PETER BIČ PETER BIČ PETER BIČ
14.10.2010 Filed in: Recenzie
Universal
**
Keby sa jednalo o lajfku, už by som perlila duchaplnosťou a od Mila Urbana by som si požičala titul Živý Bič. Ale keďže tento gitarista IMT Smile, Jany Kirschner a ďalších hviezd i hviezdičiek slovenského popového neba prichádza so svojou štúdiovou sólovkou, upúšťam od analógií so slovenskou lyrizovanou prózou a lakonicky konštatujem, že doska je tu a ani lyrika jej nechýba. Bič si do štúdia napozýval okrem Andyho Ďuricu a Dášky Kostovčík, s ktorými spolupracuje pravidelne a vrhol sa s nimi aj do mútnych vôd eurovízneho zápolenia, aj Petra Cmoríka, Martina Husovského, Zuzanu Mikulcovú, Rasťa Kopinu a veterána domácej džezovej scény Petra Lipu. (Pesnička pre Petra Lipu je ušitá v duchu lasicovskej poetiky, chýba azda len ľahkosť a esprit bardovho pera.) Hudobne sa pohybuje na osvedčenom teritóriu východniarskeho poprocku, tak ako nás naň naučili Tásler, Knechtová, Timkovci, Kopina či Husovský. Z Prešova a Košíc sa na Bratislavu dovalila lavína talentovaných pesničkárov a ani Bič za nimi obzvlášť nezaostáva. Dobre – nemá dar táslerovskeho hitmakerstva, ani modernosť pehovských aranží, možno mu chýba nocadňovská naliehavosť a komajotovská finesa, ale pri tých všetkých sajdmenských sešnoch si od každého z nich vzal pre svoju tvorbu čosi a pomerne zručne to kompiluje do záverečného tvaru. Autorsky sa Bič odprezentoval ako pesničkár s dobrým pozorovacím talentom. Škoda len, že jeho schopnosť zorganizovať tóny do pesničkových útvarov zostala na úrovni produktovodu, ktorému nechýba iba štýl, originalita, ale hlavne dostatočne bonitné médium.
**
Keby sa jednalo o lajfku, už by som perlila duchaplnosťou a od Mila Urbana by som si požičala titul Živý Bič. Ale keďže tento gitarista IMT Smile, Jany Kirschner a ďalších hviezd i hviezdičiek slovenského popového neba prichádza so svojou štúdiovou sólovkou, upúšťam od analógií so slovenskou lyrizovanou prózou a lakonicky konštatujem, že doska je tu a ani lyrika jej nechýba. Bič si do štúdia napozýval okrem Andyho Ďuricu a Dášky Kostovčík, s ktorými spolupracuje pravidelne a vrhol sa s nimi aj do mútnych vôd eurovízneho zápolenia, aj Petra Cmoríka, Martina Husovského, Zuzanu Mikulcovú, Rasťa Kopinu a veterána domácej džezovej scény Petra Lipu. (Pesnička pre Petra Lipu je ušitá v duchu lasicovskej poetiky, chýba azda len ľahkosť a esprit bardovho pera.) Hudobne sa pohybuje na osvedčenom teritóriu východniarskeho poprocku, tak ako nás naň naučili Tásler, Knechtová, Timkovci, Kopina či Husovský. Z Prešova a Košíc sa na Bratislavu dovalila lavína talentovaných pesničkárov a ani Bič za nimi obzvlášť nezaostáva. Dobre – nemá dar táslerovskeho hitmakerstva, ani modernosť pehovských aranží, možno mu chýba nocadňovská naliehavosť a komajotovská finesa, ale pri tých všetkých sajdmenských sešnoch si od každého z nich vzal pre svoju tvorbu čosi a pomerne zručne to kompiluje do záverečného tvaru. Autorsky sa Bič odprezentoval ako pesničkár s dobrým pozorovacím talentom. Škoda len, že jeho schopnosť zorganizovať tóny do pesničkových útvarov zostala na úrovni produktovodu, ktorému nechýba iba štýl, originalita, ale hlavne dostatočne bonitné médium.
Dorota Zervanová
