HRANA
05.10.2011 Filed in: Recenzie
Klikni si na myšku
Závodský
Sympatický debut. Stačilo by takéto zhrnutie? Nie, pretože Hrana si žiada väčšiu pozornosť. Ich album začína v pomalom duchu a to si málokto s rádiovými ambíciami v začiatkoch dovolí. Podobne si málokto dovolí skromný počet trackov – desať albumových skladieb a radioedit hitovky Dínom, dánom. Ambicióznosť a sebavedomie teda Hrane nechýbajú. Ich piesne sú plné sexu a erotiky. Servítku si pred ústa nekladú, no šteklivé texty podávajú bez vulgarizmov. Spievať o nízkych ľudských pudoch bez zbytočného štylizovania a čo len jedinej nadávky považujem za plus. Mierne sklamanie ma opantalo pri porovnaní albumovej a rádiovej verzie spomenutej hitovky. Po hudobnej stránke je skladba prifarbená saxofónom od Mariana Jaslovského a šteklivé slovíčka sú prespievané neutrálnymi výrazmi. Hrana hrá niečo medzi poprockom, funky a ska, našlo by sa trocha elektroniky a vášnivého flamenga. Je fajn, že zvuk kapely neobsahuje dychové party toľko obľúbené domácou ska scénou. Už je toho trúbenia prehlušujúceho sekané akordy gitary akosi priveľa. Hrana ponúka čisté gitary, synťáky, basu, bicie a hlasový prejav medzi spevom a rapom. Spevák Holo je so svojimi textami zdá sa perfektne stotožnený. To, o čom spieva, resp. rozpráva, je úprimné a uveriteľné. Výslednú kvalitu ubíja prehnane tvrdá výslovnosť, prehĺtanie slov, násilné a až afektované zvýraznenie veršov či refrénov. Na viacerých miestach nerozumieť slovám, slovným spojeniam, čo je škoda. Napriek tomu Hrana dokázala nahrať svieži letný album. Čo z neho a z kapely ostane, uvidíme po sezóne.
Závodský
Sympatický debut. Stačilo by takéto zhrnutie? Nie, pretože Hrana si žiada väčšiu pozornosť. Ich album začína v pomalom duchu a to si málokto s rádiovými ambíciami v začiatkoch dovolí. Podobne si málokto dovolí skromný počet trackov – desať albumových skladieb a radioedit hitovky Dínom, dánom. Ambicióznosť a sebavedomie teda Hrane nechýbajú. Ich piesne sú plné sexu a erotiky. Servítku si pred ústa nekladú, no šteklivé texty podávajú bez vulgarizmov. Spievať o nízkych ľudských pudoch bez zbytočného štylizovania a čo len jedinej nadávky považujem za plus. Mierne sklamanie ma opantalo pri porovnaní albumovej a rádiovej verzie spomenutej hitovky. Po hudobnej stránke je skladba prifarbená saxofónom od Mariana Jaslovského a šteklivé slovíčka sú prespievané neutrálnymi výrazmi. Hrana hrá niečo medzi poprockom, funky a ska, našlo by sa trocha elektroniky a vášnivého flamenga. Je fajn, že zvuk kapely neobsahuje dychové party toľko obľúbené domácou ska scénou. Už je toho trúbenia prehlušujúceho sekané akordy gitary akosi priveľa. Hrana ponúka čisté gitary, synťáky, basu, bicie a hlasový prejav medzi spevom a rapom. Spevák Holo je so svojimi textami zdá sa perfektne stotožnený. To, o čom spieva, resp. rozpráva, je úprimné a uveriteľné. Výslednú kvalitu ubíja prehnane tvrdá výslovnosť, prehĺtanie slov, násilné a až afektované zvýraznenie veršov či refrénov. Na viacerých miestach nerozumieť slovám, slovným spojeniam, čo je škoda. Napriek tomu Hrana dokázala nahrať svieži letný album. Čo z neho a z kapely ostane, uvidíme po sezóne.
Juraj Gonšor
