Akai Professional Analog Custom Shop
04.08.2012 Filed in: Testy
Firmu Akai medzi ľuďmi, ktorí sa trochu pohybujú v hudobnej alebo muzikantskej branži, netreba veľmi predstavovať. Zatiaľ čo pôvodná značka Akai bola a je spájaná s produktmi hi-fi a spotrebného audia, divízia Akai Professional sa už dostatočne etablovala na trhu napríklad s elektronickým dychovým nástrojom Ewi, či rôznymi samplermi, DJ-skými , alebo aj štúdiovými produktmi.
Do gitarových vôd a efektov sa však pustili iba nedávno, a tak sa im pozrieme trochu na zúbky. Vzhľad krabičiek korešponduje s označením Analog Custom Shop, všetkých desať krabíc je vyrobených z vysoko lešteného nerezu a vzbudzujú sympatie od prvého pohľadu. Ovládacími prvkami sú buď známe kuracie hlavy, alebo imitácie prastarých bakelitových krytiek potenciometrov. Efekty sa hrdia nápisom True Bypass a mali by sa podľa toho aj v reťazci správať. Zvuk ma naozaj zaujíma, a tak nezostáva, len vytiahnuť z kufra gitaru, rozžhaviť kombo, všetko to zadrátovať a test môže začať.
Chorus
Chorus patrí medzi efekty, ktoré som z reťazca síce vyradil už dávno, ale vyskúšať tento nový ma celkom lákalo. Ako neúnavného užívateľa tohto efektu iste poznáme strýčka menom Michael Stern. Kontrolka je modrá, ovládanie klasické, až na netradičné pomenovanie, takže tu máme Tone, Spread, Speed a prepnutie medzi režimom Fast alebo Slow. Spread tu predstavuje šírku alebo hĺbku efektovaného zvuku.
Zvukom sa Akai radí do analógovej starej klasiky, veľmi mu svedčali stiahnuté výšky Tone, vystačil som s režimom Slow. Veľmi pekné zvuky sa zmenia na menej príjemné po vytočení Tone za dvanástu hodinu, ale radšej nech je ovládanie v širšom než menšom rozsahu. Dá sa nájsť zvuk vhodný pre melancholické akordy, alebo sóla s čistým, či skresleným modulovaným zvukom. Zaujímavejšie vyzneli akordy v Slow režime s vyššími hodnotami nastavenia, vtedy bol zvuk naozaj pekne bohatý a plný, pre vyznavačov tohto typu efektu veľmi dobrá voľba.
Menšie problémy mu urobí gitara so silnejším výstupom, kde sa občas prejavil tvrdý clipping, to však nepovažujem za veľkú vadu, po nastavení optimálnej výšky snímačov sa situácia upokojila.
Prekvapenie, doporučujem.
Flanger
Tento typ efektu sa radí k dinosaurom medzi gitarovými przničmi. V rockovej histórii nájdeme mnoho nahrávok, kde sa presadil a dal nový rozmer gitarovému zvuku. Vo verzii Akai dostaneme k dispozícii ovládacie prvky Rate, Depht, Manual a Res, pomocou ktorých sa dá zvuk gitary zmeniť skutočne na nepoznanie.
Flanger zo série Akai Professional je iný ako väčšina ostatných. Problémom mnou doteraz skúšaných pedálov s touto funkciou bola snaha hľadať použiteľné nastavenia. Obvykle sa našla snáď jedna, alebo v lepšom prípade dve možnosti, keď to ako - tak hralo a dalo sa to počúvať. V tomto prípade sa naozaj človek vyblázni a zaručujem vám mnoho hodín bádania, hľadania a radosti z výsledku. Od krásnych klasických zvukov až po úplne neskutočné, mimogalaktické odkazy pre budúcnosť. Kto rád experimentuje, príde si na svoje. Ovládač Res od tretej hodiny syntetizérovo zavýja, je tu aj niečo ako ring modulátor, podarila sa mi nájsť aj farba nie nepodobná chorusu. Pre alternatívu a vyznavačov nových zvukov v muzike šanca, ako dosiahnuť odlišnosť.
