Slovenské gitarové…
Riffy desaťročia (Úvod)
04.08.2012 Filed in: Seriály
Ak hráte na gitaru, určite si radi zahráte aj nejaký ten riff, melodickú vyhrávku, známy úvodný motív. Nezáleží na tom, či ste začiatočník, alebo starý ostrieľaný borec, či hráte v kapele, alebo si ulietavate len tak pre seba. Osvedčené gitarové... sú vďačným obohatením repertoáru. Zoznamov naj svetových gitarových peciek je plno.
Predtým, ako sa pustíme do seriálu, by bolo určite dobré vymedziť si, čo slovenské gitarové nás bude zaujímať. Každý sa pri gitarových začiatkoch určite stretol s termínom riff. Málokto z radových či sviatočných gitarových smrteľníkov sa dostane k sólam, zložitejším akordickým postupom. Jednoducho povedané, na riff si trúfne každý.
Jednoduchý a krátky?
Čo je teda riff? Hudobný slovník ho uvádza ako „jednoduchú, dvoj až štvortaktovú stále sa opakujúcu frázu, figúru, ktorá sa často ako jediný tematický prvok objavuje v džezových skladbách typu jump, rock and roll a stomp.“ (Laborecký, J.) Jeho narodenie treba hľadať niekde v 50-tych rokoch minulého storočia. Aby sme mohli rozprávať o slovenských riffoch, pozrime sa na osvedčené svetové.
Ak sa spýtame hociktorého gitaristu na ten naj... riff, so stopercentnou istotou uvedie Smoke on the Water (1972) od Deep Purple. Spĺňa základné predpoklady. Je krátky a jednoduchý. Tie dva takty sú známe natoľko, že ich stačí zahrať iba raz a poslucháč spozornie. Taktiež je možné ho hrať donekonečna, či improvizovať naň v kapele. Ako druhý sa v riffových rebríčkoch objavuje (I Can´t Get No) Satisfaction (1965)od Rolling Stones. Spĺňa podmienku jednoduchosti a s kúskom cviku tie dva takty zahrá i začiatočník. Medzi srdcovky ostrieľaných gitaristov patrí Layla (1970) zoskupenia Derek and the Dominos. Uvedené tri riffy často medzi sebou súperia o prvenstvo pri nekonečných debatách gitaristov.
Je zaradenie riffu na úvod jeho charakteristikou? Hovorí sa, dobrý začiatok je polovica úspechu. Nejeden zúfalý aranžér rozmýšľa nad tým, čím v piesni začať. Bicími, klávesami, gitarou, basou, vokálmi? Riff a úvod nie je to isté. V rebríčku 50 riffů..., ktorý zostavil český Muzikus, sa objavuje i Stairway to Heaven (1971) od Led Zeppelin. Skutočný riff nájdeme až v záverečnej minúte skladby, ale úvod je natoľko známy a krásny, že je gitarovou výsadou ho vedieť zahrať. Dobrý gitarový úvod sa zatúla i do popu a azda aj vďaka nemu skladba prežije viac než jednu sezónu. Z tejto kategórie spomeňme I Can´t Help Myself (1996) od Kelly Family či Underneath Your Clothes (2001) od Shakiry... Kratučké a veľavravné natoľko, že rádiá tých pár taktov nevystrihnú.
O úvodoch vedia svoje metalisti. Tí počas skladby vystriedajú niekoľko riffov a úvod skladby je len otvorením brány ku skvelej kompozícii. Kto prelúskal piesne kapely Metallica, mimochodom šlabikár metalu, vie o úvodoch, vnútorných riffoch, jednoduchosti a niekoľkotaktovosti svoje. Master of Puppets (1986) zamotal prsty nejednému gitaristovi.
Skoro všetky spomenuté riffy sú postavené na tónoch, sem-tam zaznie dvojzvuk. Čo nie je pravidlo. Napríklad Hotel California (1977) od Eagles, či Road Trippin´ (1999) od Red Hot Chilli Pepers sú vystavané na rozkladaní akordov. Mnohí ostali len pri akordoch. Náročná cesta ku originalite a vlastnému vkladu, ale niekomu sa pošťastí. Riff zo Smells like teen spirit (1991) od Nirvany sa dočkal viacerých citácií, napodobenín, či paródií. Riffy vznikali a stále vznikajú. Odporúčam vygúgliť si nedávny rebríček The 50 Greatest Riffs Of The Decade. A ozaj, riff či úvod nie je vôbec dominanciou rádiového 4/4 taktu. Ak ste doteraz pri hraní riffov rátali do štyroch, naštudujte si Pink Floyd a ich Money (1973).
