Ulf Wakenius je jazzový gitarista, ktorého netreba obzvlášť predstavovať. Okrem jeho virtuozity a výnimočnej kvality zvuku na pódiu je Ulf známy aj svojím zmyslom pre úprimnosť a prístupnosť v komunikácii. Zhovárali sme sa nielen o fenoméne špecifického škandinávskeho zvuku, ale aj o všetkých jeho vplyvoch a krokoch na ceste k úspešnej, dlhoročnej kariére medzi gigantami svetovej jazzovej scény minulosti i súčasnosti.



Pred rokmi ste dosiahli skvelú pozíciu – mali ste možnosť hrať v kvartete Oscara Petersona. Ako si spomínate na tieto časy?
Pripojiť sa k tejto legendárnej skupine bolo tou najväčšou poctou pre jazzového gitaristu. Kráčať v šľapajach Barneyho Kessela, Herba Ellisa a Joe Passa. Dostal som možnosť hrať na miestach, o akých by sa nám mohlo len snívať - Royal Albert Hall, Carnegie Hall, Hollywood Bowl a všetky sály Blue Note v Spojených štátoch a Japonsku, ak mám spomenúť iba niektoré. Bolo veľmi vzrušujúce zdieľať hudobné nápady s takým velikánom, ako bol Oscar Peterson. Jeho prístup k hre bol jedinečný a odvážny.

Hrali ste s množstvom slávnych hudobníkov (Ray Brown, Herbie Hancock, Jack DeJohnette, Randy Brecker a mnohí ďalší). Vedeli by ste uviesť, kto z nich vás zásadne ovplyvnil a akým smerom?
Ray Brown ma ovplyvnil svojím unikátnym spôsbom ako dokázal dať dokopy skvelú hudbu so striedmym obsahom. Rovnako i jeho groove a swing bol najlepší, aký som kedy na nástroji počul. Herbie Hancock ma inšpiroval svojou neobmedzenou predstavivosťou v oblasti harmónie a rytmu. Jack DeJohnette razantným beatom a kreatívnym spôsobom hry na bicích.

K vašim obľúbeným žánrom patrí brazílska hudba. Niektoré svoje úspešné albumy ste nahrali práve s tamojšími hudobníkmi. Vytvorili ste si k Brazílii srdečný vzťah?
Áno, zamiloval som sa do brazílskej hudby a kultúry. Existuje toľko tvárí brazílskej hudby: Frevo, Choro, Afoxé, Samba, Bossa Nova, hudba z Bahíe atď. Mal som šťastie, že som nahral svoj prvý sólový album v Rio de Janeiro s hudobníkmi z Elis Regina Band a legendárnym akordeonistom Sivucom. Na svojich koncertoch sa vždy snažím hrať aj brazílsku hudbu.

Pozoruhodne dlho ste spolupracovali s dánskym kontrabasistom Nielsom – Hennigom Orstedom Pedersenom. Čo pre Vás táto spolupráca znamenala?
Znamenala pre mňa veľmi veľa. Hlavne to, že som začal hrať s kontrabasovým géniom na pravidelnej báze. Otvoril mi dvere k spolupráci s hráčmi ako sú Max Roach, Phil Woods, Johnny Griffitn, Toots Thielemans, Kenny Kirkland a s ďalšími. Dostal som sa s ním na turné po Európe. Niels bol veľmi dôležitý pre môj ďalší hudobný vývoj.

Čo si myslíte o tvrdení, že škandinávski hudobníci majú špecifický zvuk?
Myslím, že skutočne máme určitý lyrický zvuk prameniaci z našej ľudovej hudby a povahy, ktorú máme. Vždy si so sebou do sveta nesiem túto lyrickú stránku. Je veľmi dôležité byť hrdý na svoje korene a zahrnúť ich do svojej hudby.

Spomedzi množstva vašich aktivít ste relatívne nedávno začali hrať so slovenským AMC Triom. Ako ste sa k tomu dostali? Vedeli ste niečo o slovenskej hudbe a hudobníkoch predtým?
Kontaktoval ma Martin Marinčák z AMC Tria a pozvali ma, aby som s nimi hral. Ich hudba sa mi okamžite zapáčila pre skvelú melodiku a originálne kompzície. Bola veľmi melodická a vrúcna. Majú pevné korene v slovenskej hudobnej tradícii, klasickej hudbe a súčasných vplyvoch. Hudba, ktorú robia, má priamy dopad na obecenstvo práve pre svoj melodický obsah.

