Viva Musica!
Festival ktorý búra bariéry
04.08.2012 Filed in: Články
Kedysi bol špičkovým klarinetistom, dnes sa na profesionálnej úrovni venuje hudobnému manažmentu a priznáva, že sa v tomto odbore doslova našiel. Po osemročnom pôsobení vo Francúzsku sa Matej Drlička (1976) vrátil do svojho rodného mesta Bratislavy, aby tu v roku 2005 založil festival Viva Musica!, ktorý je v súčasnosti najväčším a najnavštevovanejším letným open-air festivalom „klasickej“ hudby na Slovensku. V roku 2007 sa stal riaditeľom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. V roku 2008 prijal ponuku spoločnosti Columbia Artists Managment International, aby zastával funkciu projektového manažéra festivalu Abu Dhabi Classics v Spojených Arabských Emirátoch. Svoje skúsenosti zúročil založením vlastnej umeleckej agentúry Viva Musica! Agency, ktorá realizuje veľké hudobné produkcie na Slovensku a v Čechách. Viva Musica! Agency tiež zastupuje vybraných exkluzívnych slovenských a českých hudobníkov.
Matej každý rok na Vive predstaví odvážnu hudobnú dramaturgiu, ktorá stiera hranice medzi žánrami... Menuet is not dead!
Viva Musica! je už festival s niekoľkoročnou tradíciou. Ako vznikol a čo je jeho základná myšlienka?
Festival vznikol z vnútornej potreby zhmotniť môj sen. Ten sen sa nedá popísať v pár riadkoch, ale Viva Musica! je jeho čiastočným zhmotnením. Čiastočným preto, lebo z môjho pohľadu je Viva Musica! ešte stále v plienkach a na jej výslednú podobu si ešte musím počkať. Základnou myšlienkou festivalu je predstaviť širokej verejnosti klasickú hudbu v netradičnom kontexte a prostredí. Naivne sa snažím nenásilným a emotívnym spôsobom ponúkať ľuďom alternatívu ku škodlivému smogu, ktorým nás zahlcujú komerčné médiá. Osobitnú dôležitosť venujem mladému publiku, ktoré je pre našu kultúru najdôležitejšie.
Klasika a pop, jazz a world music – čo spája tieto žánre, alebo aspoň čo spája interpretov vystupujúcich na tomto festivale?
Klasická hudba je chrbticou festivalu. Jazz a world music sú na programe festivalu najmä pre spestrenie dramaturgie, ale medzi spomínanými žánrami je pochopiteľne aj veľa priamych prepojení. Nie nadarmo sa hovorí, že Bach je otcom jazzu. Dramaturgicky sa snažím prepájať jednotlivé žánre spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku búra bariéry a klišé. Vďaka projektu Jana Kirschner Symphony Session si tritisíc „neklasických“ divákov uvedomilo, že klasický orchester má príťažlivý a podmanivý zvuk. Vďaka projektu Under my spell si ďalších pártisíc divákov uvedomilo, akú emočnú silu má (neo)klasická hudba. Ešte dnes si mnohí spomínajú, ako stáli na Hlavnom námestí a plakali od dojatia. Vďaka koncertu Ramóna Vargasa si „noví“ diváci uvedomili, že aj operný tenor môže mať zmysel pre humor, keď si po tragickej Pucciniho árii nasadí sombrero a zaspieva pár mexických ľudoviek...
Festivalu Viva Musica! obvykle predchádza výrazná propagačná kampaň. Pôsobí to dojmom finančne zabezpečenej akcie.
Vzhľadom na súčasné nastavenie spoločnosti je masívna propagačná kampaň nevyhnutnosťou. Investujem do nej však paradoxne pomerne málo prostriedkov. Máme šťastie na kultivovaných mediálnych partnerov, ktorí považujú projekt Viva Musica! za dobrý a poskytujú nám výrazné zľavy. Bez osvietených ľudí vo vybraných médiách by takáto kampaň nebola možná. A či je Viva Musica! finančne zabezpečená? Ak poviem, že ani zďaleka – uverí mi niekto?