Hodnotím veľmi dobre.
Compressor
S ovládačmi Level a Sens pôsobí na pohľad sympaticky a jednoducho, jeho úlohou je obmedziť dynamické špičky, potiahnuť slabšie tóny pri hre a vyrovnať prípadné nežiadúce hlasitostné skoky. Treba konštatovať, že túto úlohu plní zodpovedne a po porovnaní s Rocktronom Big Crush sa mi zdal výsledok omnoho prirodzenejší práve z testovaného Akai-a. Či si dáte pár jazzových akordov, alebo v kombinácii s niektorým zo skresľovačov, vždy bol výsledok podľa nastavenia veľmi dobrý a veľmi prirodzený. Samozrejme, že maximálne polohy sú extrém a treba sa držať hesla: menej je viac. V tomto prípade svietime zelenou.
Hodnotím výborne, prirodzenosť, krása a čistota tónu je jednoduchou odpoveďou. Perfektné.
Phase Shifter
Na tento typ modulačného efektu som sa tešil najviacej, pretože na trhu je naozaj veľmi málo modelov, ktoré znejú prirodzene a inšpiratívne.
Ovládacie prvky sú zaujímavo riešené prepínačmi A B, ktoré vymedzujú veľkosť, alebo rozsah posuvu a celkovo tak máme k dispozícii štyri módy, v rozsahu od 90, 180, 270, až po 360. S ovládačom Rate tak dostávame mnoho možností, kam až zvuk gitary posunúť.
Zvuk efektu je vcelku príjemný, analógový, dajú sa nájsť veľmi pekné charakteristické zvuky, ktoré akoby plávali po sínusoide a človeka to núti hrať pekne zádumčivé sledy akordov. Naozaj som sa vyhral a niekedy sa človek pristihne, že hrá veci, ktoré by ho inak ani nenapadli. Inšpiratívne. Vporiadku sú aj medzné polohy, kde sa dostávame po extrémny, ale stále použiteľný výsledok.
Pre zaujímavosť uvádzam, že s jedným z napájacích zdrojov vznikol opäť problém s preniknutím sínusoidného zvuku do výstupu pri vypnutom efekte. S batériou a ostatnými napájačmi žiadny problém nenastal. Hodnotím veľmi dobre.
Analog Delay
Analógový(!) delay s rozsahom až do 1200 ms? To je predsa nemožné, povedal by si človek pred pár rokmi. Teraz je to však realita a bol som naozaj zvedavý na výsledok, pretože delay používam rád, aj keď tu rozhodne platí, že použiť iba tam, kde sa to dá.
Takže vystačiť si máme s nastavením Mix, Repeat, Time a prepínačom rozsahu 0 – 600 a 0 – 1200 ms. Nič viac netreba, myslím, že ani vysvetľovať.
Zvuk je tu vskutku analógový, je zachovaný pokles vo vysokých frekvenciách pri opakovanom signále a mne sa to nenormálne páči. Úplne chýba digitálna sklenosť zvuku, je pekne čistý, analógový a opakuje teplúčko. Rozsah do 1200 ms ku živej hre bohato postačuje, pre hračičkárov, ktorí potrebujú delay ako frázový opakovač, to asi nebude.
Jednoduchosťou, prevedením, zvukom a cenou vynikajúca voľba. Takto si predstavujem analógový delay. Jednoduchý, nádherný zvuk, bezproblémový chod.
Kto nemusí opakovať digitálne a zrovna sedem minút, má favorita. Moja úcta a nadšenie. Aby som nezabudol, tu opäť svietime modrou.
