Yvetta Kajanová: Postmoderna v hudbe
15.10.2010 Filed in: Články
Minimal, rock, pop, jazz
Bratislava: VUK 2010
Yvetta Kajanová prichádza po roku s ďalšou akademickou publikáciou. Po veľmi vyčerpávajúcom historicko-faktografickom priereze slovenského gospelu sumarizuje bádanie postmoderny v hudbe. Gospel music na Slovensku mala ambície osloviť širšiu čitateľskú obec. Publikácia obsahovala priložené CD, rozsiahle notové záznamy, biografie populárnych skupín, raritné zoznamy nahrávok. Postmoderna na Slovensku neobsahuje takmer nič z „osviežujúcich bonusov“. Predsa len sa stane nezanedbateľným prameňom pre hlbšie skúmanie hudby 2o. storočia.
O hudbe sa dá písať populárnym alebo vedeckým štýlom. Tak ako existujú pri spomenutých formách písania spoločné trenice, existujú oba štýly v absolútnej autonómii. Je fantastické, ak si zároveň oba štýly navzájom pomáhajú, vzájomne vychádzajú zo svojich uhlov pohľadu, alebo si, v niektorých prípadoch, „nelezú do kapusty“. Nejako podobne je to aj s hudbou 20. storočia, ktorá je predmetom skúmania titulu.
Kajanová vychádza z dávneho muzikologického „rozporu“ pri skúmaní hudby. V minulosti boli snahy oddeliť hudbu „vážnu a populárnu“, „artificiálnu a nonartificiálnu“, „kvalitatívnu a masovú“ v prospech „vyššieho“ umenia. Vývoj v hudbe dvadsiateho storočia je úzko spätý s rozmachom médií a elektroniky, hudobnými prienikmi medzi štýlmi a žánrami, medzi tradíciou a experimentmi. Ide o nový sloh, o estetické cítenie? V čom sa odlišuje od moderny? Pretrváva stále postmodernizmus, alebo sa hudobný svet už prehupol do ďalšej etapy? Na tieto a podobné otázky dáva Kajanová jednoznačné aj otvorené odpovede. Pri študovaní publikácie visí vo vzduchu otázka: Čo je vlastne z hudby to hodnotné, to, čo pretrvá generácie, čo sa stane symbolom doby?
Tézy a analýzy sprevádzajú notové zápisy, či skôr ukážky z notových záznamov. I keď majú skôr ilustračný charakter, ich grafická úroveň ako aj úroveň obrázkov by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Autorka ráta s tým, že väčšina skladieb spomenutých v učebnici je dostupná na internete alebo v knižniciach. V poznámkach pod čiarou sa nachádzajú aj internetové odkazy videoukážok. No sľúbená dostupnosť skladieb, interpretov je naozaj otázkou štúdia a hľadania. V mnohých prípadoch ide o raritné nahrávky nevyskytujúce sa v bežnej marketingovej ponuke.
Najcennejšie kapitoly sú práve tie o slovenskej hudbe. Kvalitného bádania, prehodnocovania a selektovania v dejinách našej hudby nikdy nie je dosť. Učebnica správne motivuje hľadať a nachádzať pôsobivé nahrávky či záznamy o slovenských hudobných experimentoch, o prienikoch experimentov s rockovou alternatívou, o hľadaní nových hudobných foriem, o hlbšom pozastavení sa nad generáciou 80/90 (Burlas, Godár, Bodnár, Breiner, ...).
Yvetta Kajanová je v prvom rade muzikologička. Publikácia je určená študentom muzikológie, vied o hudbe, estetike, kultúre a umení a bude určite obohatením domácej knižnice nadšencov rozširujúcich si hudobný obzor.
Bratislava: VUK 2010
Yvetta Kajanová prichádza po roku s ďalšou akademickou publikáciou. Po veľmi vyčerpávajúcom historicko-faktografickom priereze slovenského gospelu sumarizuje bádanie postmoderny v hudbe. Gospel music na Slovensku mala ambície osloviť širšiu čitateľskú obec. Publikácia obsahovala priložené CD, rozsiahle notové záznamy, biografie populárnych skupín, raritné zoznamy nahrávok. Postmoderna na Slovensku neobsahuje takmer nič z „osviežujúcich bonusov“. Predsa len sa stane nezanedbateľným prameňom pre hlbšie skúmanie hudby 2o. storočia.
Kajanová vychádza z dávneho muzikologického „rozporu“ pri skúmaní hudby. V minulosti boli snahy oddeliť hudbu „vážnu a populárnu“, „artificiálnu a nonartificiálnu“, „kvalitatívnu a masovú“ v prospech „vyššieho“ umenia. Vývoj v hudbe dvadsiateho storočia je úzko spätý s rozmachom médií a elektroniky, hudobnými prienikmi medzi štýlmi a žánrami, medzi tradíciou a experimentmi. Ide o nový sloh, o estetické cítenie? V čom sa odlišuje od moderny? Pretrváva stále postmodernizmus, alebo sa hudobný svet už prehupol do ďalšej etapy? Na tieto a podobné otázky dáva Kajanová jednoznačné aj otvorené odpovede. Pri študovaní publikácie visí vo vzduchu otázka: Čo je vlastne z hudby to hodnotné, to, čo pretrvá generácie, čo sa stane symbolom doby?
Tézy a analýzy sprevádzajú notové zápisy, či skôr ukážky z notových záznamov. I keď majú skôr ilustračný charakter, ich grafická úroveň ako aj úroveň obrázkov by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Autorka ráta s tým, že väčšina skladieb spomenutých v učebnici je dostupná na internete alebo v knižniciach. V poznámkach pod čiarou sa nachádzajú aj internetové odkazy videoukážok. No sľúbená dostupnosť skladieb, interpretov je naozaj otázkou štúdia a hľadania. V mnohých prípadoch ide o raritné nahrávky nevyskytujúce sa v bežnej marketingovej ponuke.
Najcennejšie kapitoly sú práve tie o slovenskej hudbe. Kvalitného bádania, prehodnocovania a selektovania v dejinách našej hudby nikdy nie je dosť. Učebnica správne motivuje hľadať a nachádzať pôsobivé nahrávky či záznamy o slovenských hudobných experimentoch, o prienikoch experimentov s rockovou alternatívou, o hľadaní nových hudobných foriem, o hlbšom pozastavení sa nad generáciou 80/90 (Burlas, Godár, Bodnár, Breiner, ...).
Yvetta Kajanová je v prvom rade muzikologička. Publikácia je určená študentom muzikológie, vied o hudbe, estetike, kultúre a umení a bude určite obohatením domácej knižnice nadšencov rozširujúcich si hudobný obzor.
Juraj Gonšor
