Závažná hudba

Občas robím experimenty so sebou: so svojím vnímaním, vedomím, pociťovaním... Nie sú to nijaké okultisické ani jogistické hokusy pokusy a už vôbec nehľadám rozširovanie vedomia prostredníctvom bylín či nejakých smradov. Tento rok podnikám na sebe pokus zvaný vážna hudba. Celý rok budem počúvať iba hudbu, ktorú označujeme ako vážna. Veď viete, o čo ide: Bach, Brahms, Beethoven... Ale týchto mien je oveľa viac a nielen na písmeno B! Denne počúvam hudbu možno aj desať hodín. Za rok je to 3650 hodín vážnej hudby. To musí niečo urobiť s vaším organizmom. Už teraz, po necelých dvoch mesiacoch pociťujem, ako radikálne sa mení môj hudobný metabolizmus, moje akustické nastavenie. Keď náhodou ku mne doľahnú zvuky z rozhlasu, trhá mi to uši i dušu. Nie je v tom nijaký snobizmus, je to fakt. Jednoducho som začal byť alergický na hudobný priemysel. Hudba je len jedna – dobrá, tvrdí sa. Ale ja som dospel k názoru, že hudby sú len jedny. Iste, aj v tej tzv. vážnej je snaha o popularitu, nájdeme ju u Liszta i Wagnera, aj v rockovej či folkovej hudbe sú zvukové stopy, ktoré majú svoju závažnosť. A tak som si sám pre seba premenoval túto hudbu namiesto vážnej na zá-važnú. Hudba, ktorá má vyššie ambície a hlbšie kvality ako byť iba spotrebným tovarom. Hoci taký Bach... Tak vidíte. Čiernobiele sú iba klávesy na klavíri. Ale napriek tomu by sme mali rozoznávať, čo je dobré a čo zlé, čo hlboké a čo plytké, čo je závažné a čo lacné. Mám pred sebou ďalších desať mesiacov môjho hudobného experimentu. Ak som mal spočiatku obavy, či ma to neunudí a neotrávi, teraz už viem, že nie. A možno si svoj experiment predĺžim na ďalší rok. Aj za cenu toho, že už nebudem môcť počúvať nič z inej kategórie.

Tags: seriál