COSMETICA
13.11.2012 Filed in: Recenzie
Mantra
Taumex
Kapela Cosmetica sa krúti vo vodách alternatívnej hudby údajne už desať rokov, ale až vlani sa výsledná zostava vykryštalizovala do podoby, ktorá priniesla tú správnu kombináciu súladu v hudobnom smerovaní, inštrumentálnej erudície aj medziľudského porozumenia. Kapela teda bola zrelá na vydanie svojho oficiálneho debutu, a tak začiatkom roku natočila toto CD a na výsledku je ich zrelosť naozaj počuť. Precízna rytmika bežiaca ako namazaný stroj, výrazovo suverénne podkladové gitarové party a tiež sólové pasáže plné feelingu tvoria skvelý základ pod vokálny prejav speváka Ilju Miškoviča. Ten dáva najavo, že si naozaj rozumie s frázovaním kapely a vie skvele pretaviť cit pre atmosféru a dramatickosť do svojho prejavu. Jeho hlas je na míle vzdialený tradičnej rádiovej sterilite a postráda aj afektovaný manierizmus. Spieva čisto a presne, stále si ale uchováva civilný ľudský výraz, ktorým však zbytočne nemrhá a nestrháva úroveň znenia výsledného celku do garáže. Celkovo sa to počúva veľmi príjemne, nie je to nijaká nuda ani „alternatíva za každú cenu“. Štýlovo sa Cosmetica javí ako jemný gitarový britpop, ale urobený tak nejako premyslenejšie, menej prvoplánovo a s hlbšími hudobnými nápadmi, než je v týchto žánrových vodách zvykom. Premyslená kompozícia sa mieša so skvelou aranžérskou prácou. A to sa dalo čakať, keďže produkcie tohto albumu sa ujal Juraj Kupec, ktorý okrem producentskej práce prispel aj svojimi inštrumentálnymi výkonmi.
Na albume nájdeme deväť skladieb, všetky v angličtine – mimochodom, veľmi slušnej. Ani jedna slovenská. A toto je snáď jediný moment, kde nechválim a povzdychnem si – prečo sa, preboha, všetci hrajú na Britov či Amíkov? Pripadá mi to tak trochu naivné. Niekto má ambíciu preniknúť na medzinárodné trhy, iný chce zachovať v speve farbu jazyka, ktorá podľa neho patrí k danému hudobnému štýlu. Ale prečo to nevieme zobrať napríklad ako Francúzi, ktorí sa tvrdohlavo držia svojho jazyka aj v žánroch, kde je angličtina považovaná za nevyhnutnosť a iný jazyk chápaný takmer ako rúhanie? Neberte ma, prosím, ako nejakého hejslováka a nacionalistu. Skôr mi ide o rozvíjanie našej vlastnej kultúrnej identity, ktoré je v globálnom svete čoraz ťažšie, ale napriek tomu snáď stojí za to.
Taumex
Kapela Cosmetica sa krúti vo vodách alternatívnej hudby údajne už desať rokov, ale až vlani sa výsledná zostava vykryštalizovala do podoby, ktorá priniesla tú správnu kombináciu súladu v hudobnom smerovaní, inštrumentálnej erudície aj medziľudského porozumenia. Kapela teda bola zrelá na vydanie svojho oficiálneho debutu, a tak začiatkom roku natočila toto CD a na výsledku je ich zrelosť naozaj počuť. Precízna rytmika bežiaca ako namazaný stroj, výrazovo suverénne podkladové gitarové party a tiež sólové pasáže plné feelingu tvoria skvelý základ pod vokálny prejav speváka Ilju Miškoviča. Ten dáva najavo, že si naozaj rozumie s frázovaním kapely a vie skvele pretaviť cit pre atmosféru a dramatickosť do svojho prejavu. Jeho hlas je na míle vzdialený tradičnej rádiovej sterilite a postráda aj afektovaný manierizmus. Spieva čisto a presne, stále si ale uchováva civilný ľudský výraz, ktorým však zbytočne nemrhá a nestrháva úroveň znenia výsledného celku do garáže. Celkovo sa to počúva veľmi príjemne, nie je to nijaká nuda ani „alternatíva za každú cenu“. Štýlovo sa Cosmetica javí ako jemný gitarový britpop, ale urobený tak nejako premyslenejšie, menej prvoplánovo a s hlbšími hudobnými nápadmi, než je v týchto žánrových vodách zvykom. Premyslená kompozícia sa mieša so skvelou aranžérskou prácou. A to sa dalo čakať, keďže produkcie tohto albumu sa ujal Juraj Kupec, ktorý okrem producentskej práce prispel aj svojimi inštrumentálnymi výkonmi.
Na albume nájdeme deväť skladieb, všetky v angličtine – mimochodom, veľmi slušnej. Ani jedna slovenská. A toto je snáď jediný moment, kde nechválim a povzdychnem si – prečo sa, preboha, všetci hrajú na Britov či Amíkov? Pripadá mi to tak trochu naivné. Niekto má ambíciu preniknúť na medzinárodné trhy, iný chce zachovať v speve farbu jazyka, ktorá podľa neho patrí k danému hudobnému štýlu. Ale prečo to nevieme zobrať napríklad ako Francúzi, ktorí sa tvrdohlavo držia svojho jazyka aj v žánroch, kde je angličtina považovaná za nevyhnutnosť a iný jazyk chápaný takmer ako rúhanie? Neberte ma, prosím, ako nejakého hejslováka a nacionalistu. Skôr mi ide o rozvíjanie našej vlastnej kultúrnej identity, ktoré je v globálnom svete čoraz ťažšie, ale napriek tomu snáď stojí za to.
Michal Kyseľ
