AFTERTREE
05.10.2011 Filed in: Recenzie
Journey Home
Hudobný fond
Stano Počaji je fajn gitarista, ktorý si vypracoval svoj vlastný rukopis, namiešaný z jazzoidných (Ritenour, Benson) i bluesových (B.B. King, Clapton) ingrediencií. Jeho aktuálny album pod hlavičkou Aftertee (po čaji) obsahuje jedenásť kompozícií, z ktorých väčšinu napísal sám protagonista. Do trnavského štúdia Milana Tökölyho si pozval spriatelených sidemanov (Eugen Vizváry – klávesy, Michal Šimko – basa, Oldo Petráš – bicie) a medzi hosťujúcimi muzikantami sa mihnú aj mená ako Burian, Michalidesová, Boboš Procházka, Homolová, Preložník, Vitéz a speváčka Caroline Hitland. Ak bolo zámerom, aby bola doska zľahúčka oldschoolovo strihnutá, potom je všetko ok. Podarilo sa. Čajík na pohodové večery namiešaný zo sypanej zmesi smoothjazzu s dobre vybalansovanou trieslovinkou bluesu vonia aj chutí príjemne. Po čaji sám hrá elegantne a uvážlivo, neplytvá zbytočne tónmi, pohráva sa s finesami a jeho gitara rozpráva príbehy s naratívnou silou zdanlivej slabosti prekvapivo jednoducho a pritom presne a jasne formulujúceho rozprávača. Viem, že takáto hudba nemá miesto v playlistoch rádií, čo hrajú iba hity – a práve preto – vďaka za ňu. Inak by sme sa z tých všetkých odrhovačiek, ktorými nás kŕmia, asi zbláznili.
Hudobný fond
Stano Počaji je fajn gitarista, ktorý si vypracoval svoj vlastný rukopis, namiešaný z jazzoidných (Ritenour, Benson) i bluesových (B.B. King, Clapton) ingrediencií. Jeho aktuálny album pod hlavičkou Aftertee (po čaji) obsahuje jedenásť kompozícií, z ktorých väčšinu napísal sám protagonista. Do trnavského štúdia Milana Tökölyho si pozval spriatelených sidemanov (Eugen Vizváry – klávesy, Michal Šimko – basa, Oldo Petráš – bicie) a medzi hosťujúcimi muzikantami sa mihnú aj mená ako Burian, Michalidesová, Boboš Procházka, Homolová, Preložník, Vitéz a speváčka Caroline Hitland. Ak bolo zámerom, aby bola doska zľahúčka oldschoolovo strihnutá, potom je všetko ok. Podarilo sa. Čajík na pohodové večery namiešaný zo sypanej zmesi smoothjazzu s dobre vybalansovanou trieslovinkou bluesu vonia aj chutí príjemne. Po čaji sám hrá elegantne a uvážlivo, neplytvá zbytočne tónmi, pohráva sa s finesami a jeho gitara rozpráva príbehy s naratívnou silou zdanlivej slabosti prekvapivo jednoducho a pritom presne a jasne formulujúceho rozprávača. Viem, že takáto hudba nemá miesto v playlistoch rádií, čo hrajú iba hity – a práve preto – vďaka za ňu. Inak by sme sa z tých všetkých odrhovačiek, ktorými nás kŕmia, asi zbláznili.
Dorota Zervanová