Čo áno, čo nie
Reč teda nebude len o slovenských riffoch, ale i zaujímavých gitarových úvodoch. Zámerne sme nespomenuli žiadneho gitaristu – autora, ale interpretov. Pri skladbe sa rýchlo identifikuje spevák, možno skupina, ale na pôvodných autorov či charakteristický rukopis gitaristov, basákov, bicmenov, sa zabúda. Podobne nefér je to i na našom malom Slovensku. Nie je ľahké dopátrať sa s istotou a presnosťou ku každému menu. Veríme však, že tento seriál pomôže pripomenúť či oprášiť z histórie riffy, úvody a mená, ktoré si to zaslúžia.
Aby sme nerobili a nevyzdvihovali niekoho na slovenský gitarový piedestál, rozhodli sme sa slovenské gitarové riffy radiť chronologicky. Začneme teda rokmi šesťdesiatymi a skončíme, pri dobrej vôli, v prvej dekáde nového milénia. K riffom a gitarovým úvodom bude priložený notový záznam a gitarové tabulatúry.
Dosť bolo filozofovania, nabudúce už hráme.
Jurai Gonšor
Deep Purple: Smoke On The Water
Nekorunovaný kráľ riffov. Počas celej skladby hráme dvojzvuky pomocou barré hmatu.
Rolling Stones: Satisfaction
Riff, ktorému stačia tri tóny rôznej výšky. Isté očakávanie, čo bude nasledovať, vyvoláva v poslucháčovi už osminové H, následná pauza a ďalšie H. Nasleduje prechod ku tónu D. Návrat späť cez pull of je len čerešničkou na torte.
Derek and The Dominion: Layla
Základ riffu je postavený na technike príklepov (hammer on) a uvoľnení (pull of). Druhá gitara v skladbe kopíruje hlavný beh a necháva znieť tón D, zatiaľ čo riff pokračuje v harmonickom posúvaní v kvintakordoch.
Metallica: Master Of Puppets
Tempové označenie Fast Rock = 220 je namieste. Dosiahnuť originálnu rýchlosť pri poltónovom hrabaní na hmatníku chce svoj čas, trpezlivosť a pravidelný strečing prstov.
Pink Floyd: Money
Vôbec sa netreba báť 7/4 taktu. Okrem dvoch osmín na druhej dobe všetky ostatné tóny sú umiestnené na dobe. Stačí rátať do sedem a po zautomatizovaní nacvičiť pauzy a ohnutie (bend) tónu D.
Predtým, ako sa pustíme do seriálu, by bolo určite dobré vymedziť si, čo slovenské gitarové nás bude zaujímať. Každý sa pri gitarových začiatkoch určite stretol s termínom riff. Málokto z radových či sviatočných gitarových smrteľníkov sa dostane k sólam, zložitejším akordickým postupom. Jednoducho povedané, na riff si trúfne každý.
Jednoduchý a krátky?
Čo je teda riff? Hudobný slovník ho uvádza ako „jednoduchú, dvoj až štvortaktovú stále sa opakujúcu frázu, figúru, ktorá sa často ako jediný tematický prvok objavuje v džezových skladbách typu jump, rock and roll a stomp.“ (Laborecký, J.) Jeho narodenie treba hľadať niekde v 50-tych rokoch minulého storočia. Aby sme mohli rozprávať o slovenských riffoch, pozrime sa na osvedčené svetové.
Ak sa spýtame hociktorého gitaristu na ten naj... riff, so stopercentnou istotou uvedie Smoke on the Water (1972) od Deep Purple. Spĺňa základné predpoklady. Je krátky a jednoduchý. Tie dva takty sú známe natoľko, že ich stačí zahrať iba raz a poslucháč spozornie. Taktiež je možné ho hrať donekonečna, či improvizovať naň v kapele. Ako druhý sa v riffových rebríčkoch objavuje (I Can´t Get No) Satisfaction (1965)od Rolling Stones. Spĺňa podmienku jednoduchosti a s kúskom cviku tie dva takty zahrá i začiatočník. Medzi srdcovky ostrieľaných gitaristov patrí Layla (1970) zoskupenia Derek and the Dominos. Uvedené tri riffy často medzi sebou súperia o prvenstvo pri nekonečných debatách gitaristov.
