompozícii ako zbytočné, samoúčelné a neobjavné. To všetko tu už bolo. Atmosféru nezachránia ani hlasy Lenky Dusilovej a Indie Czajkowskej. Tieto dojmy sú subjektívne a nie je ich cieľom odradiť niekoho, kto sleduje Davidov vývoj kontinuálne, alebo kto má pre tvorbu tohto druhu apetít. Vyžaduje si to však spoluprácu a naladenie na Kollárovu frekvenciu. Ako ochutnávku odporúčam tracky: 02 Shine throught the heaven, 07 Fragmanted self, 12 He woke up!!!, alebo, ešte lepšie, vypočuť si celé CD naraz a cez slúchadlá. Je celkom možné, že vás album predsa len zaujme a splní tak svoj účel. Je ale toľko hudby, ktorú by som ešte chcel počuť, že po tejto nahrávke už určite nesiahnem.

Ján Graus