Tu v dome
Neskorý zber
Slnko Records
****

Osobitné postavenie TVD na slovenskej folkovej scéne tkvie v tom, že vlastne folkovou skupinou asi ani nie je. Teda, presnejšie povedané, určite to nie je typ folku, aký si bežný poslucháč pod týmto pojmom predstavuje. Akustické gitary, filozofické posolstvo, prípadne trochu romantiky ako bonus? Zabudnite! Nič z toho v pesničkách TVD nenájdeme. Alebo nájdeme len pramálo. Oni to totiž vlastne ani nepotrebujú, tak ako nepotrebujú žiadnu priehradku alebo štýlový šuplík. TVD majú vlastný svet, do ktorého sa vmestí všetko - aj akustické nástroje, aj hip hop a elektronika, ska i dadaizmus, kostlivci i literárna klasika. Základom je síce vždy pesnička, ale všetko ostatné sa stáva pridanou hodnotou, ktorá pôvodný útvar nadžánrovo povyšuje. Na piesňovom podklade sa stretávajú najnepravdepodobnejšie komponenty. Detská riekanka a madnessovské ska (Traja šakali), malá školáčka spieva „Umrem, umrem, ale neviem kedy“, do ponurej ostinátnej bendžovej a gitarovej figúry hiphoperi z Modrých hôr aktuálne rapujú „ostali len pekelné svety a grimoár rastie príšerami, ktoré si kreslím jak Shooty politikov v príšerí...“ (Príšerie), 15 men v podaní jedného z mnohých hostí Franka Wintera znie ako keby si ju niekto vypožičal z „pirátskeho“ projektu Rogues Gallery, v nádhernej Meluzíne sa poézia slovenského klasika preplieta s klezmerovským klarinetom. Apropo – ak sa už TVD rozhodnú zhudobniť básnikov Jaroslava Seiferta a Ivana Krasku, môžete dať na to krk, že títo klasici nebudú šušťať papierom ani povinným školským čítaním, ale že celkom plynulo zapadnú do tohto podivuhodného sveta, akoby tam patrili odjakživa. Tu v dome pootvorili dvere do sveta podivuhodného, trochu bizarného, ale aj lákavého.

Miloš Janoušek

Tags: recenzie