Tvoriví Energickí Ambiciózni Muzikálni
04.08.2012 Filed in: Články
KNIŽNÝ PRÍBEH KAPELY TEAM
Skupina TEAM písala dejiny slovenskej populárnej hudby a teraz o nej píšu druhí. Autor knihy, spisovateľ Daniel Hevier, spolu so svojím synom chceli zachytiť fungovanie kapely aj osudy jednotlivých členov skupiny, ktorej ambíciou bolo byť tou najlepšou v Československu.
Knihy o histórii hudobných skupín majú až nudne rovnakú stavbu. Na začiatku je niekoľko mladíkov, ktorí sa poznajú zo škôlky či školy, alebo sa sprvoti nepoznajú, dôležité však je, že sa napokon stretnú v manželstve zvanom kapela.
Kniha TEAM mapuje históriu kapely od úplných začiatkov a vracia sa do doby, keď sa o jej založení iba rozprávalo a jej aktéri ešte hrávali v iných skupinách. Hovorí o muzikantskej a ľudskej iskre, ktorá medzi nimi preskočila: „ ...s Dušanom sme si hneď sadli ako ľudia a začali sme sa stretávať, ani nie pri pive. Dušan bol úplný abstinent a my sme boli fanatici do muziky“, spomína basgitarista Ivan Válek.
Kniha paralelne sleduje líniu skupiny TEAM a Paľa Haberu, ktorý sa k nim pridal neskôr: „Začínal som v ľudovej škole umenia, myslím že som mal šesť alebo sedem rokov, naši ma chceli dať na harmoniku, ale učiteľka povedala, že mám dobré uši, že by som mal ísť na husle, ktoré ma vrcholne nebavili až do mojich štrnástich rokov. Potom som zbadal, že kamaráti hrajú na gitary kadejaké moderné pesničky, Queen a takéto kapely. Raz ku mne prišiel bratanec a ukázal mi pár akordov a celé sa to začalo. Potom, na priemyslovke v prvom ročníku, dával náš triedny dohromady kapelu, šiel som na gitaru a začal aj spievať.“
Julo Kinček spomína, ako sa Habera dostal k TEAMu, keď sa rozpadol ambiciózny projekt Fera Grigláka Avion: „Paľo prišiel za mnou na Mlynské Nivy do Opusu poradiť sa, čo robiť a ako ďalej. Mal vtedy dosť scestnú predstavu že bude spievať s TOČRom (Tanečný orchester československého rozhlasu) a Evou Wolframovou. To už bolo v čase, keď som hľadal speváka do skupiny TEAM. Hovorím mu, mám pre teba lepšiu ponuku, TEAM z Martina a on na to - Ja s tými sedlákmi spievať nebudem. (Paľo to povedal aj trochu sebaironicky, keďže nikdy nezapieral, že pochádza z Brezna, čo je, mimochodom, trochu menšie mesto ako Martin.) To bola jeho úplne prvá reakcia a ja som mu na to povedal, poď to aspoň skúsiť. Tak som Paľa prehovoril priamo v Opuse v bufete a on, že dobre, pôjdeme na jednu skúšku do Martina, tam si s nimi zaspievam, vyskúšame to a potom sa rozhodnem. Tak sme na nejaký víkend išli do Martina, spievalo sa, skúšalo a potom, keď sme sa vracali z Martina, niekedy večer v aute mi povedal - dobre, verím ti, idem do toho TEAMu.“ Príbeh v sebe skrýva celú mozaiku zo života kapely TEAM. Od skúšania v garážach a rôznych skúšobniach, až po prvé úspechy. Dobové reálie sú zachytené v rôznych amatérskych prehliadkach či prehrávkach, ktoré museli vtedy muzikanti povxinne absolvovať. Je tu zachytený muzikantský život a vzťahy od vzájomného spoznávania, až po pubertu kapely, rozchody a zmierenia smerujúce k dozrievania do statusu legendy, ktorá chce na sebe stále pracovať.
Okrem toho sa v knihe dozviete aj rôzne dosiaľ nezverejnené zaujímavosti, informácie zo zákulisia a na svoje si prídu aj tí, ktorých zaujíma ako vzniká turné, ako prebieha jeho príprava a následná realizácia. Súčasťou knihy sú spomienky niektorých česko – slovenských interpretov a skupín, názory fanúšikov TEAMu, ale aj názory ľudí, ktorých kapela irituje.
Do knihy prispeli okrem súčasných alebo bývalých hráčov aj zvukári, technici... Autori nechceli vynechať nikoho, kto bol súčasťou tohto príbehu. Okrem hudby sa kniha venuje aj textárom, ich vzťahom so skladateľmi a prístupu kapely k textom. Dano Hevier tu publikuje svoje originálne texty a aj verzie, ktoré sa nakoniec nenahrali. Nájdeme tu rôzne rarity, ako sú pôvodné notové rukopisy Jula Kinčeka. Môžeme tak vidieť vznik melódie hitu Reklama na Ticho, alebo Držím ti miesto. Text je doplnený množstvom fotografií zo súkromia, z koncertov, zo skúšok, zo zájazdov, atď. Mnohé z nich neboli doteraz nikde publikované.
