Michal Novinski - Neviem robiť hudbu, kým neporozumiem scenáru
05.10.2011 Filed in: Články
Som veľkou obdivovateľkou stolových hôr a film Pavla Barabáša – Tepuy som sledovala so zatajeným dychom. No aj napriek fascinujúcim scenériám som si všimla hudbu, ktorá bola rovnako krásna ako práve objavená jaskyňa v srdci stolovej hory. Hudba Michala Novinského.
Michal Novinski prekvapil filmový svet, pretože ako pomerne neznámy hudobník získal cenu Českého leva za hudbu k filmu Jana Svěráka Kuky se vrací. Človeka nevdojak napadne myšlienka: čo môže byť väčšia pocta – získať ako Slovák Českého leva, alebo pracovať so Svěrákovcami? Michal si spoluprácu s legendárnou rodinou veľmi pochvaľuje a Jan Svěrák sa vyjadril, že výber doposiaľ neznámeho Novinského ako autora k tomuto filmu bol od jeho syna výborný ťah. Meno mladého Žilinčana pritom vôbec nie je neznáme. Vymenovanie jeho doterajšej tvorby by zabralo tri strany. Tento veľmi skromný pracovitý muž by sa vám určite v rozhovore nepochválil, že je držiteľom troch ocenení DOSKY za najlepšiu scénickú hudbu a že dostal ocenenie Litfondu za hudbu k inscenácii Cyrano. Hoci za hudbu k filmu Nedoržaný sľub získal cenu Slnko v sieti, trápi ho, že do filmu sa nedostali emócie, ktoré sa snažil hudbou vyjadriť. A to bol jeho prvý celovečerný film. Novinského hudba v Barabášových filmoch je už akási samozrejmosť.
Bola som veľmi zvedavá, kde získal takú zručnosť a cit pre vystihnutie atmosféry. Veľmi ma prekvapilo, že Michal je samouk. Divadelnej hudbe sa venuje od štrnástich rokov. K hudobno – pohybovým predstaveniam robil živé improvizácie a vďaka nim dostal ponuku robiť hudbu k baletu SND. Zaujal hneď predstavením Svetlo v tme a devätnásťročný ešte v tom istom roku spolupracoval s Jurajom Nvotom na Kazimírovi a Karolíne. O rok neskôr ho prizval mím Milan Sládek do Nemecka, aby bol súčasťou medzinárodného projektu Maskarade. S Marianom Vargom spolupracoval na Šulíkovom predstavení Jasmínko v krajine klamárov. V '97 prvýkrát komponoval pre Českú televíziu (inscenácia Celý muž) a odvtedy mu pribúdali ponuky z českých divadiel. Tajomné Mamberamo Pavla Barabáša bol prvý Novinského dokumentárny film a odvtedy k nemu pribudlo sedem ďalších. No zablúdil aj do populárnej hudby. Vždy nenápadne, v pozadí ako spoluproducent alebo aranžér. Začal českou kapelou Kryštof (album Mikrokosmos), pri produkcii ktorého sa stretol s českým hudobníkom, skladateľom a producentom Janom P. Muchowom (držiteľ Českého leva za hudbu f filmu Jedna ruka netleská a Granthotel). Celkom dobre si porozumeli v chápaní hudby, pokračovalo to spoluprácami v divadle, Novinski mu párkrát aranžoval hudbu do filmov, podieľal sa na albume Muchowovej kapely Ecstasy of Saint Theresa a pripravujú sa na ďalší.
Ale ako Michal tvrdí, vo filmovej hudbe je sám sebou. Uspokojuje ho, že je súčasťou filmu a divadla. Práca autora scénickej hudby je pre neho výhodná v tom, že je nútený neustále konfrontovať svoje poznanie s inými druhmi umenia. Baví ho vŕtať sa v scenári a kým nerozumie situácii, nevie robiť k filmu hudbu. Zaujímavá je pre neho práca s rôznymi režisérmi, pretože každý z nich je iný a k rovnakej hre pristupuje každý inak. Ide o „multikultúrnoumelecký“ záber. Je nútený veľa čítať, cestovať a tým sa jeho práca stáva aj jeho relaxom.
A čo Český lev? Nevníma ho ako métu, ktorá by mu zaručila viac ponúk na spoluprácu. Scénická hudba je o porozumení si s tvorcami. Je to iné ako vo svete popmusic, kde predávajú mená. Práca na filme Kuky se vrací ho veľmi bavila a každý divák to spozná na prvé počutie.
Bola som veľmi zvedavá, kde získal takú zručnosť a cit pre vystihnutie atmosféry. Veľmi ma prekvapilo, že Michal je samouk. Divadelnej hudbe sa venuje od štrnástich rokov. K hudobno – pohybovým predstaveniam robil živé improvizácie a vďaka nim dostal ponuku robiť hudbu k baletu SND. Zaujal hneď predstavením Svetlo v tme a devätnásťročný ešte v tom istom roku spolupracoval s Jurajom Nvotom na Kazimírovi a Karolíne. O rok neskôr ho prizval mím Milan Sládek do Nemecka, aby bol súčasťou medzinárodného projektu Maskarade. S Marianom Vargom spolupracoval na Šulíkovom predstavení Jasmínko v krajine klamárov. V '97 prvýkrát komponoval pre Českú televíziu (inscenácia Celý muž) a odvtedy mu pribúdali ponuky z českých divadiel. Tajomné Mamberamo Pavla Barabáša bol prvý Novinského dokumentárny film a odvtedy k nemu pribudlo sedem ďalších. No zablúdil aj do populárnej hudby. Vždy nenápadne, v pozadí ako spoluproducent alebo aranžér. Začal českou kapelou Kryštof (album Mikrokosmos), pri produkcii ktorého sa stretol s českým hudobníkom, skladateľom a producentom Janom P. Muchowom (držiteľ Českého leva za hudbu f filmu Jedna ruka netleská a Granthotel). Celkom dobre si porozumeli v chápaní hudby, pokračovalo to spoluprácami v divadle, Novinski mu párkrát aranžoval hudbu do filmov, podieľal sa na albume Muchowovej kapely Ecstasy of Saint Theresa a pripravujú sa na ďalší.
Ale ako Michal tvrdí, vo filmovej hudbe je sám sebou. Uspokojuje ho, že je súčasťou filmu a divadla. Práca autora scénickej hudby je pre neho výhodná v tom, že je nútený neustále konfrontovať svoje poznanie s inými druhmi umenia. Baví ho vŕtať sa v scenári a kým nerozumie situácii, nevie robiť k filmu hudbu. Zaujímavá je pre neho práca s rôznymi režisérmi, pretože každý z nich je iný a k rovnakej hre pristupuje každý inak. Ide o „multikultúrnoumelecký“ záber. Je nútený veľa čítať, cestovať a tým sa jeho práca stáva aj jeho relaxom.
A čo Český lev? Nevníma ho ako métu, ktorá by mu zaručila viac ponúk na spoluprácu. Scénická hudba je o porozumení si s tvorcami. Je to iné ako vo svete popmusic, kde predávajú mená. Práca na filme Kuky se vrací ho veľmi bavila a každý divák to spozná na prvé počutie.
Zuzana Knezovičová
