PETER JANKŮ
20.08.2013 Filed in: Recenzie
20 rokov čakania
vlastný náklad
Peter Janků hneď od začiatku svojej pesničkárskej kariéry pútal na seba pozornosť interpretačnou istotou a suverenitou, ktorá býva v našich folkových kruhoch skôr neobvyklou, než bežnou. Ak si k tomu prirátame ešte ideálne spojenie investigatívneho publicistu a afinitu k aktuálnym témam, všetko premixované nadhľadom až sarkazmom, a na dôvažok pridáme ešte aj programové hlásenie sa k tradíciam folkových klasikov typu Kryla alebo Nohavicu, máme tu archetyp folkera ako vyšitý. Ja som si však aj napriek tomuto nesporne príťažlivému poňatiu sólového pesničkára vždy predstavoval, ako by asi tieto piesne zneli s kapelou.
Prvé náznaky takéhoto smerovania sa objavili už na predchádzajúcom albume Folkové reportáže - aj keď zatiaľ skôr len v minimalistickej podobe občasných vyhrávok elektrickej gitary a bicích. Tie však nikdy neboli samoúčelné, naopak príjemne (a invenčne) osviežili zvuk nahrávky. Plnokrvné kapelové poňatie sa však naplno rozbalilo až na najnovšom cédečku.
Príležitostné zoskupenie muzikantov má názov Pridaná hodnota a ono aj ňou aj naozaj je. Veľká časť pesničiek je opäť v duchu aktuálnych popevkov, ktoré majú na koncertoch neoddiskutovateľný (a zaslúžený) ohlas. Veď prečo by nie ? Aktuálne témy, ktoré rezonujú v každom z nás a ešte k tomu pretavené do inteligentného humoru – to v záplave súčasnej mainstreamovej vaty pôsobí ako vzácne korenie Ale práve hosťujúci muzikanti sú tí, ktorí dodávajú pesničkám nadčasový punc. Aj aranžér sa tu vybláznil dosýta – úvodný írsky dupák Folkové curriculum vitae s nádhernými husľovými medzihrami Zuzany Cenkerovej, je prestriedaný klezmerom a hardrockom či rapom a bossanovou. A že inšpirácia sa nekončí pri hudobnej zložke, dokazuje využitie „learovského“ limericku v pesničke Pri ústave Ľudovíta Štúra.
Napriek tomu, že Peter Janků vytvoril opäť vyrovnanú kolekciu piesní, podobne ako na svojom predchádzajúcom CD Folkové reportáže, aj teraz som si našiel svojich favoritov, ku ktorým sa zas a znovu nenásytne vraciam – už spomínané Folkové curriculum vitae, Šťastná a Povedal mi mier, ktoré naliehavosťou aj atmosférou pripomenie direstraitsovské Brothers in Arms.
vlastný náklad
Peter Janků hneď od začiatku svojej pesničkárskej kariéry pútal na seba pozornosť interpretačnou istotou a suverenitou, ktorá býva v našich folkových kruhoch skôr neobvyklou, než bežnou. Ak si k tomu prirátame ešte ideálne spojenie investigatívneho publicistu a afinitu k aktuálnym témam, všetko premixované nadhľadom až sarkazmom, a na dôvažok pridáme ešte aj programové hlásenie sa k tradíciam folkových klasikov typu Kryla alebo Nohavicu, máme tu archetyp folkera ako vyšitý. Ja som si však aj napriek tomuto nesporne príťažlivému poňatiu sólového pesničkára vždy predstavoval, ako by asi tieto piesne zneli s kapelou.
Prvé náznaky takéhoto smerovania sa objavili už na predchádzajúcom albume Folkové reportáže - aj keď zatiaľ skôr len v minimalistickej podobe občasných vyhrávok elektrickej gitary a bicích. Tie však nikdy neboli samoúčelné, naopak príjemne (a invenčne) osviežili zvuk nahrávky. Plnokrvné kapelové poňatie sa však naplno rozbalilo až na najnovšom cédečku.
Príležitostné zoskupenie muzikantov má názov Pridaná hodnota a ono aj ňou aj naozaj je. Veľká časť pesničiek je opäť v duchu aktuálnych popevkov, ktoré majú na koncertoch neoddiskutovateľný (a zaslúžený) ohlas. Veď prečo by nie ? Aktuálne témy, ktoré rezonujú v každom z nás a ešte k tomu pretavené do inteligentného humoru – to v záplave súčasnej mainstreamovej vaty pôsobí ako vzácne korenie Ale práve hosťujúci muzikanti sú tí, ktorí dodávajú pesničkám nadčasový punc. Aj aranžér sa tu vybláznil dosýta – úvodný írsky dupák Folkové curriculum vitae s nádhernými husľovými medzihrami Zuzany Cenkerovej, je prestriedaný klezmerom a hardrockom či rapom a bossanovou. A že inšpirácia sa nekončí pri hudobnej zložke, dokazuje využitie „learovského“ limericku v pesničke Pri ústave Ľudovíta Štúra.
Napriek tomu, že Peter Janků vytvoril opäť vyrovnanú kolekciu piesní, podobne ako na svojom predchádzajúcom CD Folkové reportáže, aj teraz som si našiel svojich favoritov, ku ktorým sa zas a znovu nenásytne vraciam – už spomínané Folkové curriculum vitae, Šťastná a Povedal mi mier, ktoré naliehavosťou aj atmosférou pripomenie direstraitsovské Brothers in Arms.
Miloš Janoušek