Drive3 Fuzz
Skreslenie toho typu sa používalo, ako zasvätení iste vedia, v úplných začiatkoch rockovej gitary. A tu som trošku v rozpakoch. To môže pre niekoho znamenať návrat ku koreňom, pre iného zas nepoužiteľný bzučivý zvuk gitary. Level, Fuzz a prepínač s polohami Warm, Boost a Muffy dávajú už známe možnosti posunúť zvuk gitary do želanej polohy. Zvuk je naozaj taký, aký bol v predhistorických časoch, keď gitara iba hľadala svoj zvukový etalón v kapele a neoddeliteľnou súčasťou výbavy gitaristov bola aj letovačka. Kto však hrá skladbičky z týchto čias, bude tento efekt považovať za výbornú možnosť, ako sa k daným zvukom jednoducho dopracovať. Akai sa dostal po zvukovej stránke k prvým modelom zvukovo veľmi blízko, hoci nás ušetril tých najhorších farieb, ktoré z efektu tohto typu dokážu vyliezť. Niektoré variácie mi spôsobili veľkú radosť a pristihol som sa, že sa škerím do steny a spomínam na staré časy. Dá sa nájsť dobrý zvuk, ale zameranie je jednoznačné. Mieru použiteľnosti už nechám na samotnom užívateľovi .
Pri tomto efekte sa prejavila opäť zvláštna vyberavosť efektu, tentokrát v napájacom zdroji. Ak doteraz všetky pripojené krabičky (a to nielen tohto výrobcu) pracovali správne, Fuzz som musel napojiť batériou, inak sa do výstupného signálu dostával zvuk podobný siréne. Vyskúšal som viacero rôznych zdrojov, no nepomohlo. Pravdepodobne by to vyriešil originálny napájač, príčina zostala nezistená.
Drive3 Overdrive
Má rovnaké ovládače, ako jeho brat Distortion, prepínač typu skreslenia má však hornú polohu označenú ako Scream. Žeby ďalší variant starej zelenej krabice? Zelená kontrolka ma o tom presviedča. Na chvíľku sa pristavím pri upozornení v priloženom booku, že tento efekt je osadený čipom JRC4558 a čuduj sa svete, v balení nájdem aj dva ďalšie operačné zosilňovače pre kutilov, ktorí sa chcú pohrať so zvukovou variabilitou. Prekvapivé a nezvyčajné zároveň. Toto sa nedá nepochváliť.
Zvuk v základnom režime, za ktorý pokladám režim Scream, je naozaj veľmi podobný starým, ba i novým Tubescreamerom. Krásny, plný, viac stredový sound mi pripomenul časy, keď som na to hrával a bolo to osviežujúce. Tón gitary je jemne zrnitý, tóny sa poja do nezameniteľnej klasiky. Pri tomto efekte som vedel využiť každý z ponúknutých režimov. Warm je teplý, výborný aj na rockové beglajty, tiež pekne ťahá, páči sa mi. Boost tiež veľmi použiteľný, agresívnejší, má drajv, presadí sa aj v poriadnom rámuse. Rozsah ovládania Tone je vporiadku, od teplučkých farieb až po poriadny rev. Proste rocková klasika, pre starých harcovníkov výborná voľba kvôli variabilite, pre mladých rockerov svätý grál, ktorý sa nedá obísť.
Isté odlišnosti od originálu tu samozrejme sú, napríklad Drive3 ponúkne vyššiu mieru skreslenia, hoc na úkor čistého zvuku, zvuk je ale naozaj perfektný, krásne čitateľný. Po zapnutí efektu sa trochu vytratia basy, čo mne neprekáža, no heavymetal sa s týmto typom skreslenia proste nehrá. Navyše, tak ako väčšina skresľovadiel tohto typu, zvuk gitary sa posunie presne tam, kde má v kapele byť. Scream totiž znamená kričať.
Super!
Akai Drive3 Distortion
Pedál disponuje ovládacími prvkami Level, Distortion, Tone a miniprepínačom s polohami: Fat, Boost, Warm. Na pohľad sympatický, veľmi prehľadné usporiadanie prvkov má pochvalu. Spínač On/Off je robustný, osvedčený a určite niečo vydrží. Kontrolka chodu nás upozorní červeným svetlom, že naozaj „akože“ žhavíme.
