Živé kvety
12 + 1
Slnko records
***

Pre početnú časť slovenského publika, ktoré holduje alternatívnej scéne, nepochybne kultová kapelka. Ich drsná poetika udrie do ucha aj človeku, ktorý možno tento druh hudby nemusí, ale ich sila ho určite nenechá bez povšimnutia. Kvitujem, že sa oproti starším albumom vyhli v textoch vulgarizmom. Živé kvety sú známe hlavne z pódií, pretože tomuto žánru sa naše rádiá programovo vyhýbajú. S výnimkou ich vystúpenia v jednej diskusnej televíznej relácii som zatiaľ nemal možnosť vidieť ich naživo, zato o úžasnej atmosfére koncertov som sa dočítal na internetových fórach. Ak je to naozaj pravda, je potom veľký rozdiel medzi ich koncertmi a týmto záznamom. Nie je to ani samotnými pesničkami, či Luciiným spevom, ktorý v súlade s jej poetikou ešte umocňuje obsah textov, ako skôr málo nápaditými aranžmánmi a hráčskou úrovňou, ktorá má (slušne povedané) ďaleko od akademizmu. Chýba tu viac presvedčivej punkovej energie a rytmickej precíznosti. V softrockovom podaní aj občasné chybičky krásy zanechávajú výraznejšie stopy na celkovom dojme. Jednoduchú priamočiarosť z koncertov sa kapele v štúdiu nepodarilo dostať do nahrávky. Pri hraní v klube sa veľa vecí schová za momentálne vylúčené endorfíny, no v štúdiu vylezie na povrch úplne všetko, aj chyby. Kapele pri nahrávaní výdatne pomohol Peci Uherčík nielen ako koproducent (spolu so zvukárom Jankom Machútom), ale tiež ako spoluhráč. Pri všetkej úcte k Pecimu gitaristovi zostáva otázkou, či by hudbe Živých kvetov neprospel skôr niekto iný, kto by dokázal pracovať s hudobníkmi tak, aby sa do zorného poľa poslucháča dostali skôr ich prednosti. Ony tam síce sú, ale očividne zápasia s nedostatkami a práve to pôsobí rušivo. Silnou stránkou kapely je hlavne Luciina úprimnosť a schopnosť osloviť spriaznené duše. Aj tu, spolu s autorom hudby a gitaristom Petrom Bálikom, použila overené formulky, ktoré spoľahlivo vyvolávajú nostalgického džina zbitej generácie deväťdesiatych rokov. Verných a lojálnych prívržencov pravdepodobne nový album Živých kvetov nesklame. Sotva však obohatí ich rady tak výrazne, ako sa to podarilo pri vydarenej a farebnej platni Sloboda.

Martin „Matvej“ Sabov

Tags: recenzie