TECHNIK & MIRKO KRAJČI

Slovak radio Records
4stars

Technik

Milí Technici, prepáčte, ale tento úvod si neodpustím: Ako sa len môže seriózny súbor s vysokými umeleckými ambíciami volať Technik? Túto anomáliu z budovania socializmu možno nevnímajú tí, čo v ňom vyrástli. Ale čo tí mladší alebo zahraniční, oni ako k tomu prídu? Kontrast názvu súboru a jeho umeleckého zamerania je o to absurdnejší, o čo vznešenejší a hodnotnejší obsah jeho činnosť má. Za celé dlhé roky som sa tomu neprestal čudovať. Nemyslíte, že je to na škodu veci? Na druhej strane, ešte šťastie, že sa nevoláte Družstevník alebo Futbalista.
Ale k veci. Nahrávka najnovších skladieb Mirka Krajčiho vo mne radostne zarezonovala hneď na prvé počutie. Hľadajúc formulácie, ktoré by primerane vystihli moje pocity z nej, počúvam a testujem túto človečinou prežiarenú nahrávku pre sláčikový orchester v rôznych situáciách: v tichu nočného bytu, ako podmaz pri rodinnom stretnutí, v aute, v slúchadlách. Je zvláštne, ako v každej z týchto situácií niečím vyniká a do každej sa niečím hodí. Cítiť v nej istú spriaznenosť s prácami slovenských skladateľov aj odraz širšieho spoločensko-geografického časopriestoru (možno Pärt, Mahler). No zároveň je iná, svojská, skromná, dojímavo pravdivá, majstrovská v jednoduchosti a prostote. Má priateľsky otvorený a zrozumiteľný obsah, ktorý však nestráca hĺbku. Akoby v ňom boli pralátky a ingrediencie tohto nášho životného priestoru, stáročiami vrstvené v našich génoch: charakter jazyka, kultúry, vášní, pováh, prírody. Ingrediencie, ktoré nás formujú a definujú, robia jedinečnými a dávajú emočné opodstatnenie inak sprofanovaným pojmom ako domovina či vlastenectvo. Krajči nedemonštruje spoločenský postoj, duchovnosť, umeleckú pózu alebo status. Jeho hudbu vnímam ako spontánnu pozitívnu reflexiu jeho vlastného preciťovania plynutia života v tomto priestore. Jej široké zvukové plochy v plynulom toku sú blaživo čisté a prosté. Žiadna kompozičná špekulácia či exhibícia, ale jasný, pravdivý prúd priamo zo srdca. Osobná výpoveď, ktorá nemohla zostať nevypovedaná.
Všetky skladby zložil Mirko Krajči a zahrali členovia súboru Technik. Sóla na husle a violončelo hrali František Török a Orsolya Kovácz. V tretej skladbe spieva spevácky zbor Technik. Komorný orchester Technik a spevácky zbor Technik sú umelecké telesá pôsobiace pri Slovenskej technickej univerzite. Tvoria ich prevažne študenti a nadšenci, ktorých spája vzťah k hudbe a úprimná chuť pre muzicírovanie. Umeleckým vedúcim a dirigentom Komorného orchestra Technik je Mirko Krajči, zbormajsterkou speváckeho zboru Iveta Viskupová. Mirko Krajči (1968) je absolvent Konzervatória a Vysokej škole múzických umení v Bratislave (skladba, dirigovanie) a stáže na Conservatoire National Supérieur v Paríži. Je hudobným režisérom Slovenského rozhlasu a umeleckým vedúcim a dirigentom Komorného orchestra súboru Technik. Okrem toho pôsobil ako dramaturg a tiež ako dirigent Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a ďalších telies. Intenzívne sa venuje aj komponovaniu.

Rado Tihlárik