HERETIX
05.10.2011 Filed in: Recenzie
Obdobie neistoty
TFITA records/Heretix Records
Neexistuje nič, čo by partičke pozbieraných punkových veteránov (Zóna A, Beton, Lord Alex a Ad Acta) bránilo robiť tento koordinovaný rámus. Veď na svete je toľko špatnej a neinvenčnej hudby, a táto aspoň zmení vodorovnú čiarku na zamračenom ksichte na sympatický polmesiačik, nad ktorým budú očká žiariť ako dve hviezdičky. A o čom to vlastne je? Dnes tento veselý punk´n´roll, postavený na gitarových riffoch s tiahlym zápachom prelomu ôsmej a deviatej dekády, môže len ťažko šokovať. To mu ale vôbec neuberá na šťavnatosti a určitej zaujímavosti, hlavne keď je – ako v prípade „heretixov“ - robený s adekvátnou láskou a starostlivosťou. Ich dravé, energické a pritom melodicky prítulné pesničky hladkajú aj veselosťou a ohliadnutím sa do éry počiatkov slovenského punkového undergroundu. Nasvedčuje tomu aj snímka kapely na booklete, kde sa štvorica nedbalo ohodených dospelákov tvári drsne, čo zaváňa sakra veľkou pózou. Pritom sa netreba báť žiadnej presladenej neopunkovej úlisnosti, ani túžby vyrábať za každú cenu hitíky (i keď ambíciu hitovosti má skoro každý z trinástich kúskov). Spevák Veslo vrieska, žaluje hlasom, ktorý miestami pripomína legendárneho Koníka, inokedy zase popovejšieho Vratka. „Stratená generácia“ veľmi pripomína staručičkú Zónu A, skladba „Nič tam nie je“ zase pôvodný Ventil RG. Rôznorodý a pritom rýdzo punkový album aj veľmi farebný. Popri vplyve rokenrolu je tu cítiť aj ska a psychobilly.
Podtrhnuté a spočítané, na pultoch leží zaujímavý, nevtieravo komerčný počin s povzbudivým účinkom do ďalšieho živorenia v tejto spoločnosti.
TFITA records/Heretix Records
Neexistuje nič, čo by partičke pozbieraných punkových veteránov (Zóna A, Beton, Lord Alex a Ad Acta) bránilo robiť tento koordinovaný rámus. Veď na svete je toľko špatnej a neinvenčnej hudby, a táto aspoň zmení vodorovnú čiarku na zamračenom ksichte na sympatický polmesiačik, nad ktorým budú očká žiariť ako dve hviezdičky. A o čom to vlastne je? Dnes tento veselý punk´n´roll, postavený na gitarových riffoch s tiahlym zápachom prelomu ôsmej a deviatej dekády, môže len ťažko šokovať. To mu ale vôbec neuberá na šťavnatosti a určitej zaujímavosti, hlavne keď je – ako v prípade „heretixov“ - robený s adekvátnou láskou a starostlivosťou. Ich dravé, energické a pritom melodicky prítulné pesničky hladkajú aj veselosťou a ohliadnutím sa do éry počiatkov slovenského punkového undergroundu. Nasvedčuje tomu aj snímka kapely na booklete, kde sa štvorica nedbalo ohodených dospelákov tvári drsne, čo zaváňa sakra veľkou pózou. Pritom sa netreba báť žiadnej presladenej neopunkovej úlisnosti, ani túžby vyrábať za každú cenu hitíky (i keď ambíciu hitovosti má skoro každý z trinástich kúskov). Spevák Veslo vrieska, žaluje hlasom, ktorý miestami pripomína legendárneho Koníka, inokedy zase popovejšieho Vratka. „Stratená generácia“ veľmi pripomína staručičkú Zónu A, skladba „Nič tam nie je“ zase pôvodný Ventil RG. Rôznorodý a pritom rýdzo punkový album aj veľmi farebný. Popri vplyve rokenrolu je tu cítiť aj ska a psychobilly.
Podtrhnuté a spočítané, na pultoch leží zaujímavý, nevtieravo komerčný počin s povzbudivým účinkom do ďalšieho živorenia v tejto spoločnosti.
Martin Hoza
