DEPECHE MODE
20.08.2013 Filed in: Recenzie
Delta Machine
Sony Music
Nie som žiadna depešáčka, hoci, keď sa nejaký čas nekontrolovateľne prežieram, tak sa potom maskujem do čierneho a poľahky sa stratím v dave fanúšikov, prúdiacom na ich koncert. Klasici synthypopu sa po štyroch rokoch pripomínajú abumom, ktorého názov napovedá návrat ku koreňom žánru, ktorý spoludefinovali. Jeho poradové číslo je 13 a rovnaký je i počet pesničiek na ňom. Na ten predošlý s názvom Sounds Of The Universe z roku 2009 nadväzuje azda len „poněkud“ ponurou náladou (nielen Michaela Kocába trápi „stesk“), inak je jeho zvuk a farebnosť niekde inde. Majoritný majiteľ autorských práv k pesničkám tohto albumu Martin Gore je stále invenčným elektronickým pesničkárom, aj keď čepeľ hitovosti jeho refrénov časom mierne otupela a miestami sa do nej dala aj hrdza. Frontman kapely, ktorá si požičala názov od istého francúzskeho módneho magazínu, David Gahan (v Bratislave vystúpil s kapelou aj so sólovým projektom) nestratil síce nič zo svojej sugestívnej naliehavosti, jeho spevu však v rámci tohto dielka predsa len chýbajú chytľavejšie melódie, kde by dokonalejšie vynikol jeho temne melancholický prejav. Azda v pomalovke Slow má k tomu najbližšie, všetky nádeje však pochováva nepochopiteľné harmonické vybočenie v refréne práve v momente, kedy sa jeho melódia vyvíja najsľubnejšie. Bude tento album napokon bez hitov? Tridsiate výročie existencie kultovej kapely by si ich zaslúžilo, ale na druhej strane – nie je azda znakom zrelosti neplahočiť sa za každú cenu za úspechom, nehrať sa na sviežich tínedžerov a dovoliť si ten trocha unavený a vyblednutý pocit? Novovlnní novoromantici skrátka starnú rovnako ako ich publikum a divoké psychedelické jazdy sú zrejme už definitívne minulosťou. Ani nasadené single Angel a Heaven (dvojka a trojka albumu) síce nemajú silu niekdajších najpôsobivejších vecí so signatúrou DM, nemám však obavy, že by si skalní fanúšikovia elektronického krasosmutnenia nenašli vzťah k tomuto albumu, časom sa nestotožnili s jeho temnými pesničkami a nezobrali tak svoje idoly na milosť.
Sony Music
Nie som žiadna depešáčka, hoci, keď sa nejaký čas nekontrolovateľne prežieram, tak sa potom maskujem do čierneho a poľahky sa stratím v dave fanúšikov, prúdiacom na ich koncert. Klasici synthypopu sa po štyroch rokoch pripomínajú abumom, ktorého názov napovedá návrat ku koreňom žánru, ktorý spoludefinovali. Jeho poradové číslo je 13 a rovnaký je i počet pesničiek na ňom. Na ten predošlý s názvom Sounds Of The Universe z roku 2009 nadväzuje azda len „poněkud“ ponurou náladou (nielen Michaela Kocába trápi „stesk“), inak je jeho zvuk a farebnosť niekde inde. Majoritný majiteľ autorských práv k pesničkám tohto albumu Martin Gore je stále invenčným elektronickým pesničkárom, aj keď čepeľ hitovosti jeho refrénov časom mierne otupela a miestami sa do nej dala aj hrdza. Frontman kapely, ktorá si požičala názov od istého francúzskeho módneho magazínu, David Gahan (v Bratislave vystúpil s kapelou aj so sólovým projektom) nestratil síce nič zo svojej sugestívnej naliehavosti, jeho spevu však v rámci tohto dielka predsa len chýbajú chytľavejšie melódie, kde by dokonalejšie vynikol jeho temne melancholický prejav. Azda v pomalovke Slow má k tomu najbližšie, všetky nádeje však pochováva nepochopiteľné harmonické vybočenie v refréne práve v momente, kedy sa jeho melódia vyvíja najsľubnejšie. Bude tento album napokon bez hitov? Tridsiate výročie existencie kultovej kapely by si ich zaslúžilo, ale na druhej strane – nie je azda znakom zrelosti neplahočiť sa za každú cenu za úspechom, nehrať sa na sviežich tínedžerov a dovoliť si ten trocha unavený a vyblednutý pocit? Novovlnní novoromantici skrátka starnú rovnako ako ich publikum a divoké psychedelické jazdy sú zrejme už definitívne minulosťou. Ani nasadené single Angel a Heaven (dvojka a trojka albumu) síce nemajú silu niekdajších najpôsobivejších vecí so signatúrou DM, nemám však obavy, že by si skalní fanúšikovia elektronického krasosmutnenia nenašli vzťah k tomuto albumu, časom sa nestotožnili s jeho temnými pesničkami a nezobrali tak svoje idoly na milosť.
Dorota Zervanová
