Sennheiser RS220

Mnoho výrobcov sa nám doteraz pokúšalo ponúknuť Hi-Fi slúchadlá, ktoré by poslucháča neobťažovali káblom vedúcim ku zdroju zvuku. Boli to ťažké časy, keď v mušliach vznikal rušivý analógový šum - niektoré takéto slúchadlá boli priam generátorom rušivých (pa)zvukov. Prvé pokusy s digitálnym prenosom boli síce úspešné, ale buď cenovo prekračovali aj najpesimistickejšie sny, alebo miera komprimácie zvuku tento degradovala na veľmi rozpačitý. Technológia Bluetooth síce priniesla chvíľkové nadšenie, ale dynamicky komprimovaný zvuk Hi-Fi nadšencov príliš nepresvedčil. Navyše tu vznikajú problémy s výpadkom signálu, ktorý sa paradoxne prejaví kolísaním výšky tónu, ako na starých gramoplatniach. Nežiadúce.

sennheiser-rs220-sluchadla
Riešením sa zdajú byť slúchadlá Sennheiser RS220. Technológia prenosu v pásme 2,4 GHz by mala vyriešiť kvalitu a čistotu prenosu hlavne predimenzovaným prenášaným signálom v bezstratovej a nekomprimovanej podobe. Výrobca navyše sľubuje spokojnosť aj pre audiofilov, je tu použitá technológia prenosu DSSS, podobne ako pri wi-fi routeroch, a tak by prenos audiokvality v dnešných používaných zvukových normách nemal byť problémom. Technické parametre sú v tejto kategórii nadštandardné, frekvenčný rozsah od 16 Hz do 22 kHz, odstup signálu od šumu 99 dB, maximálny dosiahnuteľný tlak 106 dB (1 kHz, 1 Vrms) a skreslenie menšie ako 0,1 % (1 kHz, 100 dB SPL) sľubujú kvalitu a s hracím časom 6-8 hodín je to naozaj paráda.

Popis

Na pohľad pôsobia slúchadlá robustne, ale s určitou mierou elegancie. O to sa starajú čierne lesklé plasty v kombinácii s matnými, modrá kontrolka chodu a potešenie spôsobia oválne, dostatočne naddimenzované náušníky, príjemne jemné, aby nedráždili a nevadili pri posluchu. Konštrukcia slúchadiel je otvorená, vzdušnosť podania teda očakávaná. Relatívnou nevýhodou je samozrejme únik reprodukovaného zvuku do prostredia a menšia izolácia vonkajších ruchov (pri používaní v interiéri je tento faktor zanedbateľný). Slúchadlá sedia na hlave takmer ideálne, obavy z hmotnosti takmer 330g sa nepotvrdili. Ovládanie zapnutia, hlasitosti, ako aj voľby vstupov je ergonomicky dobre zvládnuté. Jednotlivé prvky sú umiestnené priamo na slúchadlách. Vstupy sú celkovo tri: analógový, koaxiálny a optický. Nespornou výhodou je priechodnosť posledne menovaných digitálnych vstupov cez základňu, čo robí zo slúchadiel naozajstný komponent a tým znižuje nároky na ďalšie možné prípojné miesta v reťazci. Zbytočným a mätúcim prvkom mi pripadá ovládanie stereováhy na pravej mušli, kombinované s ovládaním hlasitosti. Stereováha nemá zvukovú aretáciu, takže nevieme, kde v stereobáze  sme. Našťastie sa dá nastavenie podržaním Balance vymazať. V stojane je integrovaný digitálny vysielač, volič vstupov a nabíjanie uložených slúchadiel. Funguje to dobre. Do plného nabitia počkáme cca 15-17 hodín, akumulátory sú už v dodávke. Vo výbave nájdeme aj všetky potrebné káble a redukcie na pripojenie, digitálny koaxiál, analógové pripojenie cez RCA alebo cez slúchadlový výstup.

Zvuk

Pripojil som RS 220 ku zdroju zvuku, kde poslúžil Pioneer DV-LX 50, prepojený bol cez SPDIF. Ako prvý dostal tú česť John Lee Hooker s albumom Chill Out. Veľmi príjemné počúvanie, krásne vykreslený hlas, rozloženie i zvuk nástrojov, perfektná dynamika prenosu, žiaden zbytočný šum, zrejmý z iných bezdrôtových zariadení, tu nebol. Pekné basy, trefa. Dvoj CD Al Di Meolu Anthology (1975-1982) už znelo menej príjemne, mal som pocit určitej roztrieštenosti zvuku. Dosť veľkým sklamaním bol album Robbena Forda Soul On Ten. Stanley Clarke, Lee Ritenour, Chris Rea, Vladimír Mišík... pekný zvuk, perfektná stereobáza, tento moment by som asi vyzdvihol, pretože „bezdrôty“ predtým stereobázu buď takmer nepoznali, alebo bola značne obmedzená. Nástroje sú čitateľné, ale najspodnejšia oktáva v basoch úplne chýba. Skúsme klasiku. Vivaldi, flautové koncerty, Warchalovci-Jewels of Baroque Music. Nástroje majú tenší zvuk, menšie telá. Dynamické a náročnejšie pasáže rozohrané celým orchestrom sú príliš veľkým sústom, chýba mi tu ľahkosť, nadhľad a prirodzenosť prejavu referenčných slúchadiel s káblom. Naopak, presvedčili ma James Brown a jeho Funky Men, Dežo Ursiny s albumom Do tla, Dire Straits s Money For Nothing. Tu bola spolupráca precízna, hlboké tóny mali naozaj žiadanú hĺbku, stredy prekreslené, vykontúrované do spokojnosti, výšky nevadili, boli ostro prekreslené, ale nie nepríjemné a všetko sa odohrávalo v absolútnej pohode. Skutočne záleží na albume, ako hrá. Spokojnosť. Album M. Oldfielda Voyager sa stal hitovkou, krásny zvuk, pokojný prenos, priestor. Kto nechce mať kábel okolo krku a požaduje určitú kvalitu, je doma. Veľmi pekný prednes, príkladná stereobáza a čistota reprodukcie. Nasadil som ešte poslednú zvukovú konzervu a to Groove Collective, We The People. Prekvapil ma plný zvuk, prekreslené dychy, obrovský dynamický rozsah, absolútne nič mi tu nechýba, ani ochota ísť do ultranízkych frekvencií. Pri ostatných CD sa táto črta neprejavila. Zdá sa, že slúchadlá majú veľký zvukový potenciál a ten sa prejaví hlavne pri nahrávke, ktorá slúchadlám sedí.
Čo sa týka dosahu slúchadiel, na kávičku k susedom si neodbehnete. Problém s výpadkom nastane hlavne po diagonále steny, ale aj pri hrubších, historických priečkach v dome. Pri vhodnom umiestnení vysielača sa samozrejme všetko dá zlepšiť, bežný byt nebude problémom, ale treba počítať s inou amplitúdou šírenia sa signálu, ako pri analógu.
Sennheiser ponúka na trh jednoznačne najlepšie hrajúce bezdrôtové slúchadlá určené užívateľovi, ktorý dá prednosť veľkému komfortu a pohodlnému používaniu, pred absolútne verným a nekompromisným zvukom klasických káblových slúchadiel, v cene približne 380 €.

Palo Kružlic


Distribúcia: Elvia Pro Slovakia • www.sennheiser.sk • Cena: 380 €