KONFLIKT
05.10.2011 Filed in: Recenzie
Somnium
Duna
Šamorínsky Konflikt tvorí štvorica týpkov, ktorí vyzerajú ako súbor ignorantov a pritom patria medzi súčasnú punkovú špičku v strednej Európe. Inštrumentálne sú zdatní tak, že v punkovom ranku momentálne asi nemajú konkurenciu. Z jednoduchosti a zároveň komplexnosti ich hudby sa slabším jedincom zauzľujú črevá. Piesne Konfliktu nestrácajú nič z pankáčskej údernosti a hardcoreovej agresie. Ak na štúdiovkách je Konflikt väčšinou vynikajúci, naživo sú skvelí snáď vždy. Z ich nového albumu je cítiť, že Jury a jeho spoluhráči si nemusia nič dokazovať. Netreba sa báť nejakej presladenej neopunkovej ulepenosti, aj keď v minulosti bolo obvyklé od Konfliktu prijímať inakšie údery. Vedľa vplyvu klasického UK punku, amerického hardcoru, či slovenskej rockovej recesie, si na tomto novom albume všimli aj iné príbuzné žánre, a tak sa tu objavia aj prvky ska (Posledné pogo), metalové riffy (Slzavé ráno), či folkové, ba dokonca country príchute (Lojzova fazuľa), ktoré nový materiál ošmahnú väčšou farebnosťou a pútavosťou. Na druhej strane je na každom kroku poznať tendenciu vymedziť sa voči širšej poslucháčskej obci. Neznamená to však automaticky zošup do totálneho undergroundu, veď hneď prvý melodický zásek „To sme my“, je doslova famózny. Na druhej strane taká „Mediálna mafia“ znie nebezpečne ako nasrdená metalová beštia a to nie je na albume osamotená. Skladby sa nesú na vlne agresie, charakterizujú ich punkové postupy - rýchle inštrumentálne linky s podporou sólového štekotu a mohutných zborových príbojov. Vokály sú výborne klenuté a rytmické kontrasty umocňujú agresiu a napätie, získané zaujímavosťou a repetitívnosťou zborových scén. Tam, kde tieto kompozičné prostriedky zlyhávajú, vyvažujú to dravou minimalistickou produkciou a jednoduchými aranžmánmi. Potrebná agresia v novom materiáli je jasná hneď na prvýkrát a výrazovosť tá je všade! V každom akorde, v každej note, keby to bola pravda, chcelo by sa dodať, že aj v každom slove. Nikto od punkovej hudby neočakáva poetické, technicky dokonalé texty. Hoci sa im úprimnosť (väčšinou) nedá uprieť, nájdu sa tu aj banálne momenty hodné stredoškolskej kapely. Jury by si mal viac ustrážiť témy, do ktorých sa vo svojich textoch púšťa, pretože zo štúdiovej nahrávky vyskočia všetky triviálnosti oveľa skôr než naživo. Minimálne polovica materiálu na albume dokazuje, že je toho schopný.
Duna
Šamorínsky Konflikt tvorí štvorica týpkov, ktorí vyzerajú ako súbor ignorantov a pritom patria medzi súčasnú punkovú špičku v strednej Európe. Inštrumentálne sú zdatní tak, že v punkovom ranku momentálne asi nemajú konkurenciu. Z jednoduchosti a zároveň komplexnosti ich hudby sa slabším jedincom zauzľujú črevá. Piesne Konfliktu nestrácajú nič z pankáčskej údernosti a hardcoreovej agresie. Ak na štúdiovkách je Konflikt väčšinou vynikajúci, naživo sú skvelí snáď vždy. Z ich nového albumu je cítiť, že Jury a jeho spoluhráči si nemusia nič dokazovať. Netreba sa báť nejakej presladenej neopunkovej ulepenosti, aj keď v minulosti bolo obvyklé od Konfliktu prijímať inakšie údery. Vedľa vplyvu klasického UK punku, amerického hardcoru, či slovenskej rockovej recesie, si na tomto novom albume všimli aj iné príbuzné žánre, a tak sa tu objavia aj prvky ska (Posledné pogo), metalové riffy (Slzavé ráno), či folkové, ba dokonca country príchute (Lojzova fazuľa), ktoré nový materiál ošmahnú väčšou farebnosťou a pútavosťou. Na druhej strane je na každom kroku poznať tendenciu vymedziť sa voči širšej poslucháčskej obci. Neznamená to však automaticky zošup do totálneho undergroundu, veď hneď prvý melodický zásek „To sme my“, je doslova famózny. Na druhej strane taká „Mediálna mafia“ znie nebezpečne ako nasrdená metalová beštia a to nie je na albume osamotená. Skladby sa nesú na vlne agresie, charakterizujú ich punkové postupy - rýchle inštrumentálne linky s podporou sólového štekotu a mohutných zborových príbojov. Vokály sú výborne klenuté a rytmické kontrasty umocňujú agresiu a napätie, získané zaujímavosťou a repetitívnosťou zborových scén. Tam, kde tieto kompozičné prostriedky zlyhávajú, vyvažujú to dravou minimalistickou produkciou a jednoduchými aranžmánmi. Potrebná agresia v novom materiáli je jasná hneď na prvýkrát a výrazovosť tá je všade! V každom akorde, v každej note, keby to bola pravda, chcelo by sa dodať, že aj v každom slove. Nikto od punkovej hudby neočakáva poetické, technicky dokonalé texty. Hoci sa im úprimnosť (väčšinou) nedá uprieť, nájdu sa tu aj banálne momenty hodné stredoškolskej kapely. Jury by si mal viac ustrážiť témy, do ktorých sa vo svojich textoch púšťa, pretože zo štúdiovej nahrávky vyskočia všetky triviálnosti oveľa skôr než naživo. Minimálne polovica materiálu na albume dokazuje, že je toho schopný.
Martin Hoza