Priebeh festivalu je hladký, profesionálne zvládnutý. Tím ľudí, ktorý to zabezpečuje, má pomerne nízky vekový priemer, ale zdá sa, že už aj bohaté skúsenosti. Ako a podľa čoho si si vyberal spolupracovníkov?
Viva tím sa postupne formoval od prvého ročníka až do dnešnej podoby. Oproti minulému roku sa naše rady opäť rozrástli o troch nových Viva kolegov a verím, že to celý festival posunie bližšie k cieľu. Všetci sa učíme za jazdy. A najviac na našich chybách.
Kam sa posunula dramaturgia od minulého ročníka?
Tento rok je v rámci dramaturgie väčšie percento klasickej hudby. Myslím, že diváci Viva Musica! už sú pripravení stráviť aj ťažšie dramaturgické kúsky. Svätenie jari (30.6.) mi ukáže, či som sa mýlil.
Ktorých účinkujúcich by si ty sám odporučil do pozornosti?
Môj osobný rebríček je: 1. operná diva Sonya Yoncheva, 2. Nigel Kennedy Quintet, 3. Michael Nyman Band.
V akých priestoroch sa budú koncerty odohrávať tento rok a aký je vzťah medzi festivalom a Bratislavou?
Viva Musica! už neodmysliteľne patrí na Hlavné námestie, kde ponúkame našim divákom veľkolepé projekty bez nutnosti platiť vstupné. Ďalším Viva miestom je po minuloročnom úspechu aj Stará tržnica. No a novinkou je Bratislavský hrad, kde festival ukončíme nádherným operným gala pod večernou letnou oblohou.
Čo robíš okrem festivalu Viva Musica! počas roka?
Venujem sa mojim dvom detičkám a hudbe. Mám v živote to šťastie, že sa živím tým, čo ma aj najviac baví a napĺňa. Mám malú hudobnú agentúru, ktorá organizuje eventy, koncerty a zastupuje vybraných umelcov. Festival je však bez pochýb mojím ťažiskovým projektom a okolo neho sa točí celý môj pracovný vesmír.
Akú hudbu počúvaš, keď nepracuješ?
Doma najčastejšie a najradšej počúvam černošskú muziku – od čias Motown až do dnes. Ide z toho dobrá nálada a dobíja ma to energiou. Keď mám dlhé cesty autom, tak počúvam Straussa (Richarda) a Mahlera. Ale iba ak som v aute sám. Ale všeobecne povedané, počúvam všetko. Dobrej hudby je strašne veľa. Posledné dve CDčka, ktoré ma zaujali, sú Špička (Klempíř/Rózsa) a debutový album Emeli Sandé – Our version of events.
Kto sú najznámejšie tváre spomedzi umelcov o ktorých sa staráš?
So žiadnym umelcom nemám zmluvu o exkluzivite. Fungujem na báze dôvery a spokojnosti. Ak ma nejaký umelec alebo umelecké zoskupenie zaujme, ponúknem moje služby v maximálnej možnej miere a následne sa ukáže, či je to spolupráca zmysluplná. Mediálne bola určite najviditeľnejšia spolupráca s Martinom Chodúrom. Po roku a pol sme sa ale rozhodli, že naše umelecké vízie sa rozchádzajú, a tak sme spoluprácu ukončili. Ukončili sme ju podaním si ruky. Tak isto aj začala. Uplynulý rok som sa tiež intenzívne venoval mladej talentovanej speváčke Patrícii Janečkovej. Umelcom, s ktorým trávim najviac času (pracovne aj nepracovne) je Oskar Rózsa. Máme za sebou desiatky hudobných projektov a verím, že sme ešte neskončili. Okrem týchto známych mien mám v portfóliu aj menej známe, ale unikátne hudobné formácie ako napríklad Simple Lounge Orchestra, alebo Cinnamon (projekt výnimočnej harfistky Márie Kmeťkovej).
