Alžbeta "Bety" Majerníková

17. 11. 1978 – 22. 5. 2012

Výtvarníčka, šperkárka, speváčka a textárka skupiny Noisecut.


Spomienka na neter Betku

bety-majernikova-np03-2012
Sochár Alexander Trizuljak (Betkin starý otec) zaúčal do tajov remesla, kumštu, tradičných kresliarskych a modelárskych techník aj nás - ôsmich súrodencov, vrátane Betkinej mamy Márie. Všetci sme v mladosti prechádzali jeho dielňou, kde nám pootvoril dvierka k poznaniu, že každé zaujímavé (nielen výtvarné) dielo je iba z menšej časti výsledkom talentu. Na druhej strane vyzdvihoval o to dôležitejší podiel v prístupe, vytrvalosti a pracovitosti. S touto pečaťou otca, neskôr dedka, si každý z nás hľadal svoju cestu a vlastné výtvarné vyjadrenie.
Betka mala doma detskú izbu so sestrou Aničkou a na tej izbe bolo vidieť, že v nej bývajú výnimočne tvorivé dievčatá. Sestry vynikali v schopnosti vytvoriť zo zdanlivo všedných vecí čosi zaujímavé a originálne. Betka sa neskôr prirodzene vybrala cestou tvorby umeleckého šperku a pretavovala svoje predstavy do hmatateľnej podoby krásnych vecičiek spestrujúcich náš život.
Hudba bola pre Betku ďalšou tvorivou polohou, cez ktorú mohla dať prietok svojmu vnímaniu a pocitom. U nás v rodine sa vždy veľa muzicírovalo, všetci sme spievali v mládežníckom kresťanskom zbore. Doma sa spievali koledy, ľudovky, hralo sa na gitarách... Pre mňa je Betkin hlas samozrejmosťou, tie jej hlbšie altové polohy poznám v rôznych zafarbeniach aj od iných žien z našej rodiny. Do piesní, ktoré spievala v skupine Noisecut, sa mi nevchádza ľahko, na to treba špecifický hudobný vkus, ale keď ju počujem spievať, tak sa teším, lebo v tom hlase počujem svoje sestry, vrátane jej mamy.
Betka mala od detstva na tvári hlboké jamky na lícach a neustály úsmev - to všetko bolo prejavom radosti zo života a zdedenej dobrote po otcovi Františkovi.

Alexander Trizuljak mladší