RICHARD MÜLLER
14.10.2010 Filed in: Recenzie
UŽ
Sony Music
**1/2
Ak by som písala týchto pár grafomanských riadkov pre psychiatrickú revue, s radosťou by som sa rýpala v duševných ťažkostiach speváka, ktorého popularita dosiahla na Slovensku i v Čechách hranicu, za ktorú sa už sotvakto dostane, ale to nech rieši všežravý bulvár. Faktom je, že Richardovo ostatné dielko sa megatučne predáva a to je najlepším dôkazom jeho pretrvávajúcej popularity. Najúspešnejší miestny spevák (sám nemá paradoxne o svojom spievaní ktovieakú mienku) najprv banketil v syntypopovej formácii ozvláštnenej sladkým Karvašovým hobojom, potom chvíľu robil so Šebanom široko prijímané umenie, s Táslerom doplával do fortunátnych vôd geniálneho textára Michala Horáčka, po tom, čo si strihol krásne šansóny s jeho súputníkom Hapkom a aby som nezabudla – s cigaretkovo kávičkoidným samovrahom po dávkach Jarom Filipom kongeniálne stvorili niekoľko skutočne nesmrteľných pesničiek. Toľko krátka umelcova biografia. Jeho charizma vyrástla rýchlejšie než jeho súčasná bohatierska postava a mnohí sa po nečakane ohlásenom odchode zo scény zdesili, čože si počnú bez jeho pesničiek. Richard začal po istej pauze najprv opatrne koncertovať, aby napokon prekvapil návratom k vlastným syntypopovým koreňom. Album Už vznikol v kreatívnom hudobnom dome bratov v triku Grausa, Zubáka, Kachúta a Solovica. Tí mu aj dodali (s výnimkou vlastnej prvej pesničky) zvyšok hudobného materiálu, ktorý si RM poväčšine aj otextoval (štyri veci napísal V. Krausz a jednu T. Zubák). Ako to tak počúvam, nemôžem sa zbaviť dojmu, že bohovský komerčný úspech tohto albumu tkvie ani nie tak v jeho kvalite, ako v umnom marketingu odchodov, umierania, sebamrskačstva a z toho prameniacej neistoty, či sa vôbec ešte niečoho od majstra dočkáme. No a keď to prišlo – ľudia vtrhli do CD-storov ako besní a vrhli sa na jeho „brand new“ album ako lačný milenec na objekt svojej túžby, ktorá blahosklonne pokynula: Už. Je škoda, že Müller nezužitkoval svoju tristnú inšpiráciu a nenapísal si dosku sám – zopár predošlých hitoviek z jeho pera jasne ukazuje, že po Filipovi a Táslerovi je to práve on, kto je schopný napísať čosi, čo z jeho úst znie rovnako silno ako uveriteľne. Zatiaľčo toto je, prepytujem, odvar – bez vône a chuti, bez názoru a emócie, je to len ďalší remeselne zdatne vystrúhaný produkt z fabriky na pásovú výrobu rýchlokvasných hviezdičiek z inkubátora SHS. Akoby to bol pre Richarda čelendž – som až také eso, že ani títo odlievači formičiek mi nemôžu poškodiť? Je pravdou, že žijeme v krajine, kde už raz vzniknutý mýtus (Varga, Hammel, Ursiny – ten však stihol zomrieť skôr, než by stratil súdnosť a odolnosť voči pochlebovačom) ostáva mýtom na večné časy. Tak som len zvedavá, či to bude platiť aj na žiarivý trademark RM vyleštený z temného kovu čoraz menej skrývanej rozorvanosti.
P.S. Oni dobre vedia, prečo jedinú Richardovu pecku s názvom, ktorý pomenoval celý album, nasadili ako singel. Potvrdzuje to len moje slová, že ak je niekto potenciálny hitmaker, hodný Müllerovej interpretačnej charizmy, tak je to on sám.
Sony Music
**1/2
Ak by som písala týchto pár grafomanských riadkov pre psychiatrickú revue, s radosťou by som sa rýpala v duševných ťažkostiach speváka, ktorého popularita dosiahla na Slovensku i v Čechách hranicu, za ktorú sa už sotvakto dostane, ale to nech rieši všežravý bulvár. Faktom je, že Richardovo ostatné dielko sa megatučne predáva a to je najlepším dôkazom jeho pretrvávajúcej popularity. Najúspešnejší miestny spevák (sám nemá paradoxne o svojom spievaní ktovieakú mienku) najprv banketil v syntypopovej formácii ozvláštnenej sladkým Karvašovým hobojom, potom chvíľu robil so Šebanom široko prijímané umenie, s Táslerom doplával do fortunátnych vôd geniálneho textára Michala Horáčka, po tom, čo si strihol krásne šansóny s jeho súputníkom Hapkom a aby som nezabudla – s cigaretkovo kávičkoidným samovrahom po dávkach Jarom Filipom kongeniálne stvorili niekoľko skutočne nesmrteľných pesničiek. Toľko krátka umelcova biografia. Jeho charizma vyrástla rýchlejšie než jeho súčasná bohatierska postava a mnohí sa po nečakane ohlásenom odchode zo scény zdesili, čože si počnú bez jeho pesničiek. Richard začal po istej pauze najprv opatrne koncertovať, aby napokon prekvapil návratom k vlastným syntypopovým koreňom. Album Už vznikol v kreatívnom hudobnom dome bratov v triku Grausa, Zubáka, Kachúta a Solovica. Tí mu aj dodali (s výnimkou vlastnej prvej pesničky) zvyšok hudobného materiálu, ktorý si RM poväčšine aj otextoval (štyri veci napísal V. Krausz a jednu T. Zubák). Ako to tak počúvam, nemôžem sa zbaviť dojmu, že bohovský komerčný úspech tohto albumu tkvie ani nie tak v jeho kvalite, ako v umnom marketingu odchodov, umierania, sebamrskačstva a z toho prameniacej neistoty, či sa vôbec ešte niečoho od majstra dočkáme. No a keď to prišlo – ľudia vtrhli do CD-storov ako besní a vrhli sa na jeho „brand new“ album ako lačný milenec na objekt svojej túžby, ktorá blahosklonne pokynula: Už. Je škoda, že Müller nezužitkoval svoju tristnú inšpiráciu a nenapísal si dosku sám – zopár predošlých hitoviek z jeho pera jasne ukazuje, že po Filipovi a Táslerovi je to práve on, kto je schopný napísať čosi, čo z jeho úst znie rovnako silno ako uveriteľne. Zatiaľčo toto je, prepytujem, odvar – bez vône a chuti, bez názoru a emócie, je to len ďalší remeselne zdatne vystrúhaný produkt z fabriky na pásovú výrobu rýchlokvasných hviezdičiek z inkubátora SHS. Akoby to bol pre Richarda čelendž – som až také eso, že ani títo odlievači formičiek mi nemôžu poškodiť? Je pravdou, že žijeme v krajine, kde už raz vzniknutý mýtus (Varga, Hammel, Ursiny – ten však stihol zomrieť skôr, než by stratil súdnosť a odolnosť voči pochlebovačom) ostáva mýtom na večné časy. Tak som len zvedavá, či to bude platiť aj na žiarivý trademark RM vyleštený z temného kovu čoraz menej skrývanej rozorvanosti.
P.S. Oni dobre vedia, prečo jedinú Richardovu pecku s názvom, ktorý pomenoval celý album, nasadili ako singel. Potvrdzuje to len moje slová, že ak je niekto potenciálny hitmaker, hodný Müllerovej interpretačnej charizmy, tak je to on sám.
Dorota Zervanová
