BEZOBRATŘI

Bezobav
Indies Scope
*****


bezobratri

Studnica ľudovej tvorby je nevyčerpateľná. Veľa krásnych ľudových piesní zo slovensko-českého pomedzia sa dočkalo svojho znovuobjavenia. Či už v klasickom podaní folklórnych súborov, alebo v krížení s inými žánrami. Nájsť taký spôsob interpretácie, aby bol aj vlk sýty (modernosť, súčasnosť), aj ovca celá (zachovaná čistota folklórnej interpretácie), nie je jednoduché.
Bezobratři si ho našli. Piesňam nedopomáhajú bicími, gitarami, elektronikou. Už po druhýkrát stavajú na klasických ľudových nástrojoch od píšťal, fujár, cez husle, gajdy, drumble, až po sláčikové zostavy. Plusom „Bezobratrov“ je, že viaceré z týchto nástrojov si vyrábajú sami, doslova na mieru k jednotlivým skladbám. Okrem klasických folklórnych inštrumentov zaznejú aj menej tradičné (zvonkohra, bubon, tamburína, kastanety). Nástroje dostávajú patričný priestor vyniknúť v rámci svojich harmonických možností – sólovo alebo sviežou sprievodnou linkou.
Ich v poradí druhému albumu Bezobav nehrozí presýtenosť skladbami, ako sa často stáva „klasickým“ folklórnym súborom. Z tucta krásnych baladických piesní je väčšina zo Slovenska (Spiš, Kysuce, Čičmany, Moravské Lieskové). Texty prekvapia drsnými, ba až krvavými metaforami. Na vyváženie smútku a tragédie zaznejú dve zmesi gajdošských piesní. Živelnosť a šťavnatosť nahrávky tkvie v sile hlasov. Dominujú štyri, dva mužské, dva ženské. Priestor dostávajú rôzne variácie duet, spevných šarvátok, pôsobivých mužských a ženských sólo piesní, čo odlišuje jednu skladbu od druhej ešte viac.
Pre milovníka krásy a sily folklóru album spĺňa plný počet bodov.

Juraj Gonšor