DAVID KOLLAR PROJECT
05.10.2011 Filed in: Recenzie
Equation of Time
Hevhetia
Slovenský blízkovýchodný gitarista s menom, ktoré si mnohí spočiatku plietli s menom bubeníka skupiny Lucie, má so svojimi dolnouhorskými súkmeňovcami (Ádám Markó – bicie, Gergö Baranyi – basa) čoraz vyhratejšie a na báze muzikantskej empatie komunikujúce power trio (hlavne v úvodnej Orgin Is Lost znejú ako dobre nadupaná gitarová úderka, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Belew, Henderson či Gambale). Ich domovský label Hevhetia im poskytuje absolútnu slobodu a nestavia (ako ho napokon aj poznáme) pražiadne, čo i len trochu komerciou zaváňajúce, kritériá. Aj s bookletom digipacku sa pekne vyhrali a cítiť z neho koncepčnú výtvarnosť – aby tak komplementárne dotváral hudobný obsah a jeho (prepytujem) filozofiu. V meditatívnejšie ladených kúskoch (napr. Periods Are Changing) znie Kollar trochu ako Steve Khan, inokedy zasa pripomína Mike Sterna (pre laikov – nejedná sa o postavy zo židovskej anekdoty, ale o gitaristov). Je však zakaždým primerane svoj a jeho autorská licencia je dostatočne výrazná. Trio bez klávesov síce trpí zdanlivým diskomfortom absencie plavby po pohodlných harmonických tepychoch, má však – čo platí o DKP bezozbytku – nádhernú vzdušnosť, umožňuje transparentný vhľad (vsluch) do textúry aranží a v témach i sólach dáva vyniknúť finesám, ktoré sú tak nemaskované a neumazané balastom. V skladbe Too Far To Oslo si chlapci strihli peknú severskú depku s krimsonovským kvílením a pozdravom Terje Rypdalovi. Hneď vzá5tí zaznie azda najsugestívnejšia balada albumu Dream Within A Dream, ktorá ma celkom dostala svojou negýčovitou melanchóliou a krištáľovo čisto vystavanou témou. Klobúk dolu, páni! Jedna z najlepších dosiek domácej proveniencie za poslednú dobu.
Hevhetia
Slovenský blízkovýchodný gitarista s menom, ktoré si mnohí spočiatku plietli s menom bubeníka skupiny Lucie, má so svojimi dolnouhorskými súkmeňovcami (Ádám Markó – bicie, Gergö Baranyi – basa) čoraz vyhratejšie a na báze muzikantskej empatie komunikujúce power trio (hlavne v úvodnej Orgin Is Lost znejú ako dobre nadupaná gitarová úderka, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Belew, Henderson či Gambale). Ich domovský label Hevhetia im poskytuje absolútnu slobodu a nestavia (ako ho napokon aj poznáme) pražiadne, čo i len trochu komerciou zaváňajúce, kritériá. Aj s bookletom digipacku sa pekne vyhrali a cítiť z neho koncepčnú výtvarnosť – aby tak komplementárne dotváral hudobný obsah a jeho (prepytujem) filozofiu. V meditatívnejšie ladených kúskoch (napr. Periods Are Changing) znie Kollar trochu ako Steve Khan, inokedy zasa pripomína Mike Sterna (pre laikov – nejedná sa o postavy zo židovskej anekdoty, ale o gitaristov). Je však zakaždým primerane svoj a jeho autorská licencia je dostatočne výrazná. Trio bez klávesov síce trpí zdanlivým diskomfortom absencie plavby po pohodlných harmonických tepychoch, má však – čo platí o DKP bezozbytku – nádhernú vzdušnosť, umožňuje transparentný vhľad (vsluch) do textúry aranží a v témach i sólach dáva vyniknúť finesám, ktoré sú tak nemaskované a neumazané balastom. V skladbe Too Far To Oslo si chlapci strihli peknú severskú depku s krimsonovským kvílením a pozdravom Terje Rypdalovi. Hneď vzá5tí zaznie azda najsugestívnejšia balada albumu Dream Within A Dream, ktorá ma celkom dostala svojou negýčovitou melanchóliou a krištáľovo čisto vystavanou témou. Klobúk dolu, páni! Jedna z najlepších dosiek domácej proveniencie za poslednú dobu.
Dorota Zervanová
