ROBERT ROVINA
04.08.2012 Filed in: Recenzie
A New Dday
Hevhetia
Aktivity vydavateľstva Hevhetia Jána Sudzinu sú charakteristické nonkonformnosťou a hľadačstvom. Preto neprekvapuje, že došlo aj na smooth jazz – žáner, na Slovensku vyskytujúci sa tak zriedkavo ako tornáda (v USA je oboch výrazne viac), čo má vo svete fúru fanúšikov. Tu však nie. Jednoduchým popíkarom príde harmonicky príliš komplikovaný (hoci melódie sú spevné), rockerom mäkký a presladený a jazzmanom zasa primálo intelektuálny a lacno „podbízivý“. Gitarista Robert Rovina je košický rodák a absolvent Ježkovho konzervatória v Prahe, kde si aj našiel väčšinu sidemanov pre svoj album A New Day. Táto oldschoolovo znejúca doska sa zrodila z napočúvaného podhubia netajených vzorov ako Lee Ritenour (bottleneck sólo vo výborne zaspievanej Maybe), Shakatak (flautičky v inak latino/flamengoidnej Not Everyday ako vystrihnuté z ich hitovky Invitation), či acidjazzová kapelka s nabustrovaným elektrickým pianom a celkovo prevaleným zvukom, ktorej názov som zabudla (charakteristický groove úvodnej Walking Alone opajcnutý z ich coveru Billie Jean), Mezzoforte (saxíková témička v A New Day), či George Benson (typické oktávové hranie v One More Time). RR nie je žiaden gitarový virtuóz, neohuruje ľahkoatletickými behmi a nestavia na obdiv svoju bezbrehú techniku, ale citlivo pracuje s tónom, má zjavne napočúvané a naštudované paterny od najlepších gitaristov žánru, vo frázování je však miestami mierne neistý a kostrbatý. Zo sólujúcich hráčov je najpresvedčivejší klávesista Tomáš Jochmann. Basistka Tereza Čepková vstúpila do čoraz hojnejšieho klubu babeniek tvrdiacich muziku www.listal.com/list/female-bass-players (od Suzi Quatro až po famózne sidemanky Jeffa Becka Rhondu Smith či Tal Wilkenfeld) a jej dobre vystavané linky spoľahlivo groovujú. Za zmienku ešte stojí participácia jazzového huslistu Mária Illésa, ktorý dodal skladbe No Exit lockwoodovsko – pontyovského ducha. Celkovo pôsobí v poradí už druhý album RR sympaticky, vnáša do stojatých vôd ortodoxného CZ/SK jazzu svieže vlnky a príjemné zrkadlenie.
Hevhetia
Aktivity vydavateľstva Hevhetia Jána Sudzinu sú charakteristické nonkonformnosťou a hľadačstvom. Preto neprekvapuje, že došlo aj na smooth jazz – žáner, na Slovensku vyskytujúci sa tak zriedkavo ako tornáda (v USA je oboch výrazne viac), čo má vo svete fúru fanúšikov. Tu však nie. Jednoduchým popíkarom príde harmonicky príliš komplikovaný (hoci melódie sú spevné), rockerom mäkký a presladený a jazzmanom zasa primálo intelektuálny a lacno „podbízivý“. Gitarista Robert Rovina je košický rodák a absolvent Ježkovho konzervatória v Prahe, kde si aj našiel väčšinu sidemanov pre svoj album A New Day. Táto oldschoolovo znejúca doska sa zrodila z napočúvaného podhubia netajených vzorov ako Lee Ritenour (bottleneck sólo vo výborne zaspievanej Maybe), Shakatak (flautičky v inak latino/flamengoidnej Not Everyday ako vystrihnuté z ich hitovky Invitation), či acidjazzová kapelka s nabustrovaným elektrickým pianom a celkovo prevaleným zvukom, ktorej názov som zabudla (charakteristický groove úvodnej Walking Alone opajcnutý z ich coveru Billie Jean), Mezzoforte (saxíková témička v A New Day), či George Benson (typické oktávové hranie v One More Time). RR nie je žiaden gitarový virtuóz, neohuruje ľahkoatletickými behmi a nestavia na obdiv svoju bezbrehú techniku, ale citlivo pracuje s tónom, má zjavne napočúvané a naštudované paterny od najlepších gitaristov žánru, vo frázování je však miestami mierne neistý a kostrbatý. Zo sólujúcich hráčov je najpresvedčivejší klávesista Tomáš Jochmann. Basistka Tereza Čepková vstúpila do čoraz hojnejšieho klubu babeniek tvrdiacich muziku www.listal.com/list/female-bass-players (od Suzi Quatro až po famózne sidemanky Jeffa Becka Rhondu Smith či Tal Wilkenfeld) a jej dobre vystavané linky spoľahlivo groovujú. Za zmienku ešte stojí participácia jazzového huslistu Mária Illésa, ktorý dodal skladbe No Exit lockwoodovsko – pontyovského ducha. Celkovo pôsobí v poradí už druhý album RR sympaticky, vnáša do stojatých vôd ortodoxného CZ/SK jazzu svieže vlnky a príjemné zrkadlenie.
Dorota Zervanová