Ako vyzerá spolupráca s AMC Triom? Prispievate s gitarovými partmi, alebo niektoré skladby aj komponujete?
Hráme iba ich skladby, čo bohato stačí, keďže sú to skvelé piesne! Prinášam svoj štýl a zvuk a niekedy sa podieľam na aranžmánoch. Naša spolupráca je veľmi kreatívna.

Účinkujete na dvoch nahrávkach tria. Album Soul of the Mountain bol skvele prijatý, nový album Waiting for a Wolf práve vyšiel. Ako by ste charakterizovali obe nahrávky?
Myslím si, že Soul of the Mountain bol skvelý album. Waiting for a Wolf je dokonca ešte lepší! Martin Marinčák a Peter Adamkovič píšu skvelé veci! Myslím, že od ich prvého albumu sa v komponovaní posunuli ešte ďalej.

S AMC Triom ste už jedno úspešné turné absolvovali. Chcete aj nový album podporiť naživo? Na akých miestach zvyčajne hráte a kde sa cítite najlepšie?
Album podporíme koncertami na Slovensku i v zahraničí. Svoje teritórium sa pokúšame postupne rozširovať a hrať aj v krajinách, kam sme sa ešte spolu nedostali.

Sám máte skúsenosti s koncertovaním pred veľkým publikom aj v kluboch. Kde sa vám hrá lepšie?
Mám rád oboje. Hrať pre tisíce ľudí je vzrušujúce, ale vystúpenie v klube je možno najzásadnejšie, pretože ste nablízku publiku a jeho vibráciám.

Akú gitaru používate, keď hráte v triu?
Používam elektrickú gitaru (čierna solidbody gitara typu LesPaul, bez čitateľného označenia – pozn. red.) a môj zvuk je teplý. Myslím, že skvele splýva so zvukom AMC Tria.

Ktorí gitaristi zo súčasnosti aj minulosti patria k vašim favoritom?
Počúval som všetkých klasických velikánov ako Wes Montgomery, Jim Hall, George Benson, Jimmy Rainey, Joe Pass, Ed Bickert, Lenny Breau, Ted Green. Rovnako i moderných hráčov ako Pat Metheny, John Scofield, a ďalší súčasní hráči. Takisto obdivujem Egberta Gismontiho a Tucka Andressa...

Vnímanie jazzového koncertu sa v Európe a v Spojených štátoch pravdepodobne líši. Cítite rozdiely medzi turné tu a v zámorí?
Povedal by som, že všade existuje dobré a zlé obecenstvo. Mal som fantastické koncerty v USA aj v Európe. Mojou obľúbenou krajinou je Južná Kórea, tamojšie obecenstvo je fantastické! Vo všeobecnosti je skvelé dokázať stáť pred ľuďmi a prezentovať svoju hudbu. Je to dar.

Existuje viacero pokusov, ako priblížiť jazz publiku vytváraním rôznych fúzií štýlov a žánrov. Je to jedna z ciest ako dosiahnuť širšie akceptovanie jazzu?
Je to viac o otázke, čo by sa malo nazývať „jazz“. Aké hodnoty by toto slovo malo obsahovať. V súčasnosti existuje množstvo jazzových festivalov, ktoré majú v programe úplne popové skupiny. Myslím si, že toto jazz devalvuje a je to veľmi krátkozraké komerčné zmýšľanie. Svet ovláda prílišná komercionalizácia so všetkými televíznymi stanicami a internetom. Našťastie pre nás, stále existujú ľudia s dobrým vkusom a záujmom o kvalitnú hudbu.

Je o vás známe, že poskytujete hodiny gitarovej hry. Snažíte sa podporovať mladých, začínajúcich hudobníkov?
Veľmi rád zdieľam svoje hudobné znalosti s mladšími muzikantmi. Mali by sme mať na pamäti, že svoju hudbu nevlastníme, len nám je daná na istý moment a potom ju musíme posunúť ďalej. Myslím si, že je veľmi dôležité byť štedrý, pokiaľ ide o nadobudnuté znalosti. Najkrajší pocit je dávať, nie dostávať.

Peter Katina

Tags: rozhovor