Zvuk v režime warm je kompaktný a napĺňa dokonale gitaristovu predstavu o tom, ako asi hrajú krabice typu distortion. Warm pekne ťahá, má veľmi dobrý sustain. V polovičných polohách nastavenia dostaneme pekný, tiahly tón, ktorý sa správa ako poriadne vybudený lampový aparát. Naozaj pekný zvuk. V režime Boost narastie pomer stredovýškových frekvencií a zvuk sa zosilní. Skok v hlasitosti a nárast stredových frekvencií je značný. Celkovo sa zvuk akoby otvorí, narastie agresivita a reakcia na spôsob hry. Režim Fat je napodiv omnoho tichší, skôr podobný režimu Warm, hoci rozdiely v ekvalizácii tu rozhodne sú. Prácu s potenciometrom Distortion trochu sťažoval nie práve ideálny nábeh v minimálnych polohách. S vyššími hodnotami sa problém vytratí.
Aby som iba nechválil, nedá mi nerýpnuť si do doznievania tónu, kde sa opäť prejaví onen tranzistorový neduh neprirodzeného spadnutia tónu na konci. S kapelou si to však nikto nevšimne. Veľká variabilita zvukových možností však umožní nájsť si svoj zvuk, čo je veľká výhoda. Proste výborné skresľovadlo s väčším podielom drajvu, schopné sa v kapele presadiť.
Celkovo pochvala.
Deluxe Distortion
Od ostatných skesľovadiel sa odlišuje rozmermi, množstvom ovlácacích prvkov (a to teda dosť výrazne) a zároveň ponúka výbornú, častokrát žiadanú možnosť recordingu gitary prostredníctvom kompenzovaného výstupu. Trojpásmový ekvalizér s možnosťou meniť ovládané stredové frekvencie, klasické Level a Dist, prepínač Dir Rec, EQ mód Modern, Normal a Classic, výškový orezávač Hi Cut a voľba drajvu Fat, Boost a Warm by mali robiť z tejto konzoly univerzálny nástroj pre živé hranie, ako aj pre recording priamo, alebo cez mixážny pult. Opäť svietime červenou.
Zvukom sa konzola prejaví od prvého nastavenia (Volume na 9, EQ na dvanástej, režim Normal a Dist na minimum, s charakterom Warm) ako veľmi príjemný spoločník, s krásnym teplým skreslením, kde ma hneď napadol riff zo skladby Money For Nothing. Tučné. S gitarou typu LP spieva, ťahá, ochotne pôjde do väzby. Veľmi inšpiratívne nastavenie. Treba ešte podotknúť, že reakcia na volume gitary je viac ako dobrá.
Po prepnutí do Classic pribudne stredových frekvencií, zvuk sa viac otvorí a máme k dispozícii úplne nový charakter. Modern je pochopiteľne agresívnejší, pribudne vyšších stredov, chce sa presadiť. To všetko zatiaľ pri obídení frekvenčných úprav, s nastavením Akai-kombo bez zmeny. S pribúdaním skreslenia rastie agresivita, reakcia na hru, každý režim sa drží svojho. Stále sme vo veľmi teplých vodách, prepínanie režimov Warm, Boost a Fat prebieha príjemnejšie, nárast hlasitosti je hlavne pri Boost. To je vporiadku.
Pozrime sa ešte na možnosti EQ. Tu je hľadanie takmer neobmedzené, môžeme zájsť do vintage zvukov, prejsť rockovou klasikou, až prísť na pôdu Heavy. Tu je efekt tiež doma, hradba zvuku sa dá dosiahnuť aj z jedného komba. Neviem si predstaviť ten nárez na stenu štvordvanástok s parádne podladenou gitarou. Smrteľná kombinácia. Hľadať tu čistý zvuk je ale zbytočné, to iba pre úplnosť. Deluxe Distortion ponúka skôr vyššie miery skreslenia s ambíciou zaradiť sa medzi tvrdšie žánre. Výborne funguje aj Dir Rec, po zapnutí je simulovaný gitarový box, veľmi použiteľná vychytávka už od čias Red Boxu. Možnosti takto koncipovanej gitarovej krabice sú takmer neobmedzené, jediný problém sa vyskytol po pripojení do malého komba. Tu sa mi nepodarilo dostať veľmi použiteľný zvuk, všetko sa odohrávalo takmer v jednej rovine. Myslím ale, že s takouto možnosťou sa tu ani veľmi neráta, ale prípadný záujemca by si mal efekt vyskúšať najlepšie na svojom aparáte.
U mňa jednoznačné a nekompromisné áno.
Záverom
by sa snáď patrilo povedať, že Akai nám ponúka v novej rade gitarových efektov nekompromisnú kvalitu v spracovaní a prevedení. Krabičky vyzerajú naozaj nádherne a človek sa s úľubou pozerá, ako sa to dá pekne vyriešiť. Zvukom sa radia medzi naozaj vydarené, niektoré ma absolútne nadchli a myslím, že sa nesklame nikto, kto by chcel načrieť do týchto produktov. Na druhej strane, pokiaľ by chcel gitarista vytvoriť pedalboard iba od tejto značky, asi bude vadiť neštandardný rozmer krabíc, v niektorých prípadoch jednotný vzhľad, odlíšený iba farbou svietivej diódy. Všetko je to ale aj o zvyku, takže žiadna tragédia sa nekoná. Popisky efektov sú dobre čitateľné, no aj tak vo mne hlodá zrnko pochybnosti, ktorý gitarista na pódiu číta, na čo ide práve skočiť od bubeníkovej rampy. Žartujem, je to v pohode. Niektoré efekty sú vyberavé na použitý reťazec pred i za nimi a niektoré aj na spôsob napájania. Skúšať by teda bolo najlepšie s podobným typom aparátu aký vlastníme, alebo najlepšie s vlastným. Napájanie bude treba riešiť originálnymi napájačmi, alebo odskúšať si kompatibilitu vlastných. S batériou všetko šlapalo ako má. Ešte spomeniem nie celkom šťastný spôsob výmeny batérie, kde je plechová krytka s jednou skrutkou bez aretácie, takže skrutka, hoc uchopiteľná aj bez skrutkovača, mi okamžite vypadla a spomenul som si hneď na niekoľko nebeských bytostí. Profesionáli však batérie na pódiu neriešia, takže zostávam spokojný a v kľude.
Pre úplnosť vymenujem, s čím sa testovalo: 12W kombo Kustom, 50W celolampa Carvin Nomad, káble Fender, gitary Dean, Peavey.
Vďaka ti, Akai Professional Analog Custom Shop za mierové muzikantské zbrane, ktoré si nám dal a s ktorými môžeme bojovať za lepšiu hudbu na pódiách i v štúdiu, snáď na celom svete. Howgh!
Do gitarových vôd a efektov sa však pustili iba nedávno, a tak sa im pozrieme trochu na zúbky. Vzhľad krabičiek korešponduje s označením Analog Custom Shop, všetkých desať krabíc je vyrobených z vysoko lešteného nerezu a vzbudzujú sympatie od prvého pohľadu. Ovládacími prvkami sú buď známe kuracie hlavy, alebo imitácie prastarých bakelitových krytiek potenciometrov. Efekty sa hrdia nápisom True Bypass a mali by sa podľa toho aj v reťazci správať. Zvuk ma naozaj zaujíma, a tak nezostáva, len vytiahnuť z kufra gitaru, rozžhaviť kombo, všetko to zadrátovať a test môže začať.
Chorus
Zvukom sa Akai radí do analógovej starej klasiky, veľmi mu svedčali stiahnuté výšky Tone, vystačil som s režimom Slow. Veľmi pekné zvuky sa zmenia na menej príjemné po vytočení Tone za dvanástu hodinu, ale radšej nech je ovládanie v širšom než menšom rozsahu. Dá sa nájsť zvuk vhodný pre melancholické akordy, alebo sóla s čistým, či skresleným modulovaným zvukom. Zaujímavejšie vyzneli akordy v Slow režime s vyššími hodnotami nastavenia, vtedy bol zvuk naozaj pekne bohatý a plný, pre vyznavačov tohto typu efektu veľmi dobrá voľba.
Menšie problémy mu urobí gitara so silnejším výstupom, kde sa občas prejavil tvrdý clipping, to však nepovažujem za veľkú vadu, po nastavení optimálnej výšky snímačov sa situácia upokojila.
Prekvapenie, doporučujem.
Flanger
Flanger zo série Akai Professional je iný ako väčšina ostatných. Problémom mnou doteraz skúšaných pedálov s touto funkciou bola snaha hľadať použiteľné nastavenia. Obvykle sa našla snáď jedna, alebo v lepšom prípade dve možnosti, keď to ako - tak hralo a dalo sa to počúvať. V tomto prípade sa naozaj človek vyblázni a zaručujem vám mnoho hodín bádania, hľadania a radosti z výsledku. Od krásnych klasických zvukov až po úplne neskutočné, mimogalaktické odkazy pre budúcnosť. Kto rád experimentuje, príde si na svoje. Ovládač Res od tretej hodiny syntetizérovo zavýja, je tu aj niečo ako ring modulátor, podarila sa mi nájsť aj farba nie nepodobná chorusu. Pre alternatívu a vyznavačov nových zvukov v muzike šanca, ako dosiahnuť odlišnosť.
Hodnotím veľmi dobre.
Compressor
Hodnotím výborne, prirodzenosť, krása a čistota tónu je jednoduchou odpoveďou. Perfektné.
Phase Shifter
Ovládacie prvky sú zaujímavo riešené prepínačmi A B, ktoré vymedzujú veľkosť, alebo rozsah posuvu a celkovo tak máme k dispozícii štyri módy, v rozsahu od 90, 180, 270, až po 360. S ovládačom Rate tak dostávame mnoho možností, kam až zvuk gitary posunúť.
Zvuk efektu je vcelku príjemný, analógový, dajú sa nájsť veľmi pekné charakteristické zvuky, ktoré akoby plávali po sínusoide a človeka to núti hrať pekne zádumčivé sledy akordov. Naozaj som sa vyhral a niekedy sa človek pristihne, že hrá veci, ktoré by ho inak ani nenapadli. Inšpiratívne. Vporiadku sú aj medzné polohy, kde sa dostávame po extrémny, ale stále použiteľný výsledok.
Pre zaujímavosť uvádzam, že s jedným z napájacích zdrojov vznikol opäť problém s preniknutím sínusoidného zvuku do výstupu pri vypnutom efekte. S batériou a ostatnými napájačmi žiadny problém nenastal. Hodnotím veľmi dobre.
Analog Delay
Takže vystačiť si máme s nastavením Mix, Repeat, Time a prepínačom rozsahu 0 – 600 a 0 – 1200 ms. Nič viac netreba, myslím, že ani vysvetľovať.
Zvuk je tu vskutku analógový, je zachovaný pokles vo vysokých frekvenciách pri opakovanom signále a mne sa to nenormálne páči. Úplne chýba digitálna sklenosť zvuku, je pekne čistý, analógový a opakuje teplúčko. Rozsah do 1200 ms ku živej hre bohato postačuje, pre hračičkárov, ktorí potrebujú delay ako frázový opakovač, to asi nebude.
Jednoduchosťou, prevedením, zvukom a cenou vynikajúca voľba. Takto si predstavujem analógový delay. Jednoduchý, nádherný zvuk, bezproblémový chod.
Kto nemusí opakovať digitálne a zrovna sedem minút, má favorita. Moja úcta a nadšenie. Aby som nezabudol, tu opäť svietime modrou.
Drive3 Fuzz
Pri tomto efekte sa prejavila opäť zvláštna vyberavosť efektu, tentokrát v napájacom zdroji. Ak doteraz všetky pripojené krabičky (a to nielen tohto výrobcu) pracovali správne, Fuzz som musel napojiť batériou, inak sa do výstupného signálu dostával zvuk podobný siréne. Vyskúšal som viacero rôznych zdrojov, no nepomohlo. Pravdepodobne by to vyriešil originálny napájač, príčina zostala nezistená.
Drive3 Overdrive
Zvuk v základnom režime, za ktorý pokladám režim Scream, je naozaj veľmi podobný starým, ba i novým Tubescreamerom. Krásny, plný, viac stredový sound mi pripomenul časy, keď som na to hrával a bolo to osviežujúce. Tón gitary je jemne zrnitý, tóny sa poja do nezameniteľnej klasiky. Pri tomto efekte som vedel využiť každý z ponúknutých režimov. Warm je teplý, výborný aj na rockové beglajty, tiež pekne ťahá, páči sa mi. Boost tiež veľmi použiteľný, agresívnejší, má drajv, presadí sa aj v poriadnom rámuse. Rozsah ovládania Tone je vporiadku, od teplučkých farieb až po poriadny rev. Proste rocková klasika, pre starých harcovníkov výborná voľba kvôli variabilite, pre mladých rockerov svätý grál, ktorý sa nedá obísť.
Isté odlišnosti od originálu tu samozrejme sú, napríklad Drive3 ponúkne vyššiu mieru skreslenia, hoc na úkor čistého zvuku, zvuk je ale naozaj perfektný, krásne čitateľný. Po zapnutí efektu sa trochu vytratia basy, čo mne neprekáža, no heavymetal sa s týmto typom skreslenia proste nehrá. Navyše, tak ako väčšina skresľovadiel tohto typu, zvuk gitary sa posunie presne tam, kde má v kapele byť. Scream totiž znamená kričať.
Super!
Akai Drive3 Distortion
Zvuk v režime warm je kompaktný a napĺňa dokonale gitaristovu predstavu o tom, ako asi hrajú krabice typu distortion. Warm pekne ťahá, má veľmi dobrý sustain. V polovičných polohách nastavenia dostaneme pekný, tiahly tón, ktorý sa správa ako poriadne vybudený lampový aparát. Naozaj pekný zvuk. V režime Boost narastie pomer stredovýškových frekvencií a zvuk sa zosilní. Skok v hlasitosti a nárast stredových frekvencií je značný. Celkovo sa zvuk akoby otvorí, narastie agresivita a reakcia na spôsob hry. Režim Fat je napodiv omnoho tichší, skôr podobný režimu Warm, hoci rozdiely v ekvalizácii tu rozhodne sú. Prácu s potenciometrom Distortion trochu sťažoval nie práve ideálny nábeh v minimálnych polohách. S vyššími hodnotami sa problém vytratí.
Aby som iba nechválil, nedá mi nerýpnuť si do doznievania tónu, kde sa opäť prejaví onen tranzistorový neduh neprirodzeného spadnutia tónu na konci. S kapelou si to však nikto nevšimne. Veľká variabilita zvukových možností však umožní nájsť si svoj zvuk, čo je veľká výhoda. Proste výborné skresľovadlo s väčším podielom drajvu, schopné sa v kapele presadiť.
Celkovo pochvala.
Deluxe Distortion
Zvukom sa konzola prejaví od prvého nastavenia (Volume na 9, EQ na dvanástej, režim Normal a Dist na minimum, s charakterom Warm) ako veľmi príjemný spoločník, s krásnym teplým skreslením, kde ma hneď napadol riff zo skladby Money For Nothing. Tučné. S gitarou typu LP spieva, ťahá, ochotne pôjde do väzby. Veľmi inšpiratívne nastavenie. Treba ešte podotknúť, že reakcia na volume gitary je viac ako dobrá.
Po prepnutí do Classic pribudne stredových frekvencií, zvuk sa viac otvorí a máme k dispozícii úplne nový charakter. Modern je pochopiteľne agresívnejší, pribudne vyšších stredov, chce sa presadiť. To všetko zatiaľ pri obídení frekvenčných úprav, s nastavením Akai-kombo bez zmeny. S pribúdaním skreslenia rastie agresivita, reakcia na hru, každý režim sa drží svojho. Stále sme vo veľmi teplých vodách, prepínanie režimov Warm, Boost a Fat prebieha príjemnejšie, nárast hlasitosti je hlavne pri Boost. To je vporiadku.