Je zaradenie riffu na úvod jeho charakteristikou? Hovorí sa, dobrý začiatok je polovica úspechu. Nejeden zúfalý aranžér rozmýšľa nad tým, čím v piesni začať. Bicími, klávesami, gitarou, basou, vokálmi? Riff a úvod nie je to isté. V rebríčku 50 riffů..., ktorý zostavil český Muzikus, sa objavuje i Stairway to Heaven (1971) od Led Zeppelin. Skutočný riff nájdeme až v záverečnej minúte skladby, ale úvod je natoľko známy a krásny, že je gitarovou výsadou ho vedieť zahrať. Dobrý gitarový úvod sa zatúla i do popu a azda aj vďaka nemu skladba prežije viac než jednu sezónu. Z tejto kategórie spomeňme I Can´t Help Myself (1996) od Kelly Family či Underneath Your Clothes (2001) od Shakiry... Kratučké a veľavravné natoľko, že rádiá tých pár taktov nevystrihnú.
O úvodoch vedia svoje metalisti. Tí počas skladby vystriedajú niekoľko riffov a úvod skladby je len otvorením brány ku skvelej kompozícii. Kto prelúskal piesne kapely Metallica, mimochodom šlabikár metalu, vie o úvodoch, vnútorných riffoch, jednoduchosti a niekoľkotaktovosti svoje. Master of Puppets (1986) zamotal prsty nejednému gitaristovi.
Skoro všetky spomenuté riffy sú postavené na tónoch, sem-tam zaznie dvojzvuk. Čo nie je pravidlo. Napríklad Hotel California (1977) od Eagles, či Road Trippin´ (1999) od Red Hot Chilli Pepers sú vystavané na rozkladaní akordov. Mnohí ostali len pri akordoch. Náročná cesta ku originalite a vlastnému vkladu, ale niekomu sa pošťastí. Riff zo Smells like teen spirit (1991) od Nirvany sa dočkal viacerých citácií, napodobenín, či paródií. Riffy vznikali a stále vznikajú. Odporúčam vygúgliť si nedávny rebríček The 50 Greatest Riffs Of The Decade. A ozaj, riff či úvod nie je vôbec dominanciou rádiového 4/4 taktu. Ak ste doteraz pri hraní riffov rátali do štyroch, naštudujte si Pink Floyd a ich Money (1973).
Čo áno, čo nie
Reč teda nebude len o slovenských riffoch, ale i zaujímavých gitarových úvodoch. Zámerne sme nespomenuli žiadneho gitaristu – autora, ale interpretov. Pri skladbe sa rýchlo identifikuje spevák, možno skupina, ale na pôvodných autorov či charakteristický rukopis gitaristov, basákov, bicmenov, sa zabúda. Podobne nefér je to i na našom malom Slovensku. Nie je ľahké dopátrať sa s istotou a presnosťou ku každému menu. Veríme však, že tento seriál pomôže pripomenúť či oprášiť z histórie riffy, úvody a mená, ktoré si to zaslúžia.
Aby sme nerobili a nevyzdvihovali niekoho na slovenský gitarový piedestál, rozhodli sme sa slovenské gitarové riffy radiť chronologicky. Začneme teda rokmi šesťdesiatymi a skončíme, pri dobrej vôli, v prvej dekáde nového milénia. K riffom a gitarovým úvodom bude priložený notový záznam a gitarové tabulatúry.
Dosť bolo filozofovania, nabudúce už hráme.
Jurai Gonšor
Deep Purple: Smoke On The Water
Nekorunovaný kráľ riffov. Počas celej skladby hráme dvojzvuky pomocou barré hmatu.
Rolling Stones: Satisfaction
Riff, ktorému stačia tri tóny rôznej výšky. Isté očakávanie, čo bude nasledovať, vyvoláva v poslucháčovi už osminové H, následná pauza a ďalšie H. Nasleduje prechod ku tónu D. Návrat späť cez pull of je len čerešničkou na torte.
Derek and The Dominion: Layla
Základ riffu je postavený na technike príklepov (hammer on) a uvoľnení (pull of). Druhá gitara v skladbe kopíruje hlavný beh a necháva znieť tón D, zatiaľ čo riff pokračuje v harmonickom posúvaní v kvintakordoch.
Metallica: Master Of Puppets
Tempové označenie Fast Rock = 220 je namieste. Dosiahnuť originálnu rýchlosť pri poltónovom hrabaní na hmatníku chce svoj čas, trpezlivosť a pravidelný strečing prstov.
Pink Floyd: Money
Vôbec sa netreba báť 7/4 taktu. Okrem dvoch osmín na druhej dobe všetky ostatné tóny sú umiestnené na dobe. Stačí rátať do sedem a po zautomatizovaní nacvičiť pauzy a ohnutie (bend) tónu D.