Ktoré projekty možno považovať za najvýznamnejšie?
Všetky “moje” najvýznamnejšie projekty sú vždy výsledkom práce desiatok ľudí a vždy sú previazané s festivalom Viva Musica! - nahrávka a koncertná premiéra diela Oskara Rózsu Under my spell, Hrana Tour (Pocta Marekovi Brezovskému), koncerty Ramóna Vargasa a Dmitria Hvorostovského.
Matej každý rok na Vive predstaví odvážnu hudobnú dramaturgiu, ktorá stiera hranice medzi žánrami... Menuet is not dead!
Viva Musica! je už festival s niekoľkoročnou tradíciou. Ako vznikol a čo je jeho základná myšlienka?
Festival vznikol z vnútornej potreby zhmotniť môj sen. Ten sen sa nedá popísať v pár riadkoch, ale Viva Musica! je jeho čiastočným zhmotnením. Čiastočným preto, lebo z môjho pohľadu je Viva Musica! ešte stále v plienkach a na jej výslednú podobu si ešte musím počkať. Základnou myšlienkou festivalu je predstaviť širokej verejnosti klasickú hudbu v netradičnom kontexte a prostredí. Naivne sa snažím nenásilným a emotívnym spôsobom ponúkať ľuďom alternatívu ku škodlivému smogu, ktorým nás zahlcujú komerčné médiá. Osobitnú dôležitosť venujem mladému publiku, ktoré je pre našu kultúru najdôležitejšie.
Klasika a pop, jazz a world music – čo spája tieto žánre, alebo aspoň čo spája interpretov vystupujúcich na tomto festivale?
Klasická hudba je chrbticou festivalu. Jazz a world music sú na programe festivalu najmä pre spestrenie dramaturgie, ale medzi spomínanými žánrami je pochopiteľne aj veľa priamych prepojení. Nie nadarmo sa hovorí, že Bach je otcom jazzu. Dramaturgicky sa snažím prepájať jednotlivé žánre spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku búra bariéry a klišé. Vďaka projektu Jana Kirschner Symphony Session si tritisíc „neklasických“ divákov uvedomilo, že klasický orchester má príťažlivý a podmanivý zvuk. Vďaka projektu Under my spell si ďalších pártisíc divákov uvedomilo, akú emočnú silu má (neo)klasická hudba. Ešte dnes si mnohí spomínajú, ako stáli na Hlavnom námestí a plakali od dojatia. Vďaka koncertu Ramóna Vargasa si „noví“ diváci uvedomili, že aj operný tenor môže mať zmysel pre humor, keď si po tragickej Pucciniho árii nasadí sombrero a zaspieva pár mexických ľudoviek...
Festivalu Viva Musica! obvykle predchádza výrazná propagačná kampaň. Pôsobí to dojmom finančne zabezpečenej akcie.
Vzhľadom na súčasné nastavenie spoločnosti je masívna propagačná kampaň nevyhnutnosťou. Investujem do nej však paradoxne pomerne málo prostriedkov. Máme šťastie na kultivovaných mediálnych partnerov, ktorí považujú projekt Viva Musica! za dobrý a poskytujú nám výrazné zľavy. Bez osvietených ľudí vo vybraných médiách by takáto kampaň nebola možná. A či je Viva Musica! finančne zabezpečená? Ak poviem, že ani zďaleka – uverí mi niekto?
Priebeh festivalu je hladký, profesionálne zvládnutý. Tím ľudí, ktorý to zabezpečuje, má pomerne nízky vekový priemer, ale zdá sa, že už aj bohaté skúsenosti. Ako a podľa čoho si si vyberal spolupracovníkov?
Viva tím sa postupne formoval od prvého ročníka až do dnešnej podoby. Oproti minulému roku sa naše rady opäť rozrástli o troch nových Viva kolegov a verím, že to celý festival posunie bližšie k cieľu. Všetci sa učíme za jazdy. A najviac na našich chybách.
