Braňo Kociov a VGS Pro Eruption
20.08.2013 Filed in: Články
Gitarista Braňo Kociov (25) pochádza z Prešova. Je mladším bratom známeho bubeníka Stana Kociova, s ktorým hrajú v spoločnej skupine Cosmetica. Okrem toho Braňo pôsobí v ďalších projektoch: „Už štvrté leto hrávam najaktívnejšie s Katkou Knechtovou, taktiež s Kristínou (ako záložný gitarista), s Michaellou Papp, s Paľom Petríkom (Paul Project) a Lacom Rychtárikom (Call me Steve). Veľmi ma baví práca v štúdiách, ktorej sa venujem už zopár rokov.“
Spočiatku Braňov muzikantský názor formovala hlavne rocková muzika, konkrétne kapely ako Dream Theater, Metallica, Deep Purple, ale aj Dire Straits, Steely Dan, Sting, atď. V poslednej dobe je otvorenejší viacerým žánrom: „Počúvam veľa popovej muziky, ako napr. Johna Mayera, tiež viac elektroniky, napr. Depeche Mode (Na obrázku Braňo ako predskokan DM. Pozn. red.). Zaujíma ma produkcia skladieb.“
Univerzálny gitarista si nevystačí s jediným nástrojom, to však neznamená, že v svojom arzenáli nemá favoritov: „Posledné roky som používal gitaru od Kamila Grebeňa, tiež Carvin Bolt, Musicman Silhouette Special BFR a až nedávno sa mojou hlavnou gitarou stala VGS PRO Eruption Relic Honey. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale konečne som našiel gitaru, na ktorej sa mi (podobne ako na Kamilovej) hrá dokonale dobre a s ktorou som sa stotožnil behom minúty. Krk mi neuveriteľne dobre sedí v ruke. Milujem ten ťah strún! Maximálny komfort, tučný, nekompromisný „lespoloid“ a pritom nízka váha. Je to až prekvapujúco dravá a drzá gitara, kde pri skreslených open-akordoch padá sánka k zemi (bridge pickup) a pri sólach nie je náznak tenkých zvukov (neck pickup). Pevný a absolútne neblativý sound ako „hore“, tak „dole“. Prekvapilo ma nastavenie gitary z výroby. O chlp som znížil dohmat a nemusel som ďalej riešiť absolútne nič. Gitara patrí cenovo do strednej až vyššej kategórie (718 €), čo sa samozrejme prejavuje aj v kvalite.“
Na tému VGS LP vs. Gibson LP sa Braňo vyjadruje takto: „Aj keď osobne nemám rád porovnávania, už len kvôli tomu, že každá gitara bez ohľadu na značku má svoje plusy a mínusy, ktoré sa dajú hocikde a nečakane využiť. Vidím a cítim to hlavne v štúdiu. Ale samozrejme nedalo mi neporovnať dve odlišné značky rovnakého typu gitár. Dnes je už ťažko špecifikovať, čo znamená „origo Gibson LP“. Gitaru VGS som teda porovnával s Gibson LP Standard, r. v. 2000. Gitary som skúšal na aparátoch Mesa/Boogie Mark V, Marshall 1987x a Fractal Audio Axe Fx ultra. U Gibsona je jasné, že ten signature zvuk je zachovaný, ale čo mi chýbalo v porovnaní s VGS je dravosť a pohodlie. Kým Gibson zvukovo hladí, VGS škriabe - v pozitívnom slova zmysle. A práve v tom vidím najväčší rozdiel. Niekde to môže byť plus, inokedy aj mínus. Ja idem zásadne za energiou a jednoducho väčšiu cítim z VGS. Ako obrovské plus vnímam komfort a pohodlie pri hre, čo sa pri Gibsone tak pozitívne hodnotiť nedá. Vo všeobecnosti je však porovnať tieto dve gitary nemožné. Obe sú výborné, oba zvuky veľmi použiteľné“, dodáva zmierlivo mladý, životaschopný gitarista.
Spočiatku Braňov muzikantský názor formovala hlavne rocková muzika, konkrétne kapely ako Dream Theater, Metallica, Deep Purple, ale aj Dire Straits, Steely Dan, Sting, atď. V poslednej dobe je otvorenejší viacerým žánrom: „Počúvam veľa popovej muziky, ako napr. Johna Mayera, tiež viac elektroniky, napr. Depeche Mode (Na obrázku Braňo ako predskokan DM. Pozn. red.). Zaujíma ma produkcia skladieb.“
Univerzálny gitarista si nevystačí s jediným nástrojom, to však neznamená, že v svojom arzenáli nemá favoritov: „Posledné roky som používal gitaru od Kamila Grebeňa, tiež Carvin Bolt, Musicman Silhouette Special BFR a až nedávno sa mojou hlavnou gitarou stala VGS PRO Eruption Relic Honey. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale konečne som našiel gitaru, na ktorej sa mi (podobne ako na Kamilovej) hrá dokonale dobre a s ktorou som sa stotožnil behom minúty. Krk mi neuveriteľne dobre sedí v ruke. Milujem ten ťah strún! Maximálny komfort, tučný, nekompromisný „lespoloid“ a pritom nízka váha. Je to až prekvapujúco dravá a drzá gitara, kde pri skreslených open-akordoch padá sánka k zemi (bridge pickup) a pri sólach nie je náznak tenkých zvukov (neck pickup). Pevný a absolútne neblativý sound ako „hore“, tak „dole“. Prekvapilo ma nastavenie gitary z výroby. O chlp som znížil dohmat a nemusel som ďalej riešiť absolútne nič. Gitara patrí cenovo do strednej až vyššej kategórie (718 €), čo sa samozrejme prejavuje aj v kvalite.“
Na tému VGS LP vs. Gibson LP sa Braňo vyjadruje takto: „Aj keď osobne nemám rád porovnávania, už len kvôli tomu, že každá gitara bez ohľadu na značku má svoje plusy a mínusy, ktoré sa dajú hocikde a nečakane využiť. Vidím a cítim to hlavne v štúdiu. Ale samozrejme nedalo mi neporovnať dve odlišné značky rovnakého typu gitár. Dnes je už ťažko špecifikovať, čo znamená „origo Gibson LP“. Gitaru VGS som teda porovnával s Gibson LP Standard, r. v. 2000. Gitary som skúšal na aparátoch Mesa/Boogie Mark V, Marshall 1987x a Fractal Audio Axe Fx ultra. U Gibsona je jasné, že ten signature zvuk je zachovaný, ale čo mi chýbalo v porovnaní s VGS je dravosť a pohodlie. Kým Gibson zvukovo hladí, VGS škriabe - v pozitívnom slova zmysle. A práve v tom vidím najväčší rozdiel. Niekde to môže byť plus, inokedy aj mínus. Ja idem zásadne za energiou a jednoducho väčšiu cítim z VGS. Ako obrovské plus vnímam komfort a pohodlie pri hre, čo sa pri Gibsone tak pozitívne hodnotiť nedá. Vo všeobecnosti je však porovnať tieto dve gitary nemožné. Obe sú výborné, oba zvuky veľmi použiteľné“, dodáva zmierlivo mladý, životaschopný gitarista.
mch
