Boli ste už niekedy svedkami toho, že do miestnosti vletel vták? Splašené zviera poletuje od steny k stene, sadá si na luster a padá, po chvíli to prestáva byť atrakcia aj sranda. Jeho omyl zmenil vaše prostredie a tak sa rozhodnete pomôcť sebe aj jemu. Zvyčajne otvoríte okno dokorán a let zblúdilého hosťa sa snažíte usmerniť mávaním, alebo prekážkami v dráhe smerom k oknu.
Predstavme si spoločne, čo asi tak vidí ono lietajúce stvorenie? V prvom rade prežíva stres zo svojho omylu. Ak sa nazdávame, že s nami nadviazalo rovnocennú obojstrannú komunikáciu a vníma našu snahu ako pomoc, sme asi na omyle. Zblúdilec zápasí s cudzím prostredím, z ktorého zdanlivo niet úniku a do toho sa mu ešte nejaká mátoha, ktorú možno vníma iba periférne, snaží všemožne skrížiť jeho letové plány. Otvorením okna, mávaním a nastavovaním prekážok viac či menej úspešne dochádza ku komunikácii medzi jedným a druhým svetom. Vták sa možno oslobodí, nájde si cestu, možno si zlomí krídlo.
Občas prežívame obdobia, kedy sa úlohy vymenia a ktosi sa nám snaží niečo naznačiť. Možno tej snahe porozumieme až s odstupom času. Komunikácia tu neprebieha v bežnej reči. Môže to byť sled znamení, ktoré si všimneme alebo nie, ignorujeme ich, alebo sa im snažíme porozumieť. Môžu to byť obrazy s určitým významom, do ktorých sa poskladajú bežné predmety (schopnosť vidieť ich majú napríklad fotografi), môže to byť séria úrazov, ktoré sa prihodia športovcom bez toho, aby sa o ne sami pričinili (sú osoby, ktoré ich spôsobili poslami toho, komu sme narušili rovnováhu?). Niekedy sa stane, že návod na porozumenie nám objasní až finálna udalosť, ku ktorej tieto znamenia vedú, alebo sa nás od nej snažia odvrátiť.
Ochota čítať znamenia - či už predtým, alebo potom - sa môže vyplatiť. Nezávislosť na schémach, dostatočná pružnosť mozgových závitov a ich súčinnosť s intuíciou dvojnásobne. A nie je to žiadny únik do sladkej ezoteriky. To, čo nám dnes nijako nezapadá do schémy, môže byť pre iného celkom prirodzené. Bežne vedľa seba existujú rôzne svety, čiastočne prepojené, čiastočne oddelené – svet vidiacich a nevidomých, deň a noc...
Nie všetky znamenia sa nám javia ako dobré. Je však len na nás, či tie zlé budeme vnímať ako púťovú atrakciu, alebo ako užitočnú výstrahu. Našim cieľom je sloboda, našou možnosťou naučiť sa vnímať reč znamení. Nie pre to, že sú to zjavenia, pred ktorými treba padnúť v nemej úcte, ale preto, že každá komunikácia je možnosť pre cestu vpred.
Otvorme okná! V koľkých svetoch žijeme, toľkokrát sme.

Martin Chrobák, šéfredaktor

---

Tags: článok | editorial