Z futrálu Števa Šantu
04.08.2012 Filed in: Seriály
Donáška do domu
Predstavte si, že by vám do schránky chodili letáky s donáškovou službou, ale to čo by ste si prostredníctvom nich mohli objednať, by nebola pizza, či penne carbonara, ale umelec. Zavolali by ste tam a milej operátorke povedali: „Poprosil by som vás na sobotu večer jedného Mertu. Novákovci, šieste poschodie.“
Príklad s pizzou zrejme znie na prvé počutie absurdne, ale myšlienka koncertov priamo u vás doma v obývačke zase až taká odťažitá nie je. Naopak, zdá sa, že sa čoraz nástojčivejšie hlási o slovo.
Domáce koncerty napokon nie sú ničím novým, v dejinách hudby mali vždy svoje dôležité miesto. Najmä v období baroka to na väčších i menších dvoroch žilo koncertmi. A patriť k aristokracii znamenalo mať aj svoju vlastnú komornú kapelu, či aspoň domáceho učiteľa hudby. Hudobníci bývali zamestnancami dvora, aj keď v postavení nie významnejšom ako komorníci.
Domáce koncerty prežívali i neskôr, keď sa rozšírili koncerty verejné, lebo aj čoraz silnejšia stredná vrstva túžila po umení a zábave. Širšie možnosti koncertovania spôsobili, že z hudobníkov sa stávali slobodní umelci (jedným z prvých muzikantov „na voľnej nohe“ bol napríklad Mozart). Aj oni však naďalej koncertovali v domácich sídlach ako hostia.
V modernejších časoch malo domáce koncertovanie skôr podobu večierkov pre okruh známych. Také, známe pod názvom schubertiády, usporiadavali napríklad Schubertovi priatelia. A čo dnešná doba?
Myšlienku domácich koncertov dnes úspešne rozširuje napríklad americký pesničkár Fran Snyder. Na jeho stránke Concertsinyourhouse.com nájdete zoznam domácich organizátorov i muzikantov, ktorí na takýchto podujatiach vystupujú. Ide prevažne o pesničkárov a kapely venujúce sa folku, americane, bluegrassu, teda akustickej hudbe, ktorej komorné prostredie svedčí najviac. Fran Snyder vypracoval i príručku, ktorá je voľne dostupná komukoľvek, kto by sa do organizovania domáceho muzicírovania rád pustil. I domáce koncerty majú totiž svoje pravidlá.
V našich končinách sa touto myšlienkou inšpiroval napríklad český pesničkár Jan Řepka, ktorý by rád ideu domácich koncertov spopularizoval. Nedávno som mal to šťastie a možnosť zúčastniť sa na jednom takomto domácom turné. A bol to veľmi príjemný zážitok.
Sám pre seba som si toto turné nazval čarovné - ten prívlastok si zaslúžilo z viacerých dôvodov. Ako inak nazvať fakt, že cestujete cez dve republiky, aby ste sa ocitli na ošumelom sídlisku industriálneho mesta, v paneláku na desiatom poschodí, kde sa na vás prišla pozrieť plná obývačka divákov a pospevujú si s vami pieseň, ktorú práve teraz prvýkrát počuli? Alebo vítate každého prichádzajúceho návštevníka koncertu spolu s pánom domácim, podávate si ruky a zoznamujete sa po mene? Hrali sme tiež v kuchyni rodinného domu, ktorá ešte rozvoniavala dopečeným koláčom, pri krbe horskej chaty, v skautskej klubovni, počúvali nás okrem dospelých aj ich deti, jeden weinmarský stavač i bernský salašnícky pes. Všade panovala skvelá domáca atmosféra a spievalo sa aj po koncerte. Niekedy i do rána.
Tak ako sa vďaka internetu menia pravidlá trhu s audionahrávkami, zdá sa, že i koncertovanie sa obzerá po nových formách, respektíve oprašuje tie, ktoré tu už stáročia v rôznych podobách existovali. Je to vlastne otočená myšlienka – nie ťahať ľudí z ich domovov na koncerty, ale naopak, prinášať koncerty k nim domov. Tak čo poviete, ešte stále to prirovnanie s donáškou vyznieva tak absurdne?
Príklad s pizzou zrejme znie na prvé počutie absurdne, ale myšlienka koncertov priamo u vás doma v obývačke zase až taká odťažitá nie je. Naopak, zdá sa, že sa čoraz nástojčivejšie hlási o slovo.
Domáce koncerty napokon nie sú ničím novým, v dejinách hudby mali vždy svoje dôležité miesto. Najmä v období baroka to na väčších i menších dvoroch žilo koncertmi. A patriť k aristokracii znamenalo mať aj svoju vlastnú komornú kapelu, či aspoň domáceho učiteľa hudby. Hudobníci bývali zamestnancami dvora, aj keď v postavení nie významnejšom ako komorníci.
Domáce koncerty prežívali i neskôr, keď sa rozšírili koncerty verejné, lebo aj čoraz silnejšia stredná vrstva túžila po umení a zábave. Širšie možnosti koncertovania spôsobili, že z hudobníkov sa stávali slobodní umelci (jedným z prvých muzikantov „na voľnej nohe“ bol napríklad Mozart). Aj oni však naďalej koncertovali v domácich sídlach ako hostia.
V modernejších časoch malo domáce koncertovanie skôr podobu večierkov pre okruh známych. Také, známe pod názvom schubertiády, usporiadavali napríklad Schubertovi priatelia. A čo dnešná doba?
Myšlienku domácich koncertov dnes úspešne rozširuje napríklad americký pesničkár Fran Snyder. Na jeho stránke Concertsinyourhouse.com nájdete zoznam domácich organizátorov i muzikantov, ktorí na takýchto podujatiach vystupujú. Ide prevažne o pesničkárov a kapely venujúce sa folku, americane, bluegrassu, teda akustickej hudbe, ktorej komorné prostredie svedčí najviac. Fran Snyder vypracoval i príručku, ktorá je voľne dostupná komukoľvek, kto by sa do organizovania domáceho muzicírovania rád pustil. I domáce koncerty majú totiž svoje pravidlá.
V našich končinách sa touto myšlienkou inšpiroval napríklad český pesničkár Jan Řepka, ktorý by rád ideu domácich koncertov spopularizoval. Nedávno som mal to šťastie a možnosť zúčastniť sa na jednom takomto domácom turné. A bol to veľmi príjemný zážitok.
Sám pre seba som si toto turné nazval čarovné - ten prívlastok si zaslúžilo z viacerých dôvodov. Ako inak nazvať fakt, že cestujete cez dve republiky, aby ste sa ocitli na ošumelom sídlisku industriálneho mesta, v paneláku na desiatom poschodí, kde sa na vás prišla pozrieť plná obývačka divákov a pospevujú si s vami pieseň, ktorú práve teraz prvýkrát počuli? Alebo vítate každého prichádzajúceho návštevníka koncertu spolu s pánom domácim, podávate si ruky a zoznamujete sa po mene? Hrali sme tiež v kuchyni rodinného domu, ktorá ešte rozvoniavala dopečeným koláčom, pri krbe horskej chaty, v skautskej klubovni, počúvali nás okrem dospelých aj ich deti, jeden weinmarský stavač i bernský salašnícky pes. Všade panovala skvelá domáca atmosféra a spievalo sa aj po koncerte. Niekedy i do rána.
Tak ako sa vďaka internetu menia pravidlá trhu s audionahrávkami, zdá sa, že i koncertovanie sa obzerá po nových formách, respektíve oprašuje tie, ktoré tu už stáročia v rôznych podobách existovali. Je to vlastne otočená myšlienka – nie ťahať ľudí z ich domovov na koncerty, ale naopak, prinášať koncerty k nim domov. Tak čo poviete, ešte stále to prirovnanie s donáškou vyznieva tak absurdne?
