RASŤO NOVOTNÝ
Forza
Akoby od jeho debutu ani neuplynulo štrnásť rokov. Keď som si na osvieženie pamäti pustila jeho Prvú kvapku a hneď nato jeho aktuálny album, zažila som menšie déja vu. Producent Henry Tóth, spevákov generačný súputnik, pomohol na svet doske, ktorá akoby z oka (z ucha) vypadla jeho prvotine. Má to svoje klady (už Prvá kvapka predstavila Novotného ako pozoruhodného folkera s autobiografickými textami so svojráznou poetikou a charakteristickým pesničkárstvom s presahom k šansónu) – na čo Zápisky zo životov kontinuálne nadväzujú - ale aj drobné zápory – istú básnickú kostrbatosť a drobné prehrešky voči slovenčine (poskytnem bezplatnú radu: stojí sa v nesprávnom rade, sedí napr. v dozornej rade – že páni politici – aby to sypalo...). Martinský glosátor obyčajných životov so slabosťou pre poéziu vlakov, tratí a staníc, buňuelovský apologét tabaku a trúnku spieva naturálne a uveriteľne. Štúdiová úderka (Slávka, Frátrik, Simeonov, Greksa, Čekovský, Lehotský a ďalší) hrá fajn – aranže sú účelné a dobre vybalansované medzi potrebami pesničiek a chúťkami protagonistov trocha sa popredvádzať. Henryho gitary majú famózny bluesový „smrad“, zvuk od majstra Ivana Minárika je squellý (hlavne škopky znejú náramne) a všetko plynie prirodzene a nenásilne k naplneniu a vypointovaniu hudobných a textových významov. Rasťo sa miestami síce opakuje a v istých obrazoch aj vykráda, nie je to však na škodu – horšie by bolo bezduché plagiátorstvo. Napokon aj Andy Warhol maľoval do aleluja svoje campbellove polievkové plechovky – a vyčíta mu to niekto? Skrátka a dobre – v skromnej slovenskej folkovej vinici sa zasa raz urodilo dielko hodné posluchu. Má silný katarzný potenciál, ktorý doň vložil sám spevák, pre ktorého bolo nahrávanie albumu po viac ako dekáde o5 raz autoterapeutickým sanatóriom.
Dorota Zervanová
PS: Keďže Dorota je zaťažená na sympatických pánov, dovolím si k uvedenému pripojiť aj pár kritických poznámok. Album je viac o plnení osobných ambícií na poli, ktoré je takmer čisto privátne. Je jasné, že nie každý má na to, aby obohatil svet, ale aj na slovenskej folkovej vinici dozrela množina potentnejších pesničkárov a skupín, ktorých tvorba by si album u veľkého vydavateľa zaslúžila viac (Padlášový výber, Šanta, Klena, Petiar, ak ich mám menovať len zopár). V prípade Novotného Zápiskov je cítiť absenciu kreatívneho oponenta, ktorý by z materiálu vytiahol esenciu toho dobrého, očistil texty od klišé a odfiltroval hlušinu. Jeho prínos by bol pri vzniku CD užitočnejší, než účasť virtuózneho gitaristu v úlohe producenta. Henry sa spontánne snažil potešiť krásnymi zvukmi autora piesní i seba samého, no poslucháč by si zaslúžil skôr rafinovanejší obsah, než trochu preprodukovanú formu. Ale hudba je krásny koníček a svoje sny si treba plniť keď sa dá.
Martin Chrobák
