TUBLATANKA
14.10.2010 Filed in: Recenzie
Svet v ohrození
EMI
**1/2
Dnešná Tublatanka si napriek tomu, že už dávno nemá vo svojich radoch basistu a vokalistu Paľa Horvátha a bubeníka Ďura Černého, zachovala svoj charakteristický zvuk rockového dinosaura spod Tatier. Nabrúsené gitary, dvojkopákový motor bicích v záprahu s ostinátnou osminovou basou, heroické Ďurindove falzety, mravoučné texty a (bohužiaľ, čoraz menej) chytľavé melódie... Medzi štrnástkou trekov nájdeme aj niektoré málo skrývané plagiáty – vecička s názvom Revolúcia akoby z oka vypadla starinke Into the Night z dosky Sweet Fanny Adams skupiny Sweet. Dielko sa nahrávalo vo vidieckom štúdiu Ďura Kupca Babylon, kde má domovské právo Peťo Cmorík a svojho času tam jeho majiteľ a zvukový majster v jednej osobe prelanáril aj Janku Kirschner či košických federálnych nostalgikov No Name. Z Ďurindovho tvorivého kopyta trčí trochu toporná (žeby za to mohol Ďuro Topor?) snaha o naplnenie vydavateľskej inštrukcie Vláďu Kočandrle vrátiť sa k osvedčeným a zaberajúcim mustrom víťaziacej pravdy toho, čo tak rád randí so svojim mestom. Aj v prípade Van Halenom inšpirovaného Malého blázna sa varilo z osvedčených ingrediencií: Mama, Skúsime to cez vesmír... Nuž, ale nie vždy sa podarí vstúpiť do tej istej rieky. Kedysi na Slovensku suverénne kraľujúci bigbít je dnes menšinovým žánrom klubového významu (taký Maroš Greksa dostane publikum Aligátor Pubu zakaždým) a po plienení dancefloorových úderiek rokov deväťdesiatych a začiatku nového milénia je tu teraz tá podivná bezfarebná zmeska hip hopu a rapu (Tina tvrdí, že to ide a Rytmus jej oponuje, že... „to sa nedá“), poprocku (oňahdy ťažkotonážny Gladiator, stále vyziabnutá Smatanová) a skleníkové výhonky, ktoré spoľahlivo zmrazí objektívny chlad Osla. Že, M.C. Kamil & horehronská Kristína? Ale späť k Tuble: pri niektorých hrdinských choráloch dnes už nekrojovaného, zato však očepčeného (manželka pomohla pri smolení textov) rockera, ktorý vymenil niekdajší slušivý melír za dobre kryjúcu farbu, cítim pudenie križiaka tiahnuceho na Jeruzalem.
Album Svet v ohrození akiste poteší „zastydlých“ rockerov, ktorí odmietajú prijať fakt, že vo svete už aj ten bigbajz znie trochu inak, a aj tu je kapelka ako Tublatanka už len nostalgickou atrakciou. Na druhej strane je pozitívom, že Maťovi Ďurindovi to ešte stále spieva aj hrá a rytmika pulzuje bez závažnejších porúch rytmu, aké sú u starnúcich rockerov bežné.
EMI
**1/2
Dnešná Tublatanka si napriek tomu, že už dávno nemá vo svojich radoch basistu a vokalistu Paľa Horvátha a bubeníka Ďura Černého, zachovala svoj charakteristický zvuk rockového dinosaura spod Tatier. Nabrúsené gitary, dvojkopákový motor bicích v záprahu s ostinátnou osminovou basou, heroické Ďurindove falzety, mravoučné texty a (bohužiaľ, čoraz menej) chytľavé melódie... Medzi štrnástkou trekov nájdeme aj niektoré málo skrývané plagiáty – vecička s názvom Revolúcia akoby z oka vypadla starinke Into the Night z dosky Sweet Fanny Adams skupiny Sweet. Dielko sa nahrávalo vo vidieckom štúdiu Ďura Kupca Babylon, kde má domovské právo Peťo Cmorík a svojho času tam jeho majiteľ a zvukový majster v jednej osobe prelanáril aj Janku Kirschner či košických federálnych nostalgikov No Name. Z Ďurindovho tvorivého kopyta trčí trochu toporná (žeby za to mohol Ďuro Topor?) snaha o naplnenie vydavateľskej inštrukcie Vláďu Kočandrle vrátiť sa k osvedčeným a zaberajúcim mustrom víťaziacej pravdy toho, čo tak rád randí so svojim mestom. Aj v prípade Van Halenom inšpirovaného Malého blázna sa varilo z osvedčených ingrediencií: Mama, Skúsime to cez vesmír... Nuž, ale nie vždy sa podarí vstúpiť do tej istej rieky. Kedysi na Slovensku suverénne kraľujúci bigbít je dnes menšinovým žánrom klubového významu (taký Maroš Greksa dostane publikum Aligátor Pubu zakaždým) a po plienení dancefloorových úderiek rokov deväťdesiatych a začiatku nového milénia je tu teraz tá podivná bezfarebná zmeska hip hopu a rapu (Tina tvrdí, že to ide a Rytmus jej oponuje, že... „to sa nedá“), poprocku (oňahdy ťažkotonážny Gladiator, stále vyziabnutá Smatanová) a skleníkové výhonky, ktoré spoľahlivo zmrazí objektívny chlad Osla. Že, M.C. Kamil & horehronská Kristína? Ale späť k Tuble: pri niektorých hrdinských choráloch dnes už nekrojovaného, zato však očepčeného (manželka pomohla pri smolení textov) rockera, ktorý vymenil niekdajší slušivý melír za dobre kryjúcu farbu, cítim pudenie križiaka tiahnuceho na Jeruzalem.
Album Svet v ohrození akiste poteší „zastydlých“ rockerov, ktorí odmietajú prijať fakt, že vo svete už aj ten bigbajz znie trochu inak, a aj tu je kapelka ako Tublatanka už len nostalgickou atrakciou. Na druhej strane je pozitívom, že Maťovi Ďurindovi to ešte stále spieva aj hrá a rytmika pulzuje bez závažnejších porúch rytmu, aké sú u starnúcich rockerov bežné.
Dorota Zervanová