Kam sa posunula dramaturgia od minulého ročníka?
Tento rok je v rámci dramaturgie väčšie percento klasickej hudby. Myslím, že diváci Viva Musica! už sú pripravení stráviť aj ťažšie dramaturgické kúsky. Svätenie jari (30.6.) mi ukáže, či som sa mýlil.
Ktorých účinkujúcich by si ty sám odporučil do pozornosti?
Môj osobný rebríček je: 1. operná diva Sonya Yoncheva, 2. Nigel Kennedy Quintet, 3. Michael Nyman Band.
V akých priestoroch sa budú koncerty odohrávať tento rok a aký je vzťah medzi festivalom a Bratislavou?
Viva Musica! už neodmysliteľne patrí na Hlavné námestie, kde ponúkame našim divákom veľkolepé projekty bez nutnosti platiť vstupné. Ďalším Viva miestom je po minuloročnom úspechu aj Stará tržnica. No a novinkou je Bratislavský hrad, kde festival ukončíme nádherným operným gala pod večernou letnou oblohou.
Čo robíš okrem festivalu Viva Musica! počas roka?
Venujem sa mojim dvom detičkám a hudbe. Mám v živote to šťastie, že sa živím tým, čo ma aj najviac baví a napĺňa. Mám malú hudobnú agentúru, ktorá organizuje eventy, koncerty a zastupuje vybraných umelcov. Festival je však bez pochýb mojím ťažiskovým projektom a okolo neho sa točí celý môj pracovný vesmír.
Akú hudbu počúvaš, keď nepracuješ?
Doma najčastejšie a najradšej počúvam černošskú muziku – od čias Motown až do dnes. Ide z toho dobrá nálada a dobíja ma to energiou. Keď mám dlhé cesty autom, tak počúvam Straussa (Richarda) a Mahlera. Ale iba ak som v aute sám. Ale všeobecne povedané, počúvam všetko. Dobrej hudby je strašne veľa. Posledné dve CDčka, ktoré ma zaujali, sú Špička (Klempíř/Rózsa) a debutový album Emeli Sandé – Our version of events.
Kto sú najznámejšie tváre spomedzi umelcov o ktorých sa staráš?
So žiadnym umelcom nemám zmluvu o exkluzivite. Fungujem na báze dôvery a spokojnosti. Ak ma nejaký umelec alebo umelecké zoskupenie zaujme, ponúknem moje služby v maximálnej možnej miere a následne sa ukáže, či je to spolupráca zmysluplná. Mediálne bola určite najviditeľnejšia spolupráca s Martinom Chodúrom. Po roku a pol sme sa ale rozhodli, že naše umelecké vízie sa rozchádzajú, a tak sme spoluprácu ukončili. Ukončili sme ju podaním si ruky. Tak isto aj začala. Uplynulý rok som sa tiež intenzívne venoval mladej talentovanej speváčke Patrícii Janečkovej. Umelcom, s ktorým trávim najviac času (pracovne aj nepracovne) je Oskar Rózsa. Máme za sebou desiatky hudobných projektov a verím, že sme ešte neskončili. Okrem týchto známych mien mám v portfóliu aj menej známe, ale unikátne hudobné formácie ako napríklad Simple Lounge Orchestra, alebo Cinnamon (projekt výnimočnej harfistky Márie Kmeťkovej).
Ktoré projekty možno považovať za najvýznamnejšie?
Všetky “moje” najvýznamnejšie projekty sú vždy výsledkom práce desiatok ľudí a vždy sú previazané s festivalom Viva Musica! - nahrávka a koncertná premiéra diela Oskara Rózsu Under my spell, Hrana Tour (Pocta Marekovi Brezovskému), koncerty Ramóna Vargasa a Dmitria Hvorostovského.
Martin Chrobák a Barbara Drahovská