Pozrime sa ešte na možnosti EQ. Tu je hľadanie takmer neobmedzené, môžeme zájsť do vintage zvukov, prejsť rockovou klasikou, až prísť na pôdu Heavy. Tu je efekt tiež doma, hradba zvuku sa dá dosiahnuť aj z jedného komba. Neviem si predstaviť ten nárez na stenu štvordvanástok s parádne podladenou gitarou. Smrteľná kombinácia. Hľadať tu čistý zvuk je ale zbytočné, to iba pre úplnosť. Deluxe Distortion ponúka skôr vyššie miery skreslenia s ambíciou zaradiť sa medzi tvrdšie žánre. Výborne funguje aj Dir Rec, po zapnutí je simulovaný gitarový box, veľmi použiteľná vychytávka už od čias Red Boxu. Možnosti takto koncipovanej gitarovej krabice sú takmer neobmedzené, jediný problém sa vyskytol po pripojení do malého komba. Tu sa mi nepodarilo dostať veľmi použiteľný zvuk, všetko sa odohrávalo takmer v jednej rovine. Myslím ale, že s takouto možnosťou sa tu ani veľmi neráta, ale prípadný záujemca by si mal efekt vyskúšať najlepšie na svojom aparáte.
U mňa jednoznačné a nekompromisné áno.
Záverom
by sa snáď patrilo povedať, že Akai nám ponúka v novej rade gitarových efektov nekompromisnú kvalitu v spracovaní a prevedení. Krabičky vyzerajú naozaj nádherne a človek sa s úľubou pozerá, ako sa to dá pekne vyriešiť. Zvukom sa radia medzi naozaj vydarené, niektoré ma absolútne nadchli a myslím, že sa nesklame nikto, kto by chcel načrieť do týchto produktov. Na druhej strane, pokiaľ by chcel gitarista vytvoriť pedalboard iba od tejto značky, asi bude vadiť neštandardný rozmer krabíc, v niektorých prípadoch jednotný vzhľad, odlíšený iba farbou svietivej diódy. Všetko je to ale aj o zvyku, takže žiadna tragédia sa nekoná. Popisky efektov sú dobre čitateľné, no aj tak vo mne hlodá zrnko pochybnosti, ktorý gitarista na pódiu číta, na čo ide práve skočiť od bubeníkovej rampy. Žartujem, je to v pohode. Niektoré efekty sú vyberavé na použitý reťazec pred i za nimi a niektoré aj na spôsob napájania. Skúšať by teda bolo najlepšie s podobným typom aparátu aký vlastníme, alebo najlepšie s vlastným. Napájanie bude treba riešiť originálnymi napájačmi, alebo odskúšať si kompatibilitu vlastných. S batériou všetko šlapalo ako má. Ešte spomeniem nie celkom šťastný spôsob výmeny batérie, kde je plechová krytka s jednou skrutkou bez aretácie, takže skrutka, hoc uchopiteľná aj bez skrutkovača, mi okamžite vypadla a spomenul som si hneď na niekoľko nebeských bytostí. Profesionáli však batérie na pódiu neriešia, takže zostávam spokojný a v kľude.
Pre úplnosť vymenujem, s čím sa testovalo: 12W kombo Kustom, 50W celolampa Carvin Nomad, káble Fender, gitary Dean, Peavey.
Vďaka ti, Akai Professional Analog Custom Shop za mierové muzikantské zbrane, ktoré si nám dal a s ktorými môžeme bojovať za lepšiu hudbu na pódiách i v štúdiu, snáď na celom svete. Howgh!
Palo Kružlic
Distribúcia: Disk Multimedia • www.disk.cz
Cena každého efektu Akai je 1990 Kč s výnimkou Deluxe Distortion, ktorý u distribútora stojí 2190 Kč.