Podrobne sa tu rozoberá aj tvorba skupiny a autorské zázemie. Sú tu bohaté analýzy albumov, práce textárov, skladateľov. Tak isto sú v knihe podchytené aj postavy jednotlivých hráčov a ich charakteristika. Výpovede hudobníkov sú veľmi osobné. Hráči hovoria o smerovaní svojich životov po osobnej aj hudobnej stránke. Dušan Antalík napríklad hovorí, aké je mať na starosti kapelu, žiť a dýchať iba pre ňu: „Byť kapelníkom bolo pre mňa, ako zakladajúceho člena TEAMu, úplne prirodzené. Dvadsaťštyri hodín denne som myslel na TEAM, neustále som riešil, ako ísť ďalej, ako skladať lepšie pesničky pre kapelu, ako ich čo najlepšie zaranžovať, ako ich čo najdokonalejšie nahrať, ako ich čo najviac dostať k ľuďom a ako piesne čo najlepšie zahrať pre publikum v sálach. Okrem toho som neustále riešil, ako mať čo najkrajšiu scénu a najlepší možný zvukový systém. Vždy pred turné si prenajmeme halu na kompletné nacvičenie celého programu. Naposledy to bol týždeň skúšok a generálok, ktorým predchádzali skúšky svetiel a animácií. Tam sme rôznymi simuláciami, či už v počítačoch alebo so zmenšeninou scény, skúšali a tvorili vizuálnu stránku koncertu. Tiež sa snažím nájsť si na každom turné čas, keď si po koncerte sadnem opäť niekde do rohu hľadiska. Nad palubovkou haly sa ešte vznáša koncertný opar, plocha je posiata papierovými pohármi, rôznym neporiadkom po ľuďoch v publiku, nad pódiom svietia pracovné svetlá a technici v hektickom pracovnom nasadení balia a odvážajú scénu. Nad všetkým vládne taký neidentifikovateľný smútok, teda aspoň ja vtedy pociťujem zvláštny pocit úzkosti, že sa opäť skončilo niečo veľké, jedinečné. Jednoducho, každý náš veľký koncert má svoj vlastný život, ktorý sa začína v deň koncertu skoro ráno a končí pred polnocou. Vždy ma teší, že sa na tom zúčastňujem. Skrátka, mám pocit, že som „lucky man“.
Kniha sa bude predávať na práve prebiehajúcom turné, pre ktoré je prioritne určená. Až potom sa v limitovanom počte kusov dostane do kníhkupectiev, resp. do e-shopov na internete.
Skupina TEAM písala dejiny slovenskej populárnej hudby a teraz o nej píšu druhí. Autor knihy, spisovateľ Daniel Hevier, spolu so svojím synom chceli zachytiť fungovanie kapely aj osudy jednotlivých členov skupiny, ktorej ambíciou bolo byť tou najlepšou v Československu.
Kniha TEAM mapuje históriu kapely od úplných začiatkov a vracia sa do doby, keď sa o jej založení iba rozprávalo a jej aktéri ešte hrávali v iných skupinách. Hovorí o muzikantskej a ľudskej iskre, ktorá medzi nimi preskočila: „ ...s Dušanom sme si hneď sadli ako ľudia a začali sme sa stretávať, ani nie pri pive. Dušan bol úplný abstinent a my sme boli fanatici do muziky“, spomína basgitarista Ivan Válek.
Kniha paralelne sleduje líniu skupiny TEAM a Paľa Haberu, ktorý sa k nim pridal neskôr: „Začínal som v ľudovej škole umenia, myslím že som mal šesť alebo sedem rokov, naši ma chceli dať na harmoniku, ale učiteľka povedala, že mám dobré uši, že by som mal ísť na husle, ktoré ma vrcholne nebavili až do mojich štrnástich rokov. Potom som zbadal, že kamaráti hrajú na gitary kadejaké moderné pesničky, Queen a takéto kapely. Raz ku mne prišiel bratanec a ukázal mi pár akordov a celé sa to začalo. Potom, na priemyslovke v prvom ročníku, dával náš triedny dohromady kapelu, šiel som na gitaru a začal aj spievať.“
Julo Kinček spomína, ako sa Habera dostal k TEAMu, keď sa rozpadol ambiciózny projekt Fera Grigláka Avion: „Paľo prišiel za mnou na Mlynské Nivy do Opusu poradiť sa, čo robiť a ako ďalej. Mal vtedy dosť scestnú predstavu že bude spievať s TOČRom (Tanečný orchester československého rozhlasu) a Evou Wolframovou. To už bolo v čase, keď som hľadal speváka do skupiny TEAM. Hovorím mu, mám pre teba lepšiu ponuku, TEAM z Martina a on na to - Ja s tými sedlákmi spievať nebudem. (Paľo to povedal aj trochu sebaironicky, keďže nikdy nezapieral, že pochádza z Brezna, čo je, mimochodom, trochu menšie mesto ako Martin.) To bola jeho úplne prvá reakcia a ja som mu na to povedal, poď to aspoň skúsiť. Tak som Paľa prehovoril priamo v Opuse v bufete a on, že dobre, pôjdeme na jednu skúšku do Martina, tam si s nimi zaspievam, vyskúšame to a potom sa rozhodnem. Tak sme na nejaký víkend išli do Martina, spievalo sa, skúšalo a potom, keď sme sa vracali z Martina, niekedy večer v aute mi povedal - dobre, verím ti, idem do toho TEAMu.“ Príbeh v sebe skrýva celú mozaiku zo života kapely TEAM. Od skúšania v garážach a rôznych skúšobniach, až po prvé úspechy. Dobové reálie sú zachytené v rôznych amatérskych prehliadkach či prehrávkach, ktoré museli vtedy muzikanti povxinne absolvovať. Je tu zachytený muzikantský život a vzťahy od vzájomného spoznávania, až po pubertu kapely, rozchody a zmierenia smerujúce k dozrievania do statusu legendy, ktorá chce na sebe stále pracovať.
Okrem toho sa v knihe dozviete aj rôzne dosiaľ nezverejnené zaujímavosti, informácie zo zákulisia a na svoje si prídu aj tí, ktorých zaujíma ako vzniká turné, ako prebieha jeho príprava a následná realizácia. Súčasťou knihy sú spomienky niektorých česko – slovenských interpretov a skupín, názory fanúšikov TEAMu, ale aj názory ľudí, ktorých kapela irituje.
Do knihy prispeli okrem súčasných alebo bývalých hráčov aj zvukári, technici... Autori nechceli vynechať nikoho, kto bol súčasťou tohto príbehu. Okrem hudby sa kniha venuje aj textárom, ich vzťahom so skladateľmi a prístupu kapely k textom. Dano Hevier tu publikuje svoje originálne texty a aj verzie, ktoré sa nakoniec nenahrali. Nájdeme tu rôzne rarity, ako sú pôvodné notové rukopisy Jula Kinčeka. Môžeme tak vidieť vznik melódie hitu Reklama na Ticho, alebo Držím ti miesto. Text je doplnený množstvom fotografií zo súkromia, z koncertov, zo skúšok, zo zájazdov, atď. Mnohé z nich neboli doteraz nikde publikované.
Podrobne sa tu rozoberá aj tvorba skupiny a autorské zázemie. Sú tu bohaté analýzy albumov, práce textárov, skladateľov. Tak isto sú v knihe podchytené aj postavy jednotlivých hráčov a ich charakteristika. Výpovede hudobníkov sú veľmi osobné. Hráči hovoria o smerovaní svojich životov po osobnej aj hudobnej stránke. Dušan Antalík napríklad hovorí, aké je mať na starosti kapelu, žiť a dýchať iba pre ňu: „Byť kapelníkom bolo pre mňa, ako zakladajúceho člena TEAMu, úplne prirodzené. Dvadsaťštyri hodín denne som myslel na TEAM, neustále som riešil, ako ísť ďalej, ako skladať lepšie pesničky pre kapelu, ako ich čo najlepšie zaranžovať, ako ich čo najdokonalejšie nahrať, ako ich čo najviac dostať k ľuďom a ako piesne čo najlepšie zahrať pre publikum v sálach. Okrem toho som neustále riešil, ako mať čo najkrajšiu scénu a najlepší možný zvukový systém. Vždy pred turné si prenajmeme halu na kompletné nacvičenie celého programu. Naposledy to bol týždeň skúšok a generálok, ktorým predchádzali skúšky svetiel a animácií. Tam sme rôznymi simuláciami, či už v počítačoch alebo so zmenšeninou scény, skúšali a tvorili vizuálnu stránku koncertu. Tiež sa snažím nájsť si na každom turné čas, keď si po koncerte sadnem opäť niekde do rohu hľadiska. Nad palubovkou haly sa ešte vznáša koncertný opar, plocha je posiata papierovými pohármi, rôznym neporiadkom po ľuďoch v publiku, nad pódiom svietia pracovné svetlá a technici v hektickom pracovnom nasadení balia a odvážajú scénu. Nad všetkým vládne taký neidentifikovateľný smútok, teda aspoň ja vtedy pociťujem zvláštny pocit úzkosti, že sa opäť skončilo niečo veľké, jedinečné. Jednoducho, každý náš veľký koncert má svoj vlastný život, ktorý sa začína v deň koncertu skoro ráno a končí pred polnocou. Vždy ma teší, že sa na tom zúčastňujem. Skrátka, mám pocit, že som „lucky man“.
Kniha sa bude predávať na práve prebiehajúcom turné, pre ktoré je prioritne určená. Až potom sa v limitovanom počte kusov dostane do kníhkupectiev, resp. do e-shopov na internete.
Danier Hevier ml